Rímsky nápis v Trenčíne
Z Wikipédie
Rímsky nápis na hradnej skale v meste Trenčín je jednou z prvých pamiatok na osídlenie územia a okolia dnešného slovenského mesta.
Nápis bol vytesaný do skaly nad osadou Laugaricio, ktorú vedci lokalizovali na území dnešného Trenčína. Nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugariciu z roku 179 po Kr. Je to najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ. Túto pamiatku je možné vidieť z terasy hotela Tatra pod hradným bralom.
[upraviť] Historické súvislosti
Rímska ríša si v blízkosti Dunaja budovala pohraničné pevnosti, aby mohla odolávať príležitostným útokom "barbarských" kmeňov spoza Dunaja (aj z územia dnešného Slovenska). Jedna z týchto pohraničných vojenských osád bola napríklad v Rusovciach pri Bratislave a volala sa Gerulata. Strety rímskej armády a germánskych kmeňov, sídliacich v prvom a druhom storočí na našom území, boli časté a tvrdé. Neblahé následky mali pre obe strany. Správy antických autorov hovoria o neustálych stretoch rímskych útokov na sever a zároveň germánskych protiútokov na juh.
No nie len Germáni boli pre Rímsku ríšu problémom. Na hranice ríše dorážali často i iné národy. Niektoré dokonca tlačili na Germánov, ktorí boli nútení k ešte väčšiemu tlaku na Rimanov. Okolo roku 170 po Kr. sa rímske vojsko vrátilo z výpravy proti Partom nakazené morom. Túto situáciu v správnom čase využili Germáni (kmene Markomanov a Kvádov) na ďalšie pohraničné útoky. V roku 172 proti Germánom viedol Marcus Aurelius trestnú výpravu, v ktorej neskôr pokračoval jeho syn Commodus. Tento uzavrel s porazenými Germánmi prímerie. Práve z týchto čias pochádza aj nápis na trenčianskej skale (prelom rokov 178 a 179). Osada Laugaricio je jedným z najsevernejších miest, kam sa rímske vojská vo výpadoch proti Germánom dostali.
[upraviť] Nápis
V poslednom roku vojny s Germánmi prenikli detašované oddiely II. pomocnej légie (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnešná Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu. Svoju prítomnosť zaznamenali votívnym latinským nápisom na hradnej skale:
- VICTORIAE
- AVGVSTORV(m)
- EXERCITUS QVI LAV
- GARICIONE SEDIT MIL(ites)
- L(egionis) II DCCCLV
- (Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG
- (ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)
„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.“
Identifikáciu legáta Marka Valeria Maximiana (ako aj pravosť nápisu na hradnej skale) potvrdil nález v meste Zana v Alžírsku (Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidii). V polovici 20. storočia tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom opisujúcim jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. Práve v tomto opise sa spomína epizóda z jeho života, počas ktorej bol veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v osade Laugaricio v zadunajskom barbariku.
Presné datovanie nápisu umožnil jednak nález zo Zany, a jednak samotný text nápisu. Je venovaný „víťazstvu cisárov“. Pravdepodobne išlo o cisára Marka Aurelia (161-180) a jeho syna Commoda, ktorí zvíťazili nad Germánmi.
[upraviť] Zdroje
- Mesto Trenčín (webstránka mesta): rôzne odkazy na Rímsky nápis
- Tamara Nešporová, Ján Rajtár: Laugaricio - Trenčín a okolie v rímskej dobe
