Nitra (župa)

Z Wikipédie

Erb	Mapa
Nitrianska župa

Poloha župy v Uhorsku

Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha	5519 km²
Počet obyvateľov	457455 obyv.
Hustota obyvateľstva	46,9 obyv./km²
Centrum	Nitra
Súčasné krajiny	Slovensko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie	Slováci 71,0% Maďari 21,9% Nemci 6,1%
Náboženské zloženie	Rímskokatolícke 80,7% Evanjelické a.v. 12,4% Reformovaná k.c. 1,8% Židovské 5,0%

Nitrianska župa/stolica, Nitriansky komitát (po latinsky: comitatus Nitriensis, po maďarsky: Nyitr(i)a (vár)megye, po nemecky: Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a potom krátko Česko-Slovenska.

[upraviť] Charakteristika

Nitrianska župa susedila s Moravou (od 16. stor. rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola Nitra, pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku).

V súčasnosti sa pre región bývalej župy používa pomenovanie Ponitrie, pre jej severnú časť aj Horná Nitra, západnú časť je súčasťou regiónu Záhorie a južná časť je súčasťou regiónu Podunajsko.

[upraviť] Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Nitriansky hrad, stoličné orgány sídlili v Nitre.

[upraviť] Rody vládnucich županov

Medzi najstaršie rody županov patrili Poznanovci (ich rod bol pravdepodobne slovenského pôvodu), medzi rokmi 1302-1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.

[upraviť] História

Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo Zoborské listiny z roku 1111. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža Matúša Čáka začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.

V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len Skalica (od r.1372).

Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, Žitavská pahorkatina bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663-1685 si Turci podrobili aj Nové Zámky. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.

Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), Brezová pod Bradlom (významné stredisko slovenského národného života).

Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri slúžnovské okresy (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) - Processus Vág-Újhelyiensis, Obdokovský - Processus Bodokiensis, Bojnický - Processus Bajmocziensis a Nitriansky - Processus Nitriensis. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres - Processus Szakolczensis.

V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923-1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.

Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja.

[upraviť] Národnosti

V Nitrianskej župe prevládalo slovenské etnikum, Maďari obývali územia na Žitavskej pahorkatine a juhozápad medzi Nitrou a Váhom, Nemci žili v Hornonitrianskej kotline (Handlová, Nitrianske (Nemecké) Pravno).

[upraviť] Okresy

V roku 1910 sa Nitrianska župa delila na tieto slúžnovské okresy:

V súčasnosti je bývalá Nitrianska župy rozdelená do týchto regiónov a okresov:

Ponitrie
- Horná Nitra
  - Prievidza (takmer celý okres)
  - Bánovce nad Bebravou (malá časť okresu)
  - Partizánske (2/3 okresu)
- Topoľčany (celý okres)
- Nitra (takmer celý okres)
Podunajsko
- Šaľa (takmer celý okres)
- Nové Zámky (severozápadná časť okresu)
Záhorie
- Skalica (celý okres)
- Senica (2/3 okresu)
Považie
- Myjava (celý okres)
- Nové Mesto nad Váhom (1/2 okresu)
- Piešťany (celý okres)
Trnava a okolie
- Trnava (len niekoľko dedín na východe a severe)
- Hlohovec (celý okres)

v • d • e

Župy v Uhorskom kráľovstve v roku 1910

Chorvátsko-Slavónsko:

Slovenské regióny
Regióny cestovného ruchu: Bratislavský región \| Dolné Považie \| Dolný Zemplín \| Gemer \| Horehronie \| Horná Nitra \| Horný Zemplín \| Košický región (Abov) \| Liptov \| Nitriansky región (Dolná Nitra) \| Orava \| Pohronie \| Podunajsko \| Poiplie Hont a Novohrad \| Severné Považie (Horné Považie) vrátane Kysúc \| Stredné Považie \| Spiš bez Tatier a Zamaguria \| Šariš \| Tatry vrátane Zamaguria \| Turiec \| Záhorie
Iné: Hont \| Kysuce \| Malohont \| Novohrad \| Podpoľanie \| Považie \| Stredné Pohronie \| Tekov (Dolné Pohronie) \| Zamagurie \| Zemplín

Slovenské regióny