Piešťany

Z Wikipédie

Piešťany
mesto
Napoleónske kúpele
Štát	Slovensko
Kraj/oblasť/provincia/región ap.	Trnavský
Historický región	Považie
Okres	Piešťany
Nadmorská výška	162 m n. m.
Súradnice	48°35′03″S 17°50′01″V / 48.58417, 17.83361
Rozloha	44,201 km² (4 420 ha)
Obyvateľstvo	29 957 (31. 12. 2004)
Hustota	678 /km²
Prvá písomná zmienka	1113
Primátor	Ing. Remo Cicutto (NEKA)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	921 01
Telefónna predvoľba	+421-33
Kód	507440
EČV	PN
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Piešťany
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.piestany.sk

Piešťany (maď. Pőstyén, nem. Pistyan, poľ. Pieszczany) sú kúpeľné mesto na Slovensku, sídlo okresu a mnohých vedeckých inštitúcií. Medzinárodné stredisko liečby reumatických chorôb. Významné regionálne centrum kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé na liečebnej starostlivosti, turistickom ruchu, elektrotechnickom, strojárskom a potravinárskom priemysle. Preteká ním rieka Váh. Má nížinné, teplé a suché podnebie.

V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113. Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej starostlivosti. V druhej polovici 20. storočia vďaka budovaniu priemyslu zdvojnásobilo počet obyvateľov na súčasných 29 957.

Obsah 1 Geografia 2 História 3 Názov 4 Symboly mesta 5 Samospráva 6 Demografia 7 Vzdelanie 8 Veda a výskum 9 Kúpele 10 Podnebie 11 Kultúra 12 Múzeá 13 Zaujímavé stavby 13.1 Sakrálne stavby 13.2 Svetské stavby 13.3 Mosty 14 Doprava 15 Príroda 16 Šport a turistika 17 Osobnosti 18 Rodáci 19 Pozri aj 20 Literatúra 21 Referencie 22 Iné projekty 23 Externé odkazy

[upraviť] Geografia

Piešťany ležia 86 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, na pravej strane rieky Váh pod úpätím pohoria Považský Inovec v severnom výbežku Podunajskej roviny, vo výške 162 m n.m.. Mestom okrem Váhu preteká potok Dubová, na juhovýchode priehradné jazero Sĺňava. Mesto sa delí na Piešťany a Kocurice – jedinú mestskú časť vzdialenú 2,5 km juhozápadne od mesta na ľavom brehu Dudváhu, 160 m n.m. Archeologický nález popolnicového pohrebiska z mladšej doby bronzovej. Písomne doložená v roku 1113 ako Cozuran. Súčasťou Piešťan je od 1. januára 1974. V rokoch 1973-1996 bola súčasťou Piešťan aj obec Banka.

[upraviť] História

Stopy osídlenia okolia Piešťan pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V poslednej dobe ľadovej sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov. Svedčia o tom nálezy z Banky a Moravian nad Váhom. Pramene vyhľadávali obyvatelia z neskorej i mladšej doby kamennej, no najmä z doby bronzovej. V okolí sú stopy po ľude maďarovskej kultúry, vystriedanej ľudom mohylovej a čačianskej kultúry. V mladšej dobe železnej, asi v štvrtom storočí pred Kr., prichádzajú Kelti. V 1. až 4. storočí osídlenie germánskymi Kvádmi. V 5. - 6. storočí prichádzajú do oblasti prvé slovanské kmene.

Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec v blízkom Ducovom. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113. Nachádza sa v Zoborskej listine vydanej uhorským kráľom Kolomanom I.. Piešťany (Pescan) sa tu spomínajú ako obec susediaca s Trebaticami. V rokoch 1299, 1301-1321 súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou.

Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo.

História mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima (1571), osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa (1588), nemeckého cestovateľa Martina Zeillera (1632). Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajana v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z 1642. V tom istom roku Piešťany dostali mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. Prvý lekársky opis Schediasma de Thermis Postheinsibus je od hlavného fyzikusa slobodného kráľovského mesta Prešporka Jána Justusa Torkoša (1745).

V 18. storočí vzniká okolo prameňov kúpeľná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupom času spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdödymu. Erdödyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 (zrušenie nevoľníctva), a kúpele až do roku 1940 (zoštátnenie).

V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Henirich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dosiaľ sa používali iba jamy vykopané v zemi.

Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820-1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. V roku 1802 navštívil Piešťany Beethoven. Začiatkom 19. storočia sa liečba uberá pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora F.E. Scherera, nájomcu kúpeľov, zakladateľa Vojenského kúpeľného ústavu (1863), a autora monografie o kúpeľoch. V roku 1889 dostala kúpele do prenájmu od rodiny Erdödiovcov firma Alexander Winter a synovia. K tomuto obdobiu sa viaže najväčší rozkvet kúpeľov a mesta, dochádza k veľkorysej výstavbe kúpeľných objektov a vďaka propagácii sa stávajú známe v celom svete.

Sľubný rozvoj však prerušila prvá svetová vojna, kúpele sa museli prispôsobiť časom a Piešťanoch sa začali liečiť ranení vojaci. Vo februári 1917 sa v hoteli Thermia Palace stretli traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern., rakúsky cisár Karol I Habsburg. a bulharský cár Ferdinand I Koburg. Rokovali tu o ďalšom vedení vojny a tu aj spečatili svoj osud.

V medzivojnovom období prúdili do kúpeľov desaťtisíce hostí, medzi nimi mnohé významné osobnosti. Po vypuknutí druhej svetovej vojny nastala úplná ekonomická stagnácia. V roku 1940 dochádza ku zoštátneniu kúpeľov, 1948 ku ich znárodneniu. Rozvoj zabezpečil až zákon o preventívnej starostlivosti z roku 1951. Od roku 1945 užívajú Piešťany štatút mesta, od roku 1956 štatút kúpeľného mesta medzinárodného významu, od 1996 okresného mesta.

[upraviť] Názov

Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu, na ktorých sa rozprestiera. Toto meno nesie aj planétka 4573 Piestany, ako aj niektoré ulice na Slovensku s pomenovaním Piešťanská.

• 1113 – Pescan – prvý písomný doklad v Zoborskej listine
• 1299 – Pekchen
• 1348 – Posseen
• 1357 – Pechen
• 1429 – Pestien, Pestyen
• 1435 – Pestyén
• 1436 – Pesthyen
• 1442 – Piesthen
• 1546 – Pestien
• 1552 – Pestiien
• 1564 – Pyšten
• 1588 – Pestien
• 1642 – Pistin
• 1689 – Pöstény
• 1709 – Pustin
• 1742 – Pusteny
• 1745 – Pösthenium, Piesthan, Pischtan
• 1747 – Pissteny
• 1773 – Püstin, Piesscžany, Teplicz, Teplicze
• 1786 – Pűschtin, Piečany
• 1786 – Teplicz
• 1808 – Pöstény, Püstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany
• 1863 – 1907 – Pöstyén – v maďarčine sa používa dodnes
• 1913 – Pöstyény
• do 1918 – Pistyan, Pistyán, Piestyan, Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán
• 1920 – Piešťany

[upraviť] Symboly mesta

Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta. Ako symbol bol barlolámač prijatý za mestský znak 21. októbra 1945, pri príležitosti inštalácie obce Piešťany na mesto.

Erb mesta tvorí modrý štít so striebornou postavou nahého zlatovlasého muža, lámajúceho obojručne zlatú barlu o ľavé koleno. Do druhej polovice 19. storočia mesto používalo ako pečatidlo rôzne vyobrazenia svätého Štefana - kráľa. Najstaršia zachovaná pečať pochádza z roku 1564. Je na liste odoslanom z Piešťan do Trnavy, z obsahu ktorého sa dá predpokladať právo na konanie trhu alebo jarmoku. Priemer pečate je 25 mm a vyobrazuje svätého Štefana - kráľa s barlou v pravej ruke, zatiaľ, čo v ľavej drží štít s krížom.

Z roku 1771 sa zachovala na listine pečať piešťanskej osady Teplice (približne dnešná pešia zóna), s priemerom 25 mm. V jej strede je vyobrazený svätý Štefan s kruhopisom Sigillum Teplicien. Z roku 1774 je zachovaná podobná pečať s priemerom 22 mm so svätým Štefanom držiacim barlu v ľavej ruke. Kruhopis znie Sigillum Teplicense.

Z roku 1783 je osemboká pečať samotného mesta. Má priemer 35 mm, v strede vyobrazenie svätého Štefana s barlou v pravej ruke a kruhopisom Sigillum oppidi Peosten. Dnešný symbol mesta, barlolámač, bol pôvodne znakom kúpeľov. Podnet na jeho vytvorenie dal Ľudovít Winter, ktorý si želal jednoduchý symbol uzdravenia vypovedajúci o sile termálnych prameňov. V roku 1894 sa Winter stretol v budapeštianskej Riegelovej tlačiarni s kresličom nemeckého pôvodu Arthurom Heyerom, ktorého poveril takýto symbol vytvoriť. Heyer mu o pár dní predložil skicu muža lámajúceho barlu. Tento znak si Winter okamžite nechal patentovať, avšak aj napriek tomu sa stal podnetom 40-tich súdnych sporov. Umelecké vyobrazenie barlolámača sa nachádza na priečelí kolonádového mosta.

Vlajku tvorí šesť vodorovných rovnomerných pruhov v mestských farbách – zlatá, modrá, strieborná, zlatá, modrá, strieborná. Vlajka v pomere 2:3 je zastrihnutá do lastovičieho chvosta siahajúceho do jej 1/3.

[upraviť] Samospráva

Na čele mesta stojí primátor, ktorý je predstaviteľom a najvyšším výkonným orgánom mesta. Mestské zastupiteľstvo je 25-členný zbor zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách občanmi mesta. Funkčné obdobie MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Piešťany majú deväť partnerských miest: Budapešť (XI. obvod) a Hajdúnánás (Maďarsko), Heinola (Fínsko), Luhačovice, Poděbrady (Česko), Ustroń (Poľsko), Vraždinske Toplice (Chorvátsko), Montevago (Taliansko) a Eilat (Izrael).

[upraviť] Demografia

Ku 31. decembru 2003 mali Piešťany 30 066 obyvateľov, z toho 47,06 % mužov a 52,94 % žien. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 bývalo v meste najviac obyvateľov slovenskej národnosti (96,3 %), nasledujú národnosti: česká (1,69 %), maďarská (0,27 %), rómska (0,18 %), moravská (0,11 %), nemecká (0,06 %), poľská (0,04 %), rusínska (0,04 %) a ukrajinská (0,03%). Vierovyznanie obyvateľov: rímskokatolícke (72,65 %), evanjelické (5,96 %), gréckokatolícke (0,31 %), pravoslávne (0,14%), československé husitské (0,09 %), ostatné (0,23 %), bez vyznania (16,71 %).

[upraviť] Vzdelanie

Vysoké školstvo v Piešťanoch reprezentuje Inštitút fyzioterapie, balneológie a rehabilitácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zo všeobecných stredných škôl sú to gymnáziá Pierra de Coubertina a sv. Michala Archanjela. Stredné odborné školy zastupuje Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera, Stredná priemyselná škola elektrotechnická, Stredná záhradnícka škola, Združená stredná škola obchodu a služieb, Stredné odborné učilište elektrotechnické a strojárske, a napokon Stredné odborné učilište vodohospodárske. V meste je šesť základných škôl, špeciálna základná škola a základná umelecká škola.

[upraviť] Veda a výskum

Významné vedecké pracoviská sú zastúpené inštitúciami ako je Národný ústav reumatických chorôb, zameriavajúci sa na výskum a liečbu reumatických ochorení, a prípravu nových odborníkov v oblasti reumatológie. Ďalšou organizáciou je Výskumný ústav rastlinnej výroby zameraný na výskum pestovateľských technológií, metód šľachtenia a poradenstvo v rastlinnej výrobe. Elektrotechnický ústav Slovenskej akadémie vied zastupuje Oddelenie technológie a diagnostiky polovodičov, úzko spolupracujúce s firmou ON Semiconductor, ktorá prevzala štafetu výroby polovodičov po Tesle Piešťany. Špičkovým pracoviskom v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p..

[upraviť] Kúpele

Kúpele Piešťany sú situované prevažne na Kúpeľnom ostrove východne od mesta, medzi ľavým brehom Váhu a mŕtvym obtokovým ramenom. V tomto priestore vyviera väčšina termálnych prameňov. Tie sa predierajú po geologickom zlome z hĺbky 2 000 metrov kde sú 50 až 60 metrov pod povrchom odborne zachytené, aby nedošlo k miešaniu s podpovrchovými vodami. Minerálne pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkové, sírne, hypotonické termy s teplotou 67-69 °C s obsahom okolo 1500 mg minerálnych látok na liter vody a s obsahom voľných plynov, najmä sírovodíka. Úhrnná kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň. Súčasťou liečby je bahno, ktoré patrí medzi najznámejšie peloidy sveta. Vzniká chemickými a biologickými procesmi v sedimentoch Váhu za pôsobenia termálnych výverov.

Balneoterapia sa aplikuje na choroby pohybového ústrojenstva, poúrazové stavy, nervové choroby a mnohé ďalšie. Používa sa tu viac ako 60 rôznych liečebných procedúr a metodík. Základom sú procedúry využívajúce unikátnu minerálnu vodu a liečivé sírne bahno, ktoré sa kombinujú s vodoliečbou, individuálnou a skupinovou rehabilitáciou, masážami, uhličitou terapiou, svetloliečbou, elektroliečbou, teploliečbou a ďalšími špecializovanými výkonmi a relaxačnými procedúrami.

O kúpeľnú starostlivosť sa starajú Slovenské liečebné kúpele s celkovou kapacitou 2 000 lôžok. SLK patria od roku 2002 spoločnosti Danubius Hotels Group venujúcej sa kúpeľnej starostlivosti v Maďarsku, Česku a Rumunsku.

[upraviť] Podnebie

Mesto je položené v širokom, dobre ventilovanom severojužnom údolí Váhu medzi pohoriami Považský Inovec na východe a Malé Karpaty na západe. Oblasť je typicky nížinatá, teplá, pomerne suchá ale mierne veterná. Z priemerných teplôt vyplýva mierna zima a teplé leto. Celkový ráz podnebia je mierne premenlivý.

Priemerná ročná teplota je 9,2 °C, stredná denná amplitúda 9,4 °C. Zima s celodennými mrazmi trvá priemerne od 11. decembra do 20. februára, na krátky čas býva prerušená teplým juhozápadným prúdením. Dní s teplotami nad 30 °C je za rok 14,3, nad 25 °C je ich 62,4 a to hlavne v júli a auguste. Teplotu do 0 °C má 103 dní v roku, najmä od decembra do marca. Dní pod 0 °C je 29,2. Teplota pod -10 °C vychádza v premere na 1,3 dňa. Nachladnejší mesiac je január.

Zrážky sú rozložené rovnomerne počas celého roku, priemerne je to 608 mm. Najmenej ich je za február, najviac za jún a júl. Výdatnejšie zrážky iba v lete pri miestnych búrkach. V októbri sa prejavuje vplyv južných a juhozápadných frontálnych porúch so zvýšeným množstvom zrážok.

Oblačno je hlavne v zimnom období, ročný priemer slnečného svitu je 2 147 hodín. Celoročne prevláda bezvetrie, silný vietor pripadá na 10% dní.

Hmla sa vyskytuje najmä v mesiaci január, najmenej v mesiaci apríl. Od apríla do septembra je hmlisto len zriedkavo a krátko. Ide prevažne o ranné radiačné hmly, ktoré sa do dvoch hodín od východu slnka rozplývajú. V zime sa rozpúšťajú medzi desiatou a dvanástou hodinou a tvorí sa z nich nízky Stratus. Pri anticyklonálnych situáciách sa hmla udrží celý deň.

Búrky prichádzajú najčastejšie zo západu, kde sa zastavujú na pohorí Karpaty po ktorom postupujú južne a potom prechádzajú mestom z juhozápadu na severovýchod k Považskému Inovcu. Na východe sa búrky vyskytujú na teplom fronte a vznikajú nad Považským Inovcom. Búrky vznikajú prevažne medzi pätnástou až osemnásou hodinou. Polovica z nich trvá viac ako hodinu, asi 6 % ich trvá cez štyri hodiny. Nočné búrky majú spravidla dlhšie trvanie. Najväčšia rýchlosť búrok je v zime, najmenšia v lete.

[upraviť] Kultúra

V meste sa nachádza niekoľko scén slúžiacich pre kultúrne akcie. Najväčšiou je Dom umenia Piešťany s kapacitou 622 miest, kultúrno-spoločenské centrum Fontána (kino, Filmový klub), Malá scéna MsKS, hudobný pavilón Mušľa. Na Kúpeľnom ostrove je Spoločenské centrum (400 miest) a vonkajší hudobný pavilón Harmony. Výstavné siene Stará lekáreň, KSC Fontána a galéria Majerník v Dome umenia. Mestská knižnica (1925) s približne 85 000 knižničnými jednotkami. Ďalšie neverejné odborné knižnice sú vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby a v Nemocnici Alexandra Wintera.

Mesto nemá vlastný divadelný súbor, pôsobia tu však amatérske divadlá Bradatá divadelná dvojica (dočasne neaktívna) a Divadlo Točítko.

Najstaršou kultúrnou akciou je Piešťanský hudobný festival, zameraný na klasickú hudbu, založený v roku 1955. Piešťanské organové dni od 1999. Ďalšími pravidelnými akciami sú: Otvorenie kúpeľnej sezóny, ktoré sa stalo najrozsiahlejším kultúrnym podujatím roka. Koná sa prvý júnový víkend. Truck country – malá sestra Country Lodenice. Prehliadka a súťaže ťahačov spojená s country hudbou. Country Lodenica – festival venovaný country a folkovej hudbe sa koná vždy posledný augustový víkend. Je to najväčšia akcia svojho druhu na Slovensku. Victoria Regia - súťaž v aranžovaní kvetov, jej vrcholom je alegorický sprievod. V roku 2005 bola obnovená tradícia Socha piešťanských parkov z rokov 1967-1993. Okrem pravidelných podujatí má mesto bohatý kultúrny program počas celého roka.

[upraviť] Múzeá

Balneologické múzeum bolo založené v roku 1931 na popud Imricha Wintera a jeho Muzeálnej spoločnosti. Pôvodne malo vlastivedné zameranie, avšak od roku 1966 je špecializované na balneológiu a históriu kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. V zbierkach múzea sa nachádzajú kolekcie lekárskych pomôcok z 19. storočia, historické pohľadnice, časť pozostalosti M. R. Štefánika, množstvo regionálnych archeologických nálezov a podobne. Hlavná expozícia sídli v budove Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu spadá aj pamätná izba Ivana Krasku, Vila doktora Lisku a hradisko Kostolec.

Vojenské historické múzeum bolo zriadené v roku 1998 pôvodne v Trenčíne, od roku 2004 sídli v Piešťanoch. Je súčasťou Vojenského historického ústavu v Bratislave. Sústreďuje sa hlavne na dokumentáciu vojenskej minulosti na Slovensku. Plní úlohu ústredného armádneho múzea s celoslovenskou pôsobnosťou. Zbierky predstavujú širokú škálu bojovej techniky od leteckej a ťažkej, až po vojenské uniformy a zástavy. Areál múzea sa nachádza na Piešťanskom letisku a zatiaľ je sprístupnená iba časť exponátov a to hlavne letecká a ťažka bojová technika. V budúcnosti sa ráta z rozšírením expozícií. Múzeum je otvorené sezónne.

Múzeum AMK VCC. Sú v ňom sústredené zbierky Veteran Car Clubu Piešťany.

[upraviť] Zaujímavé stavby

Väčšina stavebných pamiatok Piešťan spadá do obdobia rozvoja kúpeľov a teda aj mesta v 19. storočí. Jedinou stredovekou pamiatkou je ruina sakrálnej stavby, pravdepodobne kláštora johanitov z 13. storočia. Dôvodom prečo sa staršie stavby nezachovali, boli časté záplavy spôsobované Váhom. Katastrofické rozmery mala povodeň z 26. augusta 1813 ^[1] , keď rieka úplne zničila, alebo poškodila všetky vtedajšie budovy. V roku 1991 bola v časti mesta vyhlásená pamiatková zóna.

[upraviť] Sakrálne stavby

Zo sakrálnych stavieb je najstaršou dochovanou pamiatkou už spomínaný kláštorný gotický kostol, z ktorého však stojí už len časť presbytéria. Dva svorníky z klenby sa zachovali na farskej budove. Klasicistický Kostol sv. Štefana Kráľa z rokov 1828-1832 bol pravdepodobne postavený na základoch staršieho kostola. Hlavný oltár s obrazom sv. Štefana Kráľa od mastra Zieglera (1831), nástenné maľby od trojice Papp, Petrovič, Enhof (1931) a vitráže od J. Alexyho (1950). Baroková kúpeľná kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1760 bola zbúraná koncom 19. storočia ^[2] . Nahradila ju neogotická Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1897, postavená o sto metrov východnejšie na pobreží Váhu. Z bývalej kaplnky sa v nej dochoval obraz umučenia sv. Jána Nepomuckého od K. Švestku (1882). Liturgické zariadenie od Ľ. Chmelára (1975). Evanjelický kostol a. v. je novogotická stavba z roku 1905 postavená podľa projektu J. Krátkeho. Kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1996 od M. Bišťana. Oltár Najsvätejšej Trojice (1630), krížová cesta od A.M. Meissela (1891). Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z 1997 od Ľ. Mrňu a M. Kajlicha bola postavená na mieste staršej, ktorá fungovala od 1943 v budove bývalej Župnej nemocnice. Liturgické zariadenie od Ľ. Chmelára a sochy od M. Lukáča (1997).

[upraviť] Svetské stavby

Jednou z najstarších svetských budov je Kurhotel. Má pravdepodobne renesančné jadro, viackrát prestavované až do dnešnej podoby. Napoleonské kúpele sú súborom klasicistických budov postavených v troch etapách v rokoch 1822-1862. Kursalon (tiež Kúpeľná dvorana) je eklektická budova z roku 1893 podľa projektu I. Alpára. Sídli v nej Balneologické múzeum. Františkove kúpele z roku 1898 boli pomenované po panovníkovi Františkovi Jozefovi. Tento klenot architektúry od E. Pollacka zmizol z povrchu Kúpeľného ostrova v roku 1965 pre zlú statiku. Voda z rieky Váh totiž pretekala do bazénov. O šetrnejšom riešení napr. inom využití sa zrejme neuvažovalo. Dieselova elektráreň „Elektrárňa Piešťany“ z 1906. Grand Hotel Royal (Slovan) z roku 1906 podľa projektu A. Oberländera. Od uzavretia v roku 1986 budova chátra, napriek tomu, že je kultúrna pamiatka secesného štýlu. Ďalšou secesnou stavbou je Hotel Lipa s dvomi o poschodie prečnievajúcimi rizalitmi. Objekt je dnes v taktiež dezolátnom stave a pravdepodobne je odsúdený na zánik. Thermia Palace-Irma je komplex kúpeľného hotela a balneoterapie dokončený v roku 1912, jedno z vrcholných diel doznievajúcej secesie na Slovensku. Zaujímavou je tiež Vodárenská veža z roku 1928 radiaca sa medzi ukážky funkcionalistickej technickej architektúry. Dom umenia z 1974-1979 od F. Milučkého. Jedinou výškovou a zároveň najvyššou budovou v meste je so 60 metrami Hotel Magnólia.

[upraviť] Mosty

Stoja tu i dva osobité mosty. Krajinský most od J. Činčeru a I. Grebenika naprojektovaný v rokoch 1930-1931 a Kolonádový most od E. Belluša, ktorý je významnou funkcionalistickou stavbou z rokov 1930-1933, so sochou barlolámača od R. Kühmayera a leptami do skla od M. Benku.

[upraviť] Doprava

Piešťany sú prístupné diaľnicou D1 (E75) Bratislava - Považská Bystrica. Križovatka ciest číslo 61 (Trnava - Trenčín) a 499 (Myjava - Topoľčany). Mestom prechádza železničná trať číslo 120 Bratislava - Žilina (od 1876) s priamym spojením do Viedne. Medzinárodné letisko s charterovou dopravou (6 000 pasažierov v roku 2004). Mestská hromadná doprava je zabezpečená jedenástimi autobusovými linkami. Zvýšená hustota cyklistov.

[upraviť] Príroda

Najväčším a najstarším parkom je Sad Andreja Kmeťa. Na kúpeľnom ostrove je Kúpeľný park. Neďaleko mesta v katastrálnom území obce Banka je lesopark Červená Veža (tiež Rádiový vrch). Školský park Strednej záhradníckej školy (Botanická záhrada) slúži na pedagogické účely a je verejnosti prístupný. Na priehrade Sĺňava bola vyhlásená študijná plocha vďaka hojnému počtu hniezdisk vzácnych vtákov.

[upraviť] Šport a turistika

Mesto má veľké množstvo športovísk (hokejový a futbalový štadión, krytá hádzanárska hala, deväťjamkové golfové ihrisko, squashové a tenisové kurty, kryté plavárne), vodné športy ako kanoistika veslovanie jachting možno pestovať na jazere Sĺňava (vodnolyžiarsky vlek na Ratnovskej zátoke). V okolí je množstvo značených turistických chodníkov. Piešťany ležia na Vážskej cyklomagistrále. Neďaleko sa nachádza rekreačné stredisko Bezovec s množstvom zjazdoviek a umelým zasnežovaním. Športu sa venujú štyri telovýchovné jednoty a 36 športových klubov.

[upraviť] Osobnosti

V rokoch 1932-1937 jestvovala v Piešťanoch umelecká kolónia, ktorú vytvorili výtvarní umelci Janko Alexy, Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský a Zolo Palugay.

Medzi 1945-1958 tu pôsobil básnik Ivan Krasko, v jeho dome zriadená pamätná izba.

Medzi 1953-1958 žil v Piešťanoch spisovateľ, dramatik a lekár Ivan Stodola.

[upraviť] Rodáci

• Irena Belohorská - slovenská politička a poslankyňa Európskeho parlamentu, (* 1948)
• Dominika Cibulková - slovenská tenistka , (* 1989)
• Marián Geišberg - slovenský herec a pesničkár, (* 1953)
• Filip Hološko - slovenský futbalista, (* 1984)
• Martina Moravcová - plavkyňa a držiteľka dvoch strieborných olympijských medailí), (* 1976)
• Branko Radivojevič - slovenský hokejista, (* 1980)
• Gejza Vámoš - spisovateľ, (* 1901 – † 1956)
• Zoro Záhon - slovenský režisér a herec, (* 1943)

[upraviť] Pozri aj

• Zoznam ulíc a námestí v Piešťanoch

[upraviť] Literatúra

• Malebná cesta dolu Váhom, Alojz Mednyanský, Tatran, Bratislava, 1971, ISBN 61-218-71
• Piešťanský dekanát, Ľudovít Chmelár-Hlohovský, Magma, Čadca, 2003, ISBN 80-89172-00-8
• Piešťany, Viliam Šimo a kolektív, Pallas, Piešťany, 2003, ISBN 80-968385-3-9
• Piešťany trocha inak, D.Drobný, P.Michalec, R.Bača, J.Hovorka, PMDD, Piešťany, 1993, ISBN 80-966992-0-2
• Piešťany v premenách vekov, Ján Šípoš, Bratislava, Obzor, 1992
• Slovenské kúpele, Ján Šípoš, Ivan J. Kovačevič, Osveta, Martin, 1972, ISBN 70-072-72
• Spomienky na Piešťany, Ľudovít Winter, Balneologické múzeum, Piešťany, 2001, ISBN 80-968258-4-4

[upraviť] Referencie

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Piešťany

[upraviť] Externé odkazy

• Piešťanské informačné centrum
• Cestovné poriadky a iné informácie o MHD v Piešťanoch
• Slovenské liečebné kúpele Piešťany
• Satelitná fotografia Piešťan (Google Maps)
• Kúpele Piešťany - informačná stránka o kúpeľoch a okolí
• Fotogaléria Piešťany - fotoarchív udalostí v Piešťanoch

Mestá a obce okresu Piešťany (2+25)	31.12.2003
Banka | Bašovce | Borovce | Dolný Lopašov | Drahovce | Dubovany | Ducové | Hubina | Chtelnica | Kočín-Lančár | Krakovany | Moravany nad Váhom | Nižná | Ostrov | Pečeňady | Piešťany | Prašník | Rakovice | Ratnovce | Sokolovce | Šípkové | Šterusy | Trebatice | Veľké Kostoľany | Veľké Orvište | Veselé | Vrbové