Hlohovec

Z Wikipédie

Pre rovnomennú obec v Čechách pozri Hlohovec (okres Břeclav).

Súradnice: 48°26′00″S 17°48′12″V / 48.433333, 17.80333

Hlohovec
mesto
Celkový pohľad
Štát	Slovensko
Kraj/oblasť/provincia/región ap.	Trnavský
Historický región	Dolné Považie
Okres	Hlohovec

Nadmorská výška	146 m n. m.
Súradnice	48°26′00″S 17°48′12″V / 48.433333, 17.80333

Rozloha	64,124 km² (6 412 ha)

Obyvateľstvo	22 801 (31. 12. 2006)
Hustota	356 /km²

Prvá písomná zmienka	1113
Primátor	PhDr. Ján Dlhopolček (HZDS)

Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	920 01
Telefónna predvoľba	+421-33
Kód	507032
EČV	HC

Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Hlohovec
Webová stránka: http://www.hlohovec.sk

Hlohovec je mesto na Slovensku ležiace v Trnavskom kraji. Meno mesta pochádza od rastliny hloh, ktorá rastie v okolí mesta. Staršie názvy mesta sú Freistadt (nem.), Frašták (slov.) alebo Galgóc (maď.), nazýva sa tiež „mesto ruží“.

[upraviť] Polohopis

[upraviť] Časti obce

Na juhozápade leží mestská časť Sihoť. Na západe sa nachádza mestská časť Šulekovo (kedysi samostatná obec, do roku 1948 nazývaná Beregseg). V severovýchodnej časti mesta je mestská časť Nová štvrť. Ešte ďalej na sever sa nachádza mestská časť Peter (kedysi samostatná obec, starší názov Sv. Peter).

[upraviť] Ulice

V meste Hlohovec sa nachádzajú nasledovné ulice:

Hlohovec

Bernolákova, Bezručova, Bottova, Dilongova, Drevená, Družstevná, Fándlyho, Františkánske námestie, Fraštacká, Hlohová, Hollého, Hurbanova, Jarmočná, Jesenského, Kalinčiakova, Kamenná, Koperníkova, Kukučínova, Kuzmányho, Komenského, Kpt. Nálepku, Krátka, M. R. Štefánika, Manckovičova, Mateja Bela, Michalská, Nábrežie Andreja Hlinku, Námestie sv. Cyrila a Metoda, Námestie sv. Michala, Nerudova, Nitrianska, Palackého, Palárikova, Pavlovičova, Pod Beranom, Podzámska, Pri cintoríne, Pribinova, Radlinského, Rázusova, Rozmarínová, Sládkovičova, S.N.P., Šafárikova, Školská, Šomodská, Športová, Štúrova, Tajovského, Tehelná, Tolstého, Továrenská, Vajanského, Vážska, Vinohradská, Vodárenská, Za poštou, Zábranie, Zámocká, Závalie, Železničná

Nová štvrť

9. mája, A. Felcána, Československej armády, Hviezdoslavova, Jilemnického, M. Benku, Mierová, Fraňa Kráľa, Františka Lipku, Gáborská, Gorkého, Gagarinova, Inovecká, Kamenohorská, Karpatská, Ružová, Veterná

Peter

Čulenova, Duklianska, Kruhová, Ľ. Zúbka, Pánska niva, Rovná, Slnečná, Svätopeterská, Šoltésovej, Timravy, Vansovej

Sihoť

Gaštanová, Sihotská

Šulekovo

D. Jurkoviča, Hájska, Holubyho, Humno, Janka Kráľa, Mlynská, Novomestského, Okrúhla, Osloboditeľov, Pltnícka, Podjavorinskej, Rybárska, Sereďská, Školská, Šulekova, Záhradnícka,

[upraviť] Vodné toky

rozvodnený Váh (apríl 2006), v pozadí cestný most

Mestom preteká najdlhšia slovenská rieka, rieka Váh. Je premostená tromi mostami:

železničný, postaveným po II. sv. vojne, na mieste starého, ktorý bol vyhodený do vzduchu ustupujúcimi nemeckými vojskami.
cestný, novopostavený v 60-tych rokoch 20. storočia
parovodný, postavený v 90-tych rokoch 20. storočia

[upraviť] Symboly obce

Opis erbu: V hornej striebornej polovici štítu modré brvno, dolná polovica je modrá.

Starý Hlohovec i Nový Hlohovec používali až do 16. storočia rozmanité pečatné symboly. Starý Hlohovec mal vo svojej pečati symbol leva (zo zemepanského erbu rodu Konthovcov) a Nový Hlohovec zasa erb, vychádzajúci z erbu Ujlakiovcov, ktorí boli v 14-16. storočí vlastníkmi hlohovského panstva.

Najstarší doklad o používaní erbu Nového Hlohovca je pečať na liste zo 6. marca 1544. V nej je zobrazený erb s dvakrát delenou hornou polovicou štítu. V inom pečatidle zo 16. storočia je horná polovica štítu delená už trikrát.

Spoločný symbol obidvoch Hlohovcov vznikol až v druhej polovici 16. storočia, keďže v tom období už začali tieto časti splývať. Od sedemdesiatych rokov 20. storočia mesto používalo štyrikrát červeno-strieborne delený štít. V roku 1991 sa mesto vrátilo k používaniu erbu s dvakrát delenou polovicou štítu s použitím modrej farby a strieborného kovu.

Ďalšie symboly mesta je možné si pozrieť na oficiálnej stránke mesta

[upraviť] História

Archeologické nálezy dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v staršej dobe kamennej - paleolite.

Prvá historicky doložená zmienka pochádza z listiny zoborského opátstva, z roku 1113. Tu sa uvádzajú majetky a osady patriace hradu Hlohovec (Bojničky, Koplotovce). V listine z roku 1247 sa uvádza villa Galgouch, rozkladajúca sa po oboch stranách rieky Váh. Počas tatárskeho vpádu (1241-1242) bola osada zničená, ale už v roku 1275 sa z listiny Ladislava IV. dozvedáme, že osada mala dve trhoviská.

V roku 1362 si od kráľa Ľudovíta I. vyžiadal Mikuláš Ujlaky nazývaný tiež Kont, palatín Uhorska a vtedajší majiteľ hradu, pre Hlohovec prvé mestské privilégiá: výsadu trhu a privilégium mestskej samosprávy. V roku 1446 obsadilo hrad i mesto vojsko Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1525 daroval kráľ Ľudovít II. hrad spolu s celým panstvom Alexejovi Turzovi. Turzovci vlastnili panstvo až do roku 1635, keď zomrel bez potomkov posledný z rodu, Adam Turzo. Po ňom kúpil od uhorského panovníka hrad i s panstvom Adam Forgáč (1639).

Život obyvateľov v 16. a 17. storočí poznačili protihabsburské stavovské povstania, turecké nájazdy a okupácia. V roku 1599 prešlo mestom turecké vojsko a spôsobilo mestu značné škody. Začiatkom 17. storočia sa začali prvé protihabsburské povstania (v roku 1604 pod vedením Štefana Bočkaja a neskôr pod vedením Gabriela Betlena, ktorý viackrát hrad navštívil). V roku 1621 sa pri Hlohovci odohrala bitka medzi cisárskym vojskom a povstalcami. V čase povstania Juraja Rákociho prechádzali mestom žoldnieri cisárskej armády, ktorí tiež obyvateľov a ani ich majetky nešetrili. V čase povstania Imricha Tököliho bolo mesto okupované Turkami, preto cisárski vojaci do mesta nevtrhli a obyvatelia zostali uchránení. Vzťahy medzi okupovaným Hlohovcom a Turkami upravovala zmluva z 12. novembra 1663 v ktorej Ahmet paša vzal mesto a okolité osady (Bojničky, Kľačany, Pastuchov, Dvorníky, Šulekovo a Červeník) do ochrany. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 sa skončila i Turecká okupácia.

V roku 1720 získali Hlohovec aj s panstvom Erdödyovci, ktorí panstvo vlastnili až do roku 1945.

[upraviť] Politika

[upraviť] Obyvateľstvo

Demografia (Stav k 31.12.2003)

Počet obyvateľov spolu : 23264

muži : 11310

ženy : 11954

Predproduktívny vek (0-14) - spolu: 3752
Produktívny vek (15-54) ženy: 7367
Produktívny vek (15-59) muži: 8124
Poproduktívny vek (55+, 60+) spolu: 4021
Počet sobášov 116
Počet rozvodov 56

Počet živonarodených spolu: 203

muži 103

ženy 100

Počet zomretých spolu: 198

muži 95

ženy 103

Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu: -176

muži -86

ženy -90

[upraviť] Partnerské obce

De Panne (Belgicko) - od roku 1976
Hranice na Morave (Česko) - od roku 2000
Slovenské Konjice (Slovinsko) - od roku 1993

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

Kupola hvezdárne v Hlohovci

[upraviť] Divadlo

Mesto nemá stálu divadelnú scénu. Rôzne súbory, alebo umelci vystupujú v Dome kultúry, alebo Empírovom divadle.

[upraviť] Múzeá

Vlastivedné múzeum v Hlohovci bolo založené v roku 1959. Múzeum patrí k typickým regionálnym múzeám vlastivedného charakteru. Spravuje zbierky spoločenských a prírodných vied, predovšetkým v odboroch história, archeológia, národopis, zoológia a botanika. Múzeum sídli v objekte františkánskeho kláštora, ktorý dal v roku 1492 postaviť Vavrinec Ujlaky a dnes je kultúrnou pamiatkou. Múzeum prevádzkuje i výstavnú sieň mimo sídla (na Rázusovej ulici).

Stále expozície:

Expozícia historického nábytku
Expozícia Stavovce okolia Hlohovca
Archeologická expozícia Praveké osídlenie regiónu
Hlohovec - feudálne mesto
Expozícia Ženský ľudový odev
Expozícia historického portrétu a grafiky

Okrem stálych expozícií múzeum poriada a organizuje rôzne výstavy a kultúrne podujatia.

[upraviť] Hudba

V Hlohovci v súčasnosti pôsobí množstvo mladých, ale aj skúsenejších hudobných skupín i DJ z pomedzi ktorých sú najvýraznejší predstavitelia DJ Zybex aka Horvo, určite treba spomenúť aj Craniotomy, Nekultúra, Peace-is-gun,elepunk, Ska3x, Slovenská klobása, Night Vision, Prograss Band, Vylízané palice, Randál a iné.

[upraviť] Stavby

[upraviť] Pamiatky

Zámok

Hlohovský zámok, prestavaný v 18. storočí do dnešnej podoby

Zámok stojí juhozápadne od mesta, na okraji rozsiahleho anglického parku s francúzskymi terasami. Jeho história je úzko previazaná s mestom. Na jeho mieste stál pôvodne stredoveký hrad. Jeho existencia je doložená Zoborskou listinou z roku 1113. Vo Fuldských análoch sa síce spomína, že hrad Galgocy založili v rokoch 870 - 880 Bavori, no nemáme nijaký ďalší dôkaz, ktorý by potvrdil, že sa jedná o Hlohovecký hrad, tak musíme za prvú písomnú zmienku považovať predchádzajúcu listinu. Ďalšou písomnou zmienkou je darovacia listina kráľa Ladislava IV. z roku 1275, ktorou sa majiteľom hradu stáva Aba, syn Abov. V roku 1294 sa stáva spolumajiteľom Abrahám Rúfus. V roku 1321 stratili Mikuláš, Abov syn i Abrahám Rúfus všetky svoje majetky preto, lebo stáli na strane Matúša Čáka v spore s kráľom Karolom Róbertom.

V rokoch 1349 - 1524 bol hrad i panstvo v rukách Rodu Ujlaky. Skončilo sa smrťou posledného z rodu Vavrinca (1524). (Od roku 1446 bol hrad istý krátky čas sídlom husitov a Jána Jiskru z Brandýsa.)

V nasledujúcom roku sa hrad dostal do rúk, v tej dobe jednému z najmocnejších a najbohatších rodov v Uhorsku, Thurzovcom, konkrétne hrad získal Alexius Thurzo. Jeden z posledných Thurzovcov Michal, nechal v roku 1610 nadstaviť vrchnú časť veže kostola sv. Michala do takej podoby, ako ju poznáme dnes. Úmrtím Michala (1636) sa hrad dostal do rúk kráľovskej komory.

V roku 1637 sa hrad prostredníctvom Adama, dostáva do rúk ďalšiemu významnému rodu, Forgáčovcom. Ten ho od koruny odkúpil za 182 837 zlatých. Adam Forgáč je známy i tým, že ako veliteľ Novozámockej pevnosti ju v roku 1663 vydal Turkom.

V rokoch 1709 - 1716 bol hrad vo vlastníctve českého rodu pánov z Mitrovíc.

V roku 1720 daroval panovník Karol III. Hlohovec Jurajovi Leopoldovi Erdödymu za 24 000 rýnskych zlatých. Najvýznamnejšie sa do dejín hradu zapísal Jozef Erdödy, ktorý nechal prestavať pôvodný hrad na reprezentačný zámok a ten sa zachoval prakticky v nezmenenej podobe až dodnes.

Monumentálna budova s rytmicky barokovo-klasicisticko členenými fasádami. Vstup podjazdom vedie na ústredné nádvorie, ktorého výrazným prvkom je valec schodišťa. Zámok si napriek veľkej prestavbe na barokové reprezentačné sídlo zachoval podstatu stredovekého, renesančne rozšíreného hradu tak, ako ho postupne zväčšovali a prebudovávali. Systém mohutných oporných pilierov, ktorými zabezpečovali široké múry opevnenia nad strminami terénneho výbežku, je charakteristickým prvkom starších stavebných etáp. Staršie budovy, konštrukcie a systém klenieb prispôsobili novému pôdorysnému riešeniu. Prestavbou vznikol dvojposchodový štvorkrídlový objekt okolo nepravidelného nádvoria so slávnostným schodišťom, vedúcim na chodbu obiehajúcu okolo väčšej časti nádvoria. V miestnostiach na prízemí sú hrebienkové klenby, valené klenby s lunetami a pruské klenby, dokumentujúce stredoveký a renesančný vzhľad interiérov 16. a 17. stor. Barokové úpravy sú najvýraznejšie najmä na vretenovitom schodišti, kaplnke a reprezentačných miestnostiach, pôvodne zariadených empírovým nábytkom. V miestnostiach sa zachovalo empírové obloženie stien, maľby a štuková výzdoba. Pôvodný nábytok a barokové pozlátené sane sú v zbierkach múzea na hrade Červený Kameň, obrazy sú v galérii na Bojnickom zámku.

Farský kostol sv. Michala pochádza asi z roku 1242. Murivo presbytéria a lode je z 15. storočia. V 17. storočí bola loď kostola zaklenutá valenou klenbou s lunetami, nadstavaná veža (1610) a upravená fasáda.

Kaplnka sv. Anny je baroková stavba z roku 1748. Má polygonálny pôdorys a je zaklenutá kupolou.

Kláštor františkánov a kostol Všechsvätých oba objekty vznikli v r. 1492. V 17. storočí prebehli na oboch objektoch radikálne prestavby. V r.1700 dal Šimon Forgáč pristavať k lodi kostola oktagonálnu kaplnku. V priebehu storočí boli františkáni z kláštora niekoľko krát vyhnaní. V 80-tych rokoch 16. storočia bola zriadená v kláštore kníhtlačiareň, jedna z prvých na Slovensku, ktorú vlastnil kazateľ Peter Bornemisza a po jeho smrti ju prevzal Valentín Manckovič. V r.1601 Stanislav Thurzo zriadil v budove trojjazyčné gymnázium. V 18. - 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 - 1760 Juraj Pavlín Bajan, ako novici: Edmund Pascha a Juraj Zrunek (ktorému sa podľa najnovších výskumov pripisuje autorstvo Vianočnej omše F- dur, s folklórnymi prvkami). V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříža, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej Rodiny, Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, Božského Srdca Ježišovho a Sv. Terézie z Avilly v kláštornom kostole. Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovienskeho textu chorvátsko - dalmátskeho pôvodu z 13.-14. storočia).

Empírové divadlo (Commedie Haus) dal postaviť v r.1802 Jozef Erdödy v blízkosti zámku, ktorého bol majiteľom. Výstavbu viedol Pietro Travaglia, staviteľ, maliar a sochár z rakúskeho Eisenstadtu , pôvodom Talian. Koncertoval tu dokonca sám Ludwig van Beethoven, čo pripomína aj jeho busta umiestnená pred budovou divadla.

[upraviť] Parky

V juhozápadnej časti mesta sa nachádza tzv. Zámocká záhrada. Je to pomerne rozsiahly park s jazierkom a francúzskymi terasami.

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Doprava

[upraviť] Dôležité firmy

ZENTIVA a.s. - výroba farmaceutických výrobkov
Drumet - oceľové laná a drôty
BEKAERT a.s. - výroba drôtu a oceľových kordov
KLIMATI ČP s.r.o. - jemná mechanika
Poľnohospodárske družstvo - rastlinná a živočíšna výroba
Železnice SR
FOOD Farm s.r.o. - rastlinná a živočíšna výroba
Agrofinal s.r.o. - nielen výroba poľnohospodárskych strojov
Ľubonas VD - drevovýroba a kovovýroba
Peter Vetter
Faurecia
Georgia-Pacific Slovakia s.r.o.
Spektrum

[upraviť] Školstvo

Základná škola sv. Jozefa

Základné školstvo:

I. Základná škola, na ulici M. R. Štefánika
II. Základná škola, na Koperníkovej ulici
III. Základná škola, na ulici A. Felcána
IV. Základná škola, na Nerudovej ulici (do šk. roku 2005/2006)
V. Základná škola, na Školskej ulici v Šulekove
VI. Základná škola, na Podzámskej ulici
Základná škola sv. Jozefa, na Pribinovej ulici
Špeciálna základná škola, na ulici M. R. Štefánika

Gymnázium na Komenského ulici

Stredné školstvo:

Gymnázium, na Komenského ulici v Hlohovci začalo písať svoju históriu v roku 1936. Počas svojej existencie prešlo mnohými zložitými historickými obdobiami, organizačnými i obsahovými premenami i zmenami v názve školy. Od roku 1991 má gymnázium okrem štvorročnej opäť aj osemročnú formu štúdia. Pri štvorročnom štúdiu ide o všeobecné štúdium bez zamerania a pri osemročnom o štúdium so zameraním na matematiku a fyziku.
Združená stredná škola, na ulici M. Benku v Hlohovci ponúka štúdium v študijných odboroch technické lýceum, chemická informatika, potravinárstvo, kozmetička a vizážistka, modelárstvo a navrhovanie odevov, chémia, operátor odevnej výroby, operátor farmaceutickej výroby, kozmetička, chémia a životné prostredie, ktoré všetky končia maturitnou skúškou. Je tu tiež možnosť štúdia v 3-ročnom učebnom odbore chemik alebo krajčír.
Obchodná akadémia, na Tehelnej ulici
Stredné odborné učilište strojárske, na ulici F. Lipku
Odborné učilište, na Jarmočnej ulici

[upraviť] Osobnosti

Richard Müller - slovenský spevák a hudobník.
Ivan Štrpka - slovenský básnik a textár
Viktor Chrenko - slovenský grafik

[upraviť] Čestné občianstvo

[upraviť] Cena obce

[upraviť] Významné osobnosti

V Hlohovci sa narodili, pôsobili alebo mali k mestu iný vzťah tieto významné osobnosti:

Básnik Ján Hollý pôsobil v Hlohovci ako farár v rokoch 1811-1814. V období jeho pobytu v Hlohovci sú známe preklady antických autorov a prvotiny jeho básnickej tvorby. Do Hlohovca prišiel z Pobedima a po skončení pôsobenia odišiel do neďalekých Maduníc. Jeho pobyt pripomína pamätná doska na Podzámskej ulici, na mieste kde stála stará fara, na ktorej Ján Hollý pôsobil. V Hlohovci je po ňom pomenovaná aj ulica.

Básnik Rudolf Dilong pôsobil ako františkán v hlohoveckom, ale aj iných kláštoroch. Počas svojho pôsobenia v meste tvoril básne náboženského a iného charakteru. Je po ňom nazvaná aj ulica.

Svetoznámy nemecký básnik Heinrich Heine má v Hlohovci pochovanú starú matku.

Busta Beethovena pred Empírovým divadlom v Hlohovci

Nemecký hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven navštívil Jozefa Erdödyho na hlohovskom zámku pri svojom pobyte v kúpeľoch v Piešťanoch. Návštevu pripomína aj busta skladateľa pred Empírovým divadlom.

Valentín Manckovič patril k prvým kníhtlačiarom na území Slovenska. Svoju kníhtlačiareň mal vo františkánskom kláštore v 80-tych rokoch 16. storočia. Pracoval aj pre majiteľov hlohoveckého panstva, ktorí boli v tom čase na strane reformácie. Vytlačil diela Jána Pruna Fraštackého, Hieronyma Rauschera alebo aj Pavla Kyrmezera. V Hlohovci je po ňom pomenovaná ulica.

Ján Pruno Fraštacký bol známy evanjelický kazateľ, učiteľ a básnik narodený v Hlohovci v roku 1560. Základné vzdelanie získal v rodnom meste a vyštudoval v Lipsku na univerzite. Pôsobil v Hlohovci a v Trenčíne. Počas svojho krátkeho života stihol napísať Katechizmus slovensko-latinský a niekoľko príležitostných renesančných básní. Zomrel v roku 1586.

Peter Bornemisza patril k významným reformačným kazateľom a učiteľom. V Hlohovci pôsobil v 16. storočí v službách Júliusa Salmu.

Juraj Handerla bol katolícky kňaz, chovateľ a propagátor chovu včiel na Slovensku. Počas pôsobenia v Hlohovci napísal a vydal dielo Új Mehész (Nový včelár). Handerla zomrel 9. mája 1786 v Hlohovci.

Pavol Šiška bol katolíckym kňazom a rodákom z Hlohovca. Narodil sa 27. mája 1878. Pôsobil v Trnave a Malackách. Istý čas bol vysťahovalcom v USA, kde sa zapojil do krajanského hnutia. 30. mája 1918 podpísal Pittsburskú dohodu. Zaslúžil sa aj o výstavbu kostolov a organizovanie národného slovenského života. Od roku 1920 pôsobil v Hlohovci. Pamätná tabuľa na počesť Pavla Šišku a s textom Pittsburskej dohody je na bývalom farskom úrade.

V Hlohovci pôsobil aj slovenský spisovateľ Ľudo Zúbek. Bol autorom viacerých historických románov. Pracoval v meste ako bankový úradník.

Vojtech Ihriský bol známy slovenský sochár a autor monumentálnej sochy P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Počas druhej svetovej vojny mal v Hlohovci výtvarnú dielňu. Jeho dielo zdobí aj budovu Slovenskej sporiteľne na námestí sv. Michala v Hlohovci.

Juraj Pavlín Bajan bol barokový katolícky kazateľ, skladateľ a hudobník pôsobiaci vo františkánskom kláštore.

Edmund Pascha bol barokový skladateľ a hudobník pôsobiaci vo františkánskom kláštore. Je autorom známej vianočnej omše.

Ján Sinapius Horčička pôsobil v Hlohovci v rokoch 1669-1672 ako evanjelický farár. Bol aj spisovateľom. Skladal príležitostné básne, ale aj prozaické diela oslavného a nábožensko-výchovného charakteru. Písal o poľovníctve, slávnych ženách a predovšetkým o ideálnom panovníkovi.

V Hlohovci sa narodil ekonóm Andrej Kapustáš, minister financií vlády poľského revolucionára Tadeusza Kosciuszka. V meste navštevoval židovskú školu. Neskôr pôsobil ako bankár v Postupime a vo Varšave. V hlavnom meste Poľska založil Poľskú národnú banku, navrhol prvé poľské bankovky a bol aj členom magistrátu mesta. Po porážke Kosciuszkovho povstania v roku 1794 ho uväznili v Petropavlovsku. Vo väzení preložil Talmud. V roku 1796 bol prepustený, ale ešte v tom istom roku zomrel v meste Vilnius.

[upraviť] Pozri aj

Zoznam ulíc a námestí v Hlohovci

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlohovec

[upraviť] Externé odkazy

Mestá a obce okresu Hlohovec (2+22)	31.12.2003
Bojničky \| Červeník \| Dolné Otrokovce \| Dolné Trhovište \| Dolné Zelenice \| Dvorníky \| Hlohovec \| Horné Otrokovce \| Horné Trhovište \| Horné Zelenice \| Jalšové \| Kľačany \| Koplotovce \| Leopoldov \| Madunice \| Merašice \| Pastuchov \| Ratkovce \| Sasinkovo \| Siladice \| Tekolďany \| Tepličky \| Trakovice \| Žlkovce

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.