Váh
Z Wikipédie
| Váh | |
| maďarsky:Vág; nemecky: Waag; poľsky: Wag | |
| rieka | |
 Váh blízko Piešťan.
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Hlavná zdrojnica | Čierny Váh |
| - poloha | Kráľova hoľa, Nízke Tatry |
| Sekundárna zdrojnica | Biely Váh |
| - poloha | Važecká dolina, Vysoké Tatry |
| Ústie | Dunaj |
| - poloha | Komárno |
| - výška | 106,5 m |
| Dĺžka | 403 km |
| Povodie | 10 640 km² (1 064 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 196 m³/s |
| - maximálny | 1 825 m³/s |
| - minimálny | 22,3 m³/s |
 _-_location_and_watershed.svg/256px-Váh_River_(SVK)_-_location_and_watershed.svg.png) Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
|
|
| Wikimedia Commons: Váh | |
Váh je najdlhšia slovenská rieka podľa toku na slovenskom území. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Nadmorská výška v mieste vzniku pri Kráľovej Lehote je 664 m n. m.. Váh vzniká sútokom dvoch menších riek - Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. Váh sa vlieva v Komárne do Dunaja (106,5 m n. m.)
Obsah |
[upraviť] Vážska kaskáda
Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda — systém priehrad (a vodných elektrární). Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární (v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie (TASR)). Najnovšie je Vodné dielo Žilina.
Prehľad vodných nádrží:
Čierny Váh
- Vodná nádrž Čierny Váh (horná a dolná nádrž)
Váh
- Liptovská Mara
- Bešeňová
- Krpeľany
- Vodné dielo Žilina
- Vodné dielo Hričov
- Mikšová (na Hričovskom kanáli)
- Nosice (Priehrada mládeže)
- Sĺňava
- Vodné dielo Drahovce - Madunice
- Vodné dielo Kráľová
- Vodné dielo Selice
[upraviť] Prítoky Váhu
[upraviť] Ľavostranné prítoky
- Boca
- Štiavnica
- Ľupčianka
- Revúca
- Ľubochnianka
- Turiec
- Rajčanka
- Domanižanka
- Pružinka
- Teplička
- Jarčie
- Nitra
[upraviť] Pravostranné prítoky
[upraviť] Sídla
Rieka preteká cez 19 slovenských miest:
- Liptovský Hrádok
- Liptovský Mikuláš
- Ružomberok
- Vrútky
- Žilina
- Bytča
- Považská Bystrica
- Púchov
- Ilava
- Dubnica nad Váhom
- Nemšová
- Trenčín
- Nové Mesto nad Váhom
- Piešťany
- Leopoldov
- Hlohovec
- Sereď
- Kolárovo
- Komárno
Pozri aj: zoznam sídiel na Váhu.
[upraviť] Zaujímavosti
Z hydrografického hľadiska by názov rieky mal byť Orava (na sútoku má omnoho väčší prietok), no prednosť dostalo historické hladisko.
[upraviť] Vodáctvo a vodné športy
Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad, sa využívajú aj na vodné športy, najmä Liptovská Mara, Nosice a Sĺňava.
V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami. Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.
