Považský Inovec

Z Wikipédie

Považský Inovec na geologickej mape Slovenska.

Považský Inovec je geomorfologický celok na západnom Slovensku. Jadrové pohorie zabiehajúce do Podunajskej nížiny patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Pri jeho dĺžke 48 km a premenlivej šírke 15 až 25 km zaberá rozlohu 600 km². Najvyšším bodom členitej vrchoviny je vrch Inovec (1 042 m n.m.). Má zložitú geologickú stavbu. Je bohatý na pramene minerálnych vôd, bez väčších tokov. Klimaticky patrí do mierne teplej oblasti. Stretávajú sa tu teplomilné a horské druhy rastlín. Druhovo rozmanité zastúpenie živočíchov. Ľudské osídlenie od staršej kamennej doby. Turistické využitie.

[upraviť] Poloha a opis

Pohľad na vrch Bezovec a Hrádockú dolinu

Považský Inovec sa nachádza na západnom Slovensku a patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Je 48 km dlhý s premenlivou šírkou 15 až 25 km. Pohorie je najmohutnejšie vo svojej severnej časti, susediacej so Strážovskými vrchmi, ktorej dominuje najvyšší vrch Inovec (1042). Smerom na juh pozvoľna klesá do Podunajskej nížiny, ktorá ho obklopuje. Geomorfologicky sa delí na:

Vysoký Inovec (Inovec 1042),
Nízky Inovec (Bezovec 743),
Krahulčie vrchy (Marhát 748)
Inovecké predhorie (bez výrazných vrcholov, na východ od Beckova 550 m n.m.).

[upraviť] Vodstvo

V pohorí pramenia iba malé toky odvodňujúce jeho západnú časť do Váhu a východnú do Nitry. Najmä v severnej časti je pomerne vysoký výskyt prameňov minerálnej vody - takzvané kyselky. Medzi najdôležitejšie pramene patria termy vyvierajúce cez tektonické zlomy v Piešťanoch, v oblasti Kúpeľného ostrova. Ide o vzácny druh liečivej vody dosahujúcej teploty až 60°C.

[upraviť] Rastlinstvo

Je veľmi rôznorodé. Na území pohoria sa stretávajú teplomilné aj horské druhy. Lesy sú prevažne listnaté od úpätí dubiny, vyššie dubohrabiny. Na výhrevných a suchých miestach sa vyskytuje náš najteplomilnejší druh dub plstnatý. Najvyššie časti zaberajú bučiny.

[upraviť] Živočíšstvo

Živočíchy sa tu vyskytujú v hojnom množstve. Od zástupcov hmyzu (fuzáče, roháče, rôzne motýle) cez obojživelníky (salamandra škvrnitá, skokany), plazy (slepúch, jašterice, vretenica), vtáky (z dravcov ojedinele orol kráľovský a sokol rároh, myšiaky, jastraby, zo spevavcov sýkorky, žltochvosty, ďatle a množstvo iných). Z cicavcov ide hlavne o poľovnú zver (jeleň, srnec, diviak, muflón a daniel). Dravce zastupuje líška, mačka divá, vzácne rys a medveď.

[upraviť] Chránené územia

Beckovské hradné bralo - prírodná pamiatka
Čepúšky - prírodná rezervácia
Čertova pec - prírodná pamiatka (jaskyňa)
Dubový vŕšok - prírodná rezervácia
Holé brehy - prírodná rezervácia
Javorníček - národná prírodná rezervácia
Kňaží vrch - prírodná rezervácia
Kulháň - prírodná rezervácia
Malostankovské vresovisko - prírodná pamiatka
Mokvavý prameň - prírodná pamiatka
Okšovské duby - chránený areál
Považský Inovec - prírodná rezervácia
Prieľačina - prírodná rezervácia
Pseudoterasa Váhu - prírodná pamiatka
Sedliská - prírodná rezervácia
Selecké kamenné more - prírodná pamiatka
Selecký potok (časť) - prírodná pamiatka
Skalka pri Beckove (Beckovská skalka) - prírodná pamiatka
Svinica (časť) - prírodná pamiatka
Sychrov - prírodná rezervácia
Švibov - prírodná rezervácia
Tematínska lesostep - národná prírodná rezervácia
Tematínske vrchy - územie európskeho významu Natura 2000 (zahŕňa chránené územia Tematínska lesostep, Javorníček a Kňaží vrch)
Veľký jarok - prírodná pamiatka
Visiace skaly - prírodná pamiatka

[upraviť] Pamiatky

Tematínsky hrad

Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky patrí veľkomoravský dvorec Kostolec nad obcou Ducové, kostolík sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici, či stredoveké hrady Beckov, Topoľčiansky, Tematínsky a Hlohovský zámok, hrad prestavaný na barokové sídlo. Za zmienku stojí jaskyňa Čertova pec v ktorej sa našlo najstaršie jaskynné osídlenie Slovenska.

[upraviť] Turistika a šport

V oblasti sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov značených trás, ktoré sú väčšinou nenáročné alebo mierne náročné. Niektoré pekné výhľady - Palúch pod Inovcom (1004), Vtáčí vŕštek (910), Bezovec (743), Tematín (564), Topoľčiansky hrad (525), Skalka nad Hubinou (377), Visiace skaly pod Gajdou. Prevažná väčšina trás je priechodná aj pre horské bicykle (treba rátať s občasným prenášaním cez skalné prekážky), s peknými zjazdami. V zimnom období je pohorie vhodné na bežkovanie. Pre lyžiarov je tu stredisko Bezovec a niekoľko menších zjazdoviek s vlekom (svahy v Banke, Kálnici, Selci, pod Inovcom a na Úhrade). Pre lezcov je určené hlavne Beckovské hradné bralo, ale aj niekoľko cvičných terénov pri hrade Tematín alebo v Sokolích skalách.