Bratislava
Z Wikipédie
O iných významoch výrazu Bratislava pozri Bratislava (rozlišovacia stránka).| Bratislava | |||
| mesto | |||
 Dunajské nábrežie s hradom
|
|||
|
|||
| Prezývka: Krásavica na Dunaji, Mesto mieru | |||
| Štát |  Slovensko |
||
|---|---|---|---|
| Kraj/oblasť/provincia/región ap. | Bratislavský | ||
| Historický región | Bratislava a okolie | ||
| Okres | Bratislava I, II, III, IV, V | ||
| Súradnice | |||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 514 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 126 m n. m. | ||
| Rozloha | 367,580 km² (36 758 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 426 091 (31. 12. 2006) | ||
| Hustota | 1 159 /km² | ||
| Prvá písomná zmienka | 907 | ||
| Primátor | Ing. Andrej Ďurkovský (SDKÚ-DS,KDH) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 8XX XX | ||
| Telefónna predvoľba | +421-2 | ||
| Kód | 582000 | ||
| EČV | BA | ||
   Poloha v mesta v rámci Slovenska
|
|||
  Poloha v rámci Bratislavského kraja
|
|||
| Wikimedia Commons: Bratislava | |||
| Webová stránka: http://www.bratislava.sk | |||
Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg/Preßburg, maď. Pozsony, poľ. Bratysława, rus. Братислава, lat. Posonium, gr. v stredoveku Istropolis) je hlavným a najľudnatejším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu vyše 426-tisíc obyvateľov, pričom v Bratislavskom kraji okolo 607-tisíc a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna.
Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.
Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.
Bratislava je tiež mestom bohatým na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Katedrála svätého Martina (Bratislava).
Je to aj moderné a dynamicky sa rozvíjajúce mesto s mnohými zaujímavými budovami a stavbami, z ktorých najvýraznejším je Nový most na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou a stavba 20. storočia na Slovensku.
[upraviť] Polohopis
Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126–514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.
Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.
Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.
[upraviť] Podnebie
Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9°C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.
[upraviť] Časti mesta
[upraviť] Námestia
Najznámejšie námestie v Bratislave je Hlavné námestie nachádzajúce sa v centre mesta. Naposledy bolo zrekonštruované v roku 2005, kedy bola kompletne vymenená dlažba. V blízkosti sa nachádza aj Primaciálne námestie a Hviezdoslavovo námestie. V centre sa nachádza aj Námestie SNP. Kamenné námestie, nachádzajúce sa v strede Starého mesta, je v prípravných prácach na celkovú rekonštrukciu. Má byť miestom zaujímavej a modernej architektúry a zelene.
[upraviť] Vodné toky
Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.
Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.
Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.
[upraviť] Vodné plochy
V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Rohlík, Rybník, Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.
[upraviť] Dejiny
_by_Matthaus_Merian_1638.jpg/180px-Bratislava_(Posonium)_by_Matthaus_Merian_1638.jpg)
- 25 – 15 mil.: kostry Pliopitheca
- 14 – 10 mil.: zuby druhu Griphopithecus suessi
- staršia kamenná doba: Pästné kliny a iné kamenné nástroje homo heidelbergensis (okolo 450 000, ako aj okolo 300 000 pred Kr.) a neandertálca
- mladšia kamenná doba: trvalé osídlenie územia (počínajúc ľudom s lineárnou keramikou)
- 400 – 50 pred Kr.: Kelti; od 125 pred Kr. sa tu nachádza významné keltské oppidum (opevnené mesto) s mincovňou
- 1. storočie – 5. storočie: hranica Rímskej ríše vedie stredom dnešného mesta. Početné rímske (napr. Gerulata) a germánske osady.
- 6. storočie – 8. storočie: prví Slovania (od roku 500 dodnes)a Avari (od konca 6. stor. až do 8. stor.)
- 623 – 658: Súčasť Samovej ríše.
- od konca 8. storočia do roku 833: Súčasť Nitrianskeho kniežatstva.
- 833 – 907: Súčasť Veľkej Moravy.
- 907: Prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburgských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
- 907 – 1918: Súčasť Uhorska:
- 1291: (2. decembra) Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest.
- 1436: Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb.
- 1464: Matej Korvín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou.
- 1468: Právo meča udelené Matejom Korvínom.
- 1536 – 1784: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr Uhorska
- 1542 – 1848: Miesto zasadaní uhorského snemu
- 1543 – 1820: Sídlo ostrihomského arcibiskupa.
- 1563 – 1830: Korunovačné mesto uhorských kráľov.
- od 18. storočia: centrum Slovenského národného obrodenia.
- cca. 1711: veľká morová epidémia, zahynulo 3860 ľudí.
- 1775: Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, čím podporila stavebný rozvoj mesta.
- 1783: Jozef II. nariadil presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty z hradu do Viedne.
- 1805: (4.) Bratislavský mier podpísaný v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
- 1809: Mesto obliehajú napoleonské vojská.
- 1811: Bratislavský hrad vyhorel.
- 1840: premáva konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom.
- 1843: Rozhodnutie o kodifikácii stredoslovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami.
- 1891: Otvorenie prvého mosta cez Dunaj (predchodca Starého mosta).
- 1895: Prvá električka premáva v Bratislave.
- 1909: Prvé trolejbusy premávajú v Bratislave.
- 1918 (10. október): založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
- 1919 – 1939: Súčasť Československa; 1919 sa prijíma oficiálny názov mesta Bratislava
- 1939 – 1945: Hlavné mesto Slovenskej republiky.
- 1945 – 1992: Opäť súčasť Československa
- 1946: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
- 1971: Obce Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave.
- 1968 – 1992: Hlavné mesto Slovenska (Slovenskej socialistickej republiky) v rámci Československa
- od roku 1993: Hlavné mesto samostatného Slovenska
Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov. V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov. Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov ríšskymi úradmi evakuovaná do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše, časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945-1946, boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.
[upraviť] Obyvateľstvo
Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 91,4%, Maďari 3,8%, Česi 1,9%, Nemci 0,3%, ostatní 2,6%.
Vierovyznanie: Rímskokatolíci 56,7%, bez vyznania 29,3%, Evanjelici 6%, nezistené 4,7%. V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.
Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.
Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
[upraviť] Divadlá
V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré do doku 2007 sídli v niekoľkých budovách, osobitne opera a balet. Pod jeho pôsobnosť patrí aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna SND – činohra. Od apríla 2007 sídli v novostavbe pri Dunaji v blízkosti novej modernej mestskej štvrte Eurovea, ktorá je vo výstavbe. Sídli tu aj rada menších a alternatívnych divadiel, napríklad A4 - nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo a.ha, Divadlo Astorka Korzo '90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery - študentské divadlo, Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.
[upraviť] Múzeá
Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea ([1]), ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868 ([2]). Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina (Bratislava), Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici. Na lodi Kriváň na petržalskej strane je expozícia Lodného múzea v blízkosti rešťaurácie Au Café. Medzi ďalšie múzeá patrí Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša. Pre židovskú komunitu je mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici a Mauzóleum Chatama Sófera. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové Múzeum moderného umenia.
[upraviť] Veda
Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Má na to pritom veľmi dobré podmienky, pretože sa nachádza na úpätí Malých Karpát, čo je lokalita veľmi vhodná na výstavbu observatória, ktoré by mohlo prispieť k popularizácii astronómie v tomto meste a okolí. Podobne je to s planetáriom, čo je dnes takmer štandardná súčasť každého moderného a kultúrneho mesta. Jediným zariadením, ktoré slúži potrebám astronómov amatérov z Bratislavy a okolia je astronomický úsek PKO, kde sa konajú astronomické prednášky a pozorovania nočnej oblohy.
Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).
[upraviť] Hudba
- Bratislavské hudobné slávnosti - festival vážnej hudby
- Wilsonic - hudobný festival
- Bratislavské jazzové dni - medzinárodný džezový festival s tradične kvalitným obsadením
- sídlo Slovenskej filharmónie
[upraviť] Kiná
Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikino Palace Cinemas v Polus City Center na Vajnorskej ulici a v centre Aupark na Einsteinovej ulici. V nákupnom centre Avion Shopping Park bolo k dispozícii jediné 3D kino na Slovensku, Orange Imax. Medzi ďalšie známe kiná patria kiná Tatra, FK Charlie centrum, FK Mladosť, Kino Cafe a iné. Program bratislavských kín je možné nájsť napríklad na stránke http://www.kinoserver.sk/. Bývalé známe kino Hviezda bude zbúrané, v novom objekte však má byť opäť aj priestor na kino.
[upraviť] Stavby
[upraviť] Pamiatky
Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov.
Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta - k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Slovenské národné múzeum.
- Academia Istropolitana
- Hrad
- Devínsky hrad
- Erdödyho palác
- Grassalkovichov palác - Prezidentský palác
- Letný arcibiskupský palác
- Michalská brána
- Mirbachov palác
- Palác Leopolda de Pauli
- Primaciálny palác
- Slovenské národné divadlo
- Slovenská filharmónia
- Slovenská národná galéria
- Stará radnica (Bratislava)
- Mauzóleum Chatama Sófera
- Budova Slovenského rozhlasu - má tvar obrátenej pyramídy
- Zichyho palác
- Televízna veža na Kamzíku
[upraviť] Kostoly
Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov Katedrála svätého Martina (Bratislava). Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík.
[upraviť] Mosty
V Bratislave sa nachádza 5 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže Staré Mesto, Ružinov a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť Petržalka.
Ako prvý bol postavený Starý most v roku 1890 a v roku 1945 bol zrekonštruovaný. Plánuje sa jeho opätovná rekonštrukcia a jeho použitie na prepojenie Starého Mesta s Petržalkou modernou rýchlou električkou, pričom by z neho bola vylúčená automobilová doprava.
Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Nový most odovzdaný do prevádzky v roku 1972oficiálne 30.8. 1974 , na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti "Bystrica") s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Nový most medzi svetové unikáty, je to siedmy najväčší visiaci most na svete a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.
Prístavný most postavený v roku 1985 je najvyťaženejší most v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent zo všetkých piatich mostov. Je to diaľničný most a súčasť diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s Považskou Bystricou a Žilinou.
Most Lafranconi postavený v roku je 1992 je taktiež diaľničný most spájajúci diaľnicu D1 a D2 a prvý betónový most v Bratislave.
Najnovším mostom v Bratislave je Most Apollo, odovzdaný do používania v roku 2005. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku 2006 dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.
[upraviť] Pomníky
Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957-1960 a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku 1960. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli kvalitnému výhľadu na takmer celé mesto.
[upraviť] Výškové budovy
Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.
V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov alebo mrakodrapov na Slovensku, z ktorých veľká časť bola postavená už pred rokom 1989. Najvyššou budovou v Bratislave i na Slovensku je v súčasnosti budova Tower 115 s výškou 104 metrov na Pribinovej ulici pomerne blízko historického centra mesta. Nachádza sa v oblasti, kde sa plánuje výstavba ďalších podobných výškových budov.
Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho času to bola najvyššia budova v Česko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.
Najvyššou budovou v Bratislave v súčasnosti je Tower 115 s celkovou výškou 115 metrov vrátane antény (pred rekonštrukciou 104 m), nasleduje Národná banka Slovenska (111 m), Slovenská televízia (108 m) a Budova banky VÚB.
Bratislava v súčasnosti prežíva silný stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Naposledy sa to prejavilo pri zámere výstavby 34-podlažnej obývateľnej budovy na Šancovej ulici, pričom pôvodne mala mať budova len 8 poschodí. Nakoniec bolo povolených 22 podlaží.
Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad Polus City Center alebo Aupark. Pri Polus City Center boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millenium Tower II a v dohľadnej dobe sa počíta s výstavbou Millenium Tower III. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (ľudovo Kukurica), ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie armády.
Pri nákupnom centre Aupark sa začiatkom roka 2006 začal stavať Aupark Tower, ktorý má byť vysoký 96 metrov. Aj tu sa viedla hádka o výške budovy a nakoniec sa uspokojili s 22 podlažiami. Aupark Tower sa nachádza 10 metrov juhozápadne od Auparku blízko pri pravej strane Nového mosta.
Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v budúcnosti by sa výškové budovy mali stavať v oblastiach na to určených a tiež by nemali stáť samostatne, ale mali by tvoriť ucelenú štvrť.
Príkladom takejto plánovanej modernej štvrte je aj projekt v blízkosti novej štvrte Eurovea pri dunajskom nábreží, ktorý počíta aj s dvojicou 135 metrov vysokých polyfunkčných budov pri existujúcej výškovej budove Tower 115. Tieto budovy budú vzdialene pripomínať zničené "dvojičky" v New Yorku World Trade Center. Názov projektu je Panorama City a na jar roka 2007 sa začína vo výstavbe.
[upraviť] Nové mestské štvrte
V Bratislave prebieha výstavba viacerých nových moderných mestských štvrtí, predovšetkým na dunajskom nábreží a v jeho okolí.
Pri Parku kultúry a oddychu je vo výstavbe štvrť River Park, ktorá je pokračovaním historického centra smerom k PKO a má obsahovať zaujímavú a modernú architektúru a množstvo novej zelene.
Írska spoločnosť Ballymore Properties začala v roku 2006 na dunajskom nábreží stavať novú modernú mestskú štvrť s názvom Eurovea, ktorá má byť dokončená v roku 2009 a má obsahovať obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty.
[upraviť] Parky
Bratislava je mesto mimoriadne bohaté na parky, za čo vďačí svojej polohe na úpätí Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studienka alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 1774 až 1776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.
[upraviť] Šport
[upraviť] Futbal
- ŠK Slovan Bratislava (oficiálna stránka)
- FC Artmedia Petržalka (oficiálna stránka)
- FK Inter Bratislava (oficiálna stránka)
- BCT Bratislava (oficiálna stránka)
- FKM K.Ves (oficiálna stránka)
- Iskra Petržalka
[upraviť] Hokej
- HC Slovan Bratislava - majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska
- HK Ružinov
[upraviť] Kanoistika
- SKP-športový klub polície
- UKB-Slávia UK
- KVS Karlova Ves Bratislava
- Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava
- Vodácky klub Dunajčík Bratislava
[upraviť] Veslovanie
- Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava
- Slovenský veslársky klub
- ŠK Slávia Filozof
[upraviť] Zábava
Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov. Medzi študentmi sú populárne napríklad pravidelné „oldies“ diskotéky, ktoré sa konajú každý mesiac v jednom z vysokoškolských klubov, ako aj každoročné vonkajšie akcie v Mlynskej doline.
[upraviť] Pravidelné podujatia
Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporiadava Slovenská filharmónia a tiež aj Bratislavský filmový festival. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava premení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Medzi známe podujatia patrí aj pivný festival Junifest. Raz za rok sa koná podujatie Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci.
[upraviť] Kulinárske špeciality
Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.
[upraviť] Turizmus
V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor a päťhviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza na Silvestra vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám.
Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom Prešporáčik, ktorým je možné previezť sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.
Bratislava na podporu turizmu používa špeciálne turistické logo a slogan "Little Big City" (Malé veľké mesto), mestskou farbou je červená. V meste premávajú aj vozidlá MHD s týmto logom a sloganom (ukážka), pričom ich počet pribúda, časom by tento reklamný náter mali mať všetky vozidlá MHD.
[upraviť] Hospodárstvo
Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na druhom mieste (po Prahe) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 147,9 % priemeru Európskej únie (v roku 2007), čo je 19. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie. Je tu tradične najnižsia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.
[upraviť] Dôležité firmy
V Bratislave sídli množstvo dôležitých firiem, napríklad mobilní operátori T-Mobile a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen.
Veľa dôležitých firiem sídli v biznis centrách, ktorých výstavba stále prebieha. Medzi najznámejšie patrí napríklad Bratislava Business Center V a Apollo Business Center, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.
[upraviť] Doprava
[upraviť] Cestná doprava
Bratislava je napojená na diaľnicu D1, ktorá ju spája s mestami Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Považská Bystrica. Pripravuje sa napojenie miest Žilina, Ružomberok, Liptovský Mikuláš až do Prešova a Košíc k štátnej hranici s Ukrajinou. Plánuje sa jej rozšírenie až do Viedne.
S Českou republikou a Maďarskom ju spája diaľnica D2, ktorá vedie z Prahy cez hraničný prechod Brodské, Kúty, Malacky až ku hraničnému prechodu Čunovo do Maďarska.
Nachádza sa tu aj tunel Sitiny vedúci medzi Mlynskou Dolinou a Lamačom. Je súčasťou diaľnice D2 a pre dopravu bol otvorený 24. 6. 2007.
[upraviť] Železničná doprava
V Bratislave sa nachádza 14 železničných staníc a 3 železničné zastávky, ktoré zabezpečujú železničné spojenie s celým Slovenskom. Hlavná železničná stanica sa nachádza na okraji Starého Mesta v blízkosti ulice Šancová. Okrem vnútroštátnej prepravy je možné využiť vlaky aj na cestu do Českej Republiky, Maďarska, Rakúska, prípadne priame vozne do Poľska, Bieloruska a Ruska . Druhá najdôležitejšia stanica je stanica Bratislava-Petržalka, ktorá je používaná predovšetkým pre vlaky do Viedne. Okrem hlavnej linky Bratislava - Viedeň, tu zastavujú aj InterCity vlaky na trase Košice - Viedeň a vlaky smerom do Maďarska. Stanica však nezaznamenala taký rozmach ako sa predpokladalo a tak 2. nástupište viac-menej chátra. Zmena by mohla nastať po spustení premávky na európskom koridore LGV Est (Bratislava - Paríž). Dôležitou je aj zastávka Bratislava-Vinohrady. Ďalšie železničné stanice sa nachádzajú aj v častiach, napríklad v Rači, Novom Meste, Rusovciach, Devínskej Novej Vsi, Lamači a pod.
Do budúcnosti sa plánuje postaviť niekoľko nových zastávok, ktoré zabezpečia väčšiu možnosť využitia železničnej dopravy v rámci mesta a to predovšetkým po plnom spustení Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja (IDS BSK). Výsledok by mal byť podobný systém ako viedenský S-Bahn.
Systém koľajovej dopravy v Bratislave v období r. 1914 - 1945 dopĺňal aj hybrid električky a vlaku nazývaný " Električka Bratislava - Viedeň ".
[upraviť] Mestská hromadná doprava
V Bratislave funguje mestská hromadná doprava, ktorá zabezpečuje spojenie všetkých častí Bratislavy. Je riešená autobusmi, trolejbusmi a električkami, pričom sa plánuje vybudovanie nového nosného systému mestskej hromadnej dopravy na báze rýchlodrážnej električky, ktorá by využívala aj existujúce koľaje. Prioritou je hlavne rýchle spojenie Petržalky s centrom mesta, pričom dráha rýchlej električky by mala viesť cez Starý most, cez ktorý premávali električky ešte začiatkom minulého storočia.
V roku 1989 sa v Petržalke fyzicky začala (už desaťročia aj v oficiálnom územnom pláne Petržalky obsiahnutá) výstavba klasického metra, táto však bola po Nežnej revolúcii zastavená. Dnes sa uvažuje o výstavbe rýchlej električky namiesto a na mieste spomínaného metra. Podobná električka funguje v mnohých svetových mestách porovnateľnej veľkosti.
Električky v Bratislave majú rozchod 1000 mm, napájané sú jednosmerným prúdom o napätí 600 v (pôvodne 550 V), boli už od začatia prevádzky v roku 1895 v elektrickej trakcii, parné ani konské električky v Bratislave nejazdili. Patria medzi najstaršie eklektrické mestské železnice ktorých prevádzka sa zachovala dodnes.
Od 15. februára do 7.apríla 2006 súkromná firma CityLink prevádzkovala v Bratislave mikrobusy (s kapacitou 14 osôb) nepretržite premávajúce na určených trasách v určenom čase a zastavujúce na znamenie cestovateľa kdekoľvek na trase (vrátane zastávok MHD). Napriek nízkej cene sa však tzv. "mašrutky" udržali v prevádzke len necelé dva mesiace.
 Bratislavská električka Tatra K2S |
 Autobus Solaris Urbino 15 |
 Trolejbus Škoda 25 Tr |
 Historická električka používaná na turistické účely |
[upraviť] Letecká doprava
V Bratislave sa nachádza najväčšie letisko na Slovensku - Letisko Milana Rastislava Štefánika. Z tohto letiska sa momentálne pravidelne lieta do desiatok destinácií, pričom počet cestujúcich narastá, nakoľko letisko je lacnejšie a preto ho využívajú aj cestujúci zo susedného Rakúska. Naopak, mnoho cestujúcich z Bratislavy a okolia využíva (predovšetkým pri neobsluhe destinácie z bratislavského letiska) neďaleké medzinárodné letisko Schwechat pri Viedni.
[upraviť] Lodná doprava
Bratislava sa nachádza na významej dunajskej trase medzi Viedňou a Budapešťou. Najdôležitejšiou destináciou pri osobnej lodnej doprave z Bratislavy je Viedeň, najdôležitejšiou linkou je Twin City Liner, ktorá premáva od 1. júna 2006 práve medzi týmito dvoma metropolami. Jazda touto linkou netrvá dlhšie ako 90 minút. Okrem toho existuje množstvo iných lodných liniek, medzi najpopulárnejšie patrí linka z Bratislavy na Devín.
[upraviť] Rodisko
[upraviť] Čestné občianstvo
- Dr. Helmut Zilk, starosta mesta Viedeň, udelené 4. septembra 1990
- Ján Chryzostom kardinál Korec, sídelný biskup nitriansky, udelené 26. mája 1994
- Ladislav Chudík, herec, udelené 26. mája 1994
- prof. MUDr. Karol Virsík, Dr.Sc., lekár, udelené, 28. septembra 1995
- Edita Gruberová, sopranistka, udelené 24. septembra 1997
[upraviť] Partnerské mestá
Viedeň (Rakúsko) - Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 3. mája 1993 a obnovené 2. mája 2003. Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce (Phare, Interreg IIIA), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni (CENTROPE, JORDES+). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky Dunaj ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu Twin City.
Krakov (Poľsko) - Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 13. mája 1987 a obnovené 22. októbra 2003.
Ľubľana (Slovinsko) - Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 4. marca 1967 a obnovené 22. septembra 2002.
Ulm (Nemecko) - Partnerstvo s týmto mestom oficiálne trvá od 13. júna 2003.
Perugia (Taliansko) - Mesto v talianskej provincii Umbria je historicky najstarším partnerským mestom Bratislavy. Dohoda bola podpísaná v júli 1962. Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva.
Praha (Česko)
Kyjev (Ukrajina)
Turku (Fínsko)
Cleveland (USA)
Rotterdam (Holandsko)
[upraviť] Pozri aj
- Električková doprava v Bratislave
- Trolejbusová doprava v Bratislave
- Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
- Zoznam ulíc a námestí v Bratislave
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava
Wikislovník ponúka heslo slovníka Bratislava
[upraviť] Externé odkazy
[upraviť] Fotografie
- Fotogaléria Bratislavy
- Obsiahla fotogaléria Bratislavy - tisíce fotiek
- Bratislava - fotoblog Zaujímavé fotografie Bratislavy
- Fotogaléria Bratislavy vrátane popisov
[upraviť] Webové kamery
[upraviť] Iné
- Oficiálne stránky mesta Bratislava
- Mestská hromadná doprava v Bratislave
- Zaujímavý článok o Bratislave, I. časť
- Zaujímavý článok o Bratislave, II. časť
- Sprievodca bratislavskými podnikmi
- Neoficiálny sprievodca - Bratislava
- Ubytovanie v Bratislave - fotky, komentáre hostí
- Turistický sprievodca Bratislavou - mapa Bratislavy, kalendár podujatí, informácie o pamiatkach, reštauráciách, dopravných možnostiach
[upraviť] Literatúra
[upraviť] Bibliografia
[upraviť] Monografie
- Peter Salner: Premeny Bratislavy 1939-1993. Bratislava, Veda 1998.
- Peter Salner a kol.: Taká bola Bratislava. Bratislava, Veda 1991.
| Okresy Bratislavského kraja |
|
Okres Bratislava I | Okres Bratislava II | Okres Bratislava III | Okres Bratislava IV | Okres Bratislava V | Okres Malacky | Okres Pezinok | Okres Senec |
| Mestské časti Bratislavy (17) |
|---|
 Bratislava II: Podunajské Biskupice | Ružinov | Vrakuňa Bratislava III: Nové Mesto | Rača | Vajnory Bratislava IV: Devín | Devínska Nová Ves | Dúbravka | Karlova Ves | Lamač | Záhorská Bystrica Bratislava V: Čunovo | Jarovce | Petržalka | Rusovce |
