Trenčín

Z Wikipédie

O iných významoch výrazu Trenčín pozri Trenčín (rozlišovacia stránka).

Trenčín

Erb	Vlajka

Mapa

Základné údaje
Kraj:	Trenčiansky
Okres:	Trenčín
Región:	Považie
Poloha:	48° 53' 31" s. š. 18° 02' 12" v. d.
Nadmorská výška:	211 m n.m.
Rozloha:	81,99 km²
Počet obyvateľov:	56 760 (31.12.2006)
Hustota obyvateľstva:	692 obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
ŠÚJ:	26452
EČV:	TN
PSČ:	911 XX
Telefónna predvoľba:	0 32
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Trenčín Mierové nám. 2 911 64 Trenčín
Web:	www.trencin.sk
E-mail:	primator@trencin.sk
Telefón:	6504 311
Fax:	74 31 248
Politika
Primátor:	Ing. Branislav Celler (SDKÚ-DS)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Trenčín za súmraku. Mierové námestie.

Trenčiansky hrad, 3. apríl 2001

Trenčín (po maďarsky Trencsén, nemecky Trentschin, latinsky Trentsinum alebo Laugaricio) je mesto s 57 000 obyvateľmi ležiace na rieke Váh. Nachádza sa na západnom Slovensku blízko hraníc s Českou republikou. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Vďaka svojej strategicky výhodnej polohe dal vznik Trenčianskemu hradu. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.

Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín.

[upraviť] História

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín odnepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností - Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiliána.

Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.

Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 – 1708. 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hamry, medzi obcami Soblahov, Trenčianska Turná a Mníchova Lehota odohrala bitka medzi vojskami Siegberta Heistera a Františka II. Rákociho. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili železnicu z Bratislavy, neskôr sa dokončilo železničné spojenie so Žilinou. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej Česko–slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30. augusta 1944. Bolo tu zriadené veliteľstvo Sicherheitsdienstu a Gestapa a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do Mauthausenu. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez Váh. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili 10. apríla 1945, hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine.

Po roku 1989 sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Trenčín sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k významným mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom^[1].

[upraviť] Členenie mesta

[upraviť] Časti mesta

Trenčín má 4 hlavné mestské časti

Mestská časť

MČ Stred:
- Stred mesta
- Dolné mesto
- Dlhé Hony
- Noviny
- Biskupice
MČ Juh (Trenčín):
- JUH I.
- JUH II.
MČ Sever:
- Sihoť I.
- Sihoť II.
- Sihoť III.
- Sihoť IV.
- Opatová nad Váhom
- Pod Sokolice
- Kubrá
- Kubrica
MČ Západ:
- Zámostie
- Kvetná
- Istebník
- Orechové
- Zlatovce
- Nové Zlatovce
- Záblatie

[upraviť] Ulice

počet ulíc: 249
počet námestí: 8

Trenčianske námestia

Mierové Námestie
Štúrovo námestie
Námestie sv. Anny
Námestie SNP
Holubyho námestie
Slnečné námestie
Námestie Dr. prof. Hlaváča
Mariánske námestie

[upraviť] Rozloha a katastrálne územie

Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území:

Hanzlíková 511,90 ha
Istebník 484,50 ha
Kubrá 764,30 ha
Kubrica 670,00 ha
Orechové 387,70 ha
Opatová 1 422,20 ha
Trenčianske Biskupice 750,10 ha
Záblatie 883,60 ha
Zlatovce 807,30 ha
Trenčín 1 518,10 ha

Rozloha spolu: 8 199,70 ha

Hustota osídlenia na km²: 720,05 osôb na km²

[upraviť] Geografia

[upraviť] Vodné toky

Cez mesto preteká rieka Váh, do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva Kočkovský kanál Váhu. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje Biskupický kanál.
Na území mesta ďalej pri Sihoti do Kočkovského kanála Váhu ústi potok Teplička (do nej zľava Opatovský potok a Kubranský potok), sprava sa do Váhu vlieva Orechovský potok.
Západnou časťou mesta preteká ešte Zlatovský potok, ktorý sa pod mestom vlieva do Drietomice. Južným okrajom územia mesta tečie aj Lavičkový potok, ktorý je pravostranným prítokom Soblahovského potoka.
Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý zrejme na hranici zástavby vteká do kanalizácie.

[upraviť] Pohoria

Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku kotlinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu (363 m n.m.) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou lesoparku Brezina.

[upraviť] Symboly mesta

[upraviť] Erb

Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku 1324. Základom erbu Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu Johanitov v meste.^[2]

[upraviť] Vlajka

Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom roku vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.^[3]

[upraviť] Politika

[upraviť] Primátori

do 1977 - Anton Tomáš (predseda MsNV)
1977–1990 – Štefan Rehák (predseda MsNV)
1990–1994 – Štefan Rehák
1994–1998 – Ing. Jozef Žiška
1998–2002 – Ing. Jozef Žiška
2002–2003 – Ing. Juraj Liška (ANO, DS, KDH, SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie)
2004–2006 Ing. Branislav Celler (SDKÚ, ANO, DS)
2006 - 2010 - Ing. Branislav Celler (SDKÚ-DS)

[upraviť] Mestské zastupiteľstvo

Volebné obdobie 2002–2006

Poslanci mestského zastupiteľstva

Ing. Anton Boc (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ) – poslanec a zástupca primátora

Poslanci mestského zastupiteľstva

Ján Babič (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Martin Barčák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Ján Bezák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Miloš Kohout (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Milan Česal (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ľubomír Dobiaš (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Janka Fabová (HZDS-ĽS), MUDr. Peter Hlavaj (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Dipl. Ing. Július Homola (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Gabriela Hubinská (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Ján Krátky(koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), PhDr. Marián Kvasnička (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), PhDr. Alena Laborecká (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Róbert Lifka (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Oľga Löbbová (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), RNDr. Jozef Mertan (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Mgr. Anna Plánková(koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Vladimír Poruban (HZDS-ĽS), MUDr. Ľubomír Sámel (DÚ), MUDr. Pavol Sedláček (HZDS-ĽS), Ing. Štefan Sýkorčin (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Poslanec MUDr. Eugen Szép (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Veronika Závodská (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Branislav Zubričaňák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ)

Volebné obdobie 2006 - 2010

Janka Fabová ĽS-HZDS, Marta Blahová ĽS-HZDS, Tomáš Vaňo ĽS-HZDS, Vladimír Poruban ĽS-HZDS, Igor Kvasnica ĽS-HZDS, Ľubomír Sámel ĽS-HZDS, Dušan Gálik ĽS-HZDS, Ladislav Pavlík Smer-SD, Vladimír Gavenda Smer-SD, Daniel Beníček Smer-SD, Ján Kanaba Smer-SD, Stanislav Pastva Smer-SD, Eduard Hartmann SNS, Jozef Mertan SDKÚ-DS, Ľubomír Dobiaš SDKÚ-DS, Juraj Holubek SDKÚ-DS, Branislav Zubričaňák SDKÚ-DS, Anton Boc SDKÚ-DS, Marián Kvasnička KDH, Ján Krátky KDH, Gabriela Hubinská KDH, Ján Bezák KDH, Róbert Lifka Nezávislý, Ján Babič Nezávislý, Martin Barčák Nezávislý,

[upraviť] Obyvateľstvo

Trenčín s takmer 58-tisíc obyvateľmi je 9. najväčšie slovenské mesto.

Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2001).

Obyvateľstvo spolu	112 767
Slovenská	109 012
Česká	1 894
Maďarská	196
Moravská	144
Rómska	66
Poľská	38
Nemecká	30
Rusínska	29
Ukrajinská	24
Chorvátska	4

[upraviť] Partnerské obce

Cran-Gevrier (predmestie mesta Annecy, Francúzsko)
Uherské Hradiště (Česká republika)
Zlín (Česká republika)
Tarnow (Poľsko)
Casalecchio di Reno (Taliansko)
Békécsaba (Maďarsko)
Kragujevac (Republika Srbsko a Juhoslávia)

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

[upraviť] Galérie

Galéria Miloša Alexandra Bazovského
Mestská galéria Trenčín

[upraviť] Knižnice

[upraviť] Verejná knižnica Michala Rešetku

Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne je kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia s pôsobnosťou v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja. Plní funkciu mestskej verejnej knižnice pre mesto Trenčín a zároveň funkciu regionálnej knižnice pre okresy Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Myjava. V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja knižnica koordinuje a poradensky usmerňuje ostatné regionálne knižnice, zabezpečuje úlohy spojené s bibliografickou registráciou a koordináciou bibliografickej činnosti, zabezpečuje úlohy spojené s dokumentovaním stavu a rozvojom knižnično-informačných služieb verejnosti prostredníctvom knižničného systému. Zriaďovateľom knižnice je Trenčiansky samosprávny kraj. Knižnica vznikla ako trenčianska mestská knižnica začiatkom 1. Československej republiky.

Ústredná knižnica Slovenskej armády
Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka

[upraviť] Divadlo

[upraviť] Múzeá

Trenčianske múzeum

[upraviť] Hudba

Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal hudba pre dvoch bubeníkov/music for two drummers
Gulliver's Band hard core/metal
Ľubor Martin Mikrostar bigbítové trio textára Bez ladu a skladu

[upraviť] Stavby

Mesto Trenčín neustále rekonštruuje a renovuje historické stavby a pamiatky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou mesta. V blízkej budúcnosti je naplánovaná výstavba ďalšieho multifunkčného zábavného centra.

[upraviť] Pamiatky

Trenčiansky hrad

Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskovci a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.
Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostola, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978-1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
Farský kostol
Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
Mestská brána je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z 2. storočia n.l. ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nachádza nápis za hotelom Tatra.
Morový stĺp so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana grófa Mikuláša Ilešháziho
Kostol a kláštor piaristov (predtým jezuitov) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle
Evanjelický kostol postavený okolo roku 1795
Židovská synagóga - neologického štýlu postavená v roku 1913 na mieste staršej synagógy

[upraviť] Parky

Lesopark Brezina
Chránený areál Park Záblatie (4,50 ha)

[upraviť] Šport

futbal – najvyššia slovenská futbalová súťaž sá hrá v Trenčíne zásluhou klubu FK AS Trenčín
hokej – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu Dukla Trenčín
kanoistika- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub

[upraviť] Pravidelné podujatia

Hudobné podujatia

Pohoda Festival na vojenskom letisku Trenčín [1]
Jazz pod hradom [2]
Runway international rock festival Festival Runway

Výstavy

Rock-Pop-Jazz… vo fotografii výstava fotografií/photo exhibition

Výstavisko TMM

Trenčín mesto módy
SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl
Beauty Slovakia

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Doprava

Letecké opravovne Trenčín, a.s.
Slovenská autobusová doprava Trenčín [3]
Železničná stanica Trenčín na Rail.sk

[upraviť] Dôležité firmy

Merina, a.s. – textilná spoločnosť
Old Herold, s.r.o. – liehoviny
OZETA Neo, a.s.
Výstavisko TMM, a.s.
Trens a.s. strojárska spoločnosť

[upraviť] Školstvo

[upraviť] Základné

Veľkomoravská ulica 12 [4]
Dlhé Hony 1 [5]
Petra Bezruča 66 [6]
Hodžova 37 [7]
L. Novomeského 10 [8]
Východná 9 [9]
Na Dolinách 27 [10]
Kubranská cesta [11]

[upraviť] Stredné

Gymnázium Ľudovíta Štúra [12]
Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého [13]
Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu [14]
Osemročné športové gymnázium [15]
Stredná zdravotnícka škola
Stredná priemyselná škola odevná [16]
Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša Trenčín [17]
Stredné odborné učilište odevné a textilné [18]
Stredné odborné učilište stavebné
Stredné odborné učilište strojárske [19]
Stredné odborné učilište železničné [20]
Stredné odborné učilište letecko opravárenské
Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu [21]

[upraviť] Vysoké

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka [22]
Vysoká škola manažmentu [23]

[upraviť] Významné osobnosti

[upraviť] Rodáci

Pavol Barabáš - slovenský režisér
JUDr. Jozef Buday - verejný činiteľ a politik
Karol Csino - slovenský spevák a herec rómskeho pôvodu
Miroslav Červenka - významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945
Juraj Fuchs - slovenský novinár
Štefan Furka - slovenský pedagóg a matematik
Marián Gavenda - slovenský rímskokatolícky duchovný
Marián Gáborík - slovenský hokejista, hviezda NHL
Ing. Pavol Hamžík - podpredseda vlády v období po r. 1989
RNDr. Ján Hanušin - riaditeľ Slovenského národného múzea
Marián Chovanec - rímskokatolícky biskup nitrianskej diecézy
Egon Lánsky - podpredseda vlády Českej republiky
Aladár Kočiš - významný slovenský novinár, minister v čase Slovenskej republiky
Lýdia Kyseľová - dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá
Ivan Lendvay - námorný kapitán
Gen. Ing. Alojz Lorenc - námestník ministra vnútra ČSSR
Július Mazanec - televízny režisér
PhDr. Soňa Müllerová, rod. Behulová - slovenská televízna moderátorka
Karin Olasová - slovenská moderátorka a herečka
Peter Oravec - divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave
Igor Pietor - filmový režisér
Ida Rapaičová - slovenská herečka
Štefan Skrúcaný - slovenský herec a moderátor
Pavel Strassmann - partizán (1944-45), vysoký dôstojník armády USA
Ing. Pavol Suchán - námestník ministra vnútra ČaSFR okolo r. 1992
Karol Štúr - slovenský básnik, kňaz a učiteľ
Fraňo Tiso - v čase Slovenskej republiky veľvyslenec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945
JUDr. Štefan Tiso - predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944-1945
Ľubomír Vajdička - slovenský divadelný režisér
JUDr. Vojtech Zamarovský - slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva
Gabo Zelenay - slovenský športový reportér

[upraviť] Pôsobiaci v meste

Miloš Bazovský - slovenský maliar
Václav Pavel Borovička - spisovateľ literatúry faktu
Jozef Branecký - rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie
MUDr. Karol Brančík - významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda Prírodovedného spolku župy Trenčianskej
Beatrix Čelková rod. Pospíšilová - členka odbojovej skupiny Flóra
Alexander Dubček - slovenský politik
Gen. Alois Eliáš - generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.
Július Fučík - komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu
Ján Hajduch - slovenský fotograf
Ján Halaša - slovenský fotograf
Mária Holoubková - Urbasiowna - fotografka
MUDr. Alojz Chura - priekopník slovenskej pediatrie
Juraj Jánošík - slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho kurucov bitky proti cisárskym labancom v okolí Hámrov pri Trenčíne v r. 1708.
Karol Kállay - významný slovenský fotograf
Karol Körper - r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne
Alexander Mach - minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne
Mons. Andrej Marsina - člen Štátnej rady Slovenskej republiky
František Palacký - študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811-1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra
Ján Stanek (známy aj ako „Železný kapitán“) - v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne
Nataša Tanská - spisovateľka
ThDr. Jozef Tiso - r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident prvej Slovenskej republiky
Gen. Jozef Turanec - generál armády Slovenskej republiky, veliteľ Rýchlej divízie

[upraviť] Pozri aj

Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne

[upraviť] Galéria