Gréckokatolícka cirkev

Z Wikipédie

Gréckokatolícka cirkev je súčasťou Všeobecnej, teda Katolíckej cirkvi. S Rímskokatolíckou cirkvou sú spojené osobou najvyššieho kňaza - rímskeho pápeža vo Vatikáne. Od Rímskokatolíckej cirkvi sa odlišuje svojím východným byzantským obradom.

[upraviť] Úvod

Gréckokatolícka cirkev je partikulárnou cirkvou všeobecnej, t. j. Katolíckej cirkvi, s ktorou má spoločnú vierouku a spoločné vedenie v osobe rímskeho biskupa – pápeža. Líši sa od nej svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb a vlastným cirkevným právom. Gréckokatolícka cirkev sa niekedy nazýva aj Katolíckou cirkvou byzantského obradu.

[upraviť] Dejiny

[upraviť] Veľká Morava

Historicky podložené počiatky kresťanstva sa na Slovensku datujú do obdobia Veľkej Moravy, do 9. storočia, kedy knieža Rastislav sa v roku 862 obracia so žiadosťou na byzantského cisára Michala III., aby vyslal na Veľkú Moravu biskupa, ktorý by položil základy samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy.

Byzancia bola už od čias Konštantína Veľkého (306 – 337) druhé najvýznamnejšie kresťanské centrum po Ríme. Aj keď Carihradský patriarchát bol ešte stále súčasťou univerzálnej kresťanskej Cirkvi, vývojom v inej kultúrnej oblasti vynikli niektoré odlišnosti. Byzantský cisár vybral na túto misiu filozofa Konštantína a jeho brata Metoda zo Solúna – oblasti, kde ľud hovoril sloviensky. V roku 863 ich poveril šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave. Konštantín zostavil nové slovienske písmo, ktoré použil na preklad bohoslužobných kníh do staroslovienčiny. Pomáhali mu pri tom brat Metod a učeníci (Sedmopočetníci) Kliment, Sáva, Naum, Vavrinec a Angelár.

Prvými slovami v histórii slovienskeho písomníctva bol úvod prvej kapitoly evanjelia svätého Jána: „Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha – Iskonije bje slovo i slovo bje u Boga“. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom na Veľkej Morave liturgiu, každému zrozumiteľnú v jeho vlastnej reči. Rastislavovi neprekážalo, že išlo o liturgiu byzantsko – gréckeho obradu. Napokon vtedy bolo kresťanstvo jednotné. Vyznávalo jeden krst, jednu svätú všeobecnú apoštolskú cirkev na čele s viditeľnou hlavou v osobe nástupcu sv. Petra.

V roku 867 odchádzajú Konštantín a Metod na pozvanie pápeža do Ríma, aby mu objasnili svoju činnosť na Veľkej Morave a vyznali pravovernosť a oddanosť rímskej cirkvi. Konštantín tam vstupuje do kláštora (prijíma meno Cyril) a neskôr 14. februára 869 zomiera. Metod je v roku 869 pápežom Hadriánom II., ustanovený za 1. veľkomoravského arcibiskupa s jurisdikciou pre všetkých Slovanov. To naráža na odpor bavorského kléru, ktorý ho na spiatočnej ceste zajme a dva a pol roka väzní. Po prepustení sa Svätý Metod ujíma svojho stolca vo veľkomoravskej ríši. Spory však neprestávajú a tak pápež Ján VIII. si Metoda opätovne pozýva do Ríma. Po presvedčení sa o Metodovej pravovernosti a oddanosti Cirkvi, vydáva bulu „Indrustriae tuae“, v ktorej schvaľuje starosloviensku liturgiu.

Po Metodovej smrti, 6. apríla 885, pričinením nitrianskeho biskupa Vichinga, odporcu staroslovienskej liturgie, sú Metodovi žiaci z Veľkej Moravy vyhnaní. Po páde Veľkomoravskej ríše sú na začiatku 10. storočia v Uhorsku dve obradové podoby cirkvi – východná (na východ od Dunaja) a západná (Panónia a územie dnešného Slovenska).

[upraviť] Situácia v stredoveku

Ikonostas v gréckokatolíckom chráme delí časť pre kňaza od časti pre veriacich. V strede sú „cárske dvere“ vyhradené iba pre kňaza a kráľa.

V roku 1054 vyvrcholili nezhody medzi Rímom a Carihradom schizmou (v cirkevných a aj vo všeobecných dejinách to znamená veľký cirkevný rozkol). Za carihradského patriarchu Michala Kelularia a rímskeho pápeža Leva IX. došlo k vzájomnej exkomunikácii^[1], k rozdeleniu všeobecnej cirkvi na východnú – pravoslávnu a západnú – katolícku. Východní kresťania, žijúci na našom území, praktizovali naďalej svoj východný obrad. Arpádovci vytvárali priaznivé podmienky pre vznik monastierov (kláštorov), v ktorých účinkovali mnísi východného obradu – baziliáni (vasiliáni). Pápež Inocent III. V roku 1204 prejavil ochotu zriadiť v Uhorsku biskupstvo východného obradu, ktoré by bolo podriadené Svätej stolici. Tento zámer sa však neuskutočnil pre silný odpor západných (latinských) biskupov. Dokonca ten istý pápež bol v roku 1205 za zrušenie východného obradu. Na XII. všeobecnom koncile (IV. lateránsky, 12. 11. 1215) však bolo dohodnuté, že východní kresťania môžu zachovávať svoje obradové zvyky. Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu mala valašská kolonizácia. Najmä Ruthéni (Rusíni) boli nositeľmi tohto obradu. Okolo roku 1230, po príchode západných reholí do Uhorska, postupne zanikajú baziliánske monastiere. Po vymretí Arpádovcov (1301) sa postavenie kresťanov východného rítu v Uhorsku pod tlakom politických, hospodárskych a cirkevných náporov zo strany západu zhoršovalo. Bratislavský cirkevný snem vydal v roku 1309 zákaz uzatvárať manželstvá východných katolíkov a zákaz pre nich vykonávať cirkevné obrady. Postupným vytláčaním východného obradu na perifériu strácali veriaci náboženskú slobodu. Východní kresťania, inklinujúci k Rímu, museli platiť desiatky latinským biskupom. Východná cirkev na tomto území prežila vďaka kniežaťu Teodorovi Koriatovičovi, ktorý sa v tejto oblasti (t. j. dnešné východné Slovensko a Podkarpatská Rus) usadil spolu s asi 40 tisíc Rusínmi . Založil tu asi 300 osád a monastier na Černeckej hore pri Mukačeve. Po jeho smrti sa situácia opäť zhoršila. V roku 1491 sa spomína ako mukačevský biskup Ján, potvrdený kráľom Vladislavom II. Uhorskí panovníci sa snažili rôznymi obmedzeniami priviesť Ruthénov (Rusínov) k únii, teda k zjednoteniu s Rímom.

[upraviť] Zjednotenie

Oficiálnemu zjednoteniu Rusínov gréckeho obradu veľmi napomohli poľskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Poľsko. Po neúspešnej realizácii Únie v roku 1614 v Krasnobrodskom Monastieri (kláštore v Krásnom Brode – dedine pri Medzilaborciach, ktorá sa dá s nadľahčením nazvať „rusínsky Devín“) sa podarilo dohodnúť Úniu v roku 1646 v Užhorode (Užhorodská únia). Oficiálne bola Užhorodská únia potvrdená 14. mája 1648 uhorským prímasom – ostrihomským arcibiskupom Lippayom a celokrajinskou synodou biskupov v Trnave. Mukačevské biskupstvo bolo jurisdikčne podriadené Jágerskému biskupstvu. Bulou Klementa IX. Exma Regalium sa 19. septembra 1771 osamostatnilo. Prešovské biskupstvo sa vyčlenilo z Mukačevského biskupstva bulou Pia VII. Relata Semper^[2] dňa 22. septembra 1818. Prvým biskupom sa stal Gregor Tarkovič, ktorý započal s výstavbou eparchie (biskupstva). Tá pri svojom vzniku mala 193 farností so 150 tisíc veriacimi. V jeho diele pokračoval biskup Jozef Gaganec.

[upraviť] Od roku 1918 po rok 1948

Pri vzniku prvej ČSR v roku 1918 odmietol vtedajší biskup Štefan Novák zložiť sľub vernosti novej republike a ako maďarofil emigroval do Maďarska. Prešovskú eparchiu spravoval od októbra 1918 do októbra 1922 generálny vikár (protosynkel) Mikuláš Rusnák a po ňom Dionýz Njaradi, križevacký biskup. V septembri 1926 bol za nového administrátora eparchie vymenovaný Pavol Peter Gojdič, baziliánsky mních rusínskej národnosti, ktorý sa svojho úradu ujal vo februári 1927, od marca ako titulárny biskup. Všestranne rozvíjal a zveľaďoval eparchiu, zriadil sirotinec, reálne gymnázium, podporoval náboženský a sociálny progres svojich veriacich, u ktorých sa tešil mimoriadne veľkej obľube. Eparchiu viedol aj v ťažkých rokoch II. svetovej vojny, od júla 1940 ako sídelný biskup. Podľa schematizmu z roku 1948 mala Gréckokatolícka cirkev v ČSR 345 duchovných, 242 systematizovaných farských úradov, 11 kaplánskych miest, 241 farských chrámov, 171 filiálnych chrámov, 49 kaplniek a vyše 305 600 veriacich.

[upraviť] Likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi komunistami

Kalich horkosti bolo biskupovi Gojdičovi súdené vypiť do dna až po komunistickom puči v roku 1948. KSČ sa usilovala zničiť Gréckokatolícku cirkev, ktorá sa podľa želania komunistických ideológov mala „vrátiť do lona Svätej matky Pravoslávnej cirkvi“. Keďže na území Československa bolo iba niekoľko pravoslávnych farností, ktoré vytvorili ruskí emigranti (poväčšine bielogvardejci) utekajúci pred Leninom v roku 1918, boli tu privážaní agenti KGB, z ktorých sa stávali pravoslávni kňazi. Biskup Gojdič bol spolu so svojim pomocným biskupom Vasiľom Hopkom internovaný. V Prešove sa uskutočnil 28. apríla 1950 tzv. Sobor (tj. snem, synoda), ktorý „pričlenil“ všetkých gréckokatolíckych veriacich k Pravoslávnej cirkvi a znamenal faktickú likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Štatistické čísla uvádzajú, že 328 gréckokatolíckych kňazov sa odmietlo stať pravoslávnymi kňazmi, 45 súhlasilo, ale nakoniec tak učinilo iba 23. Kňazi, ktorí odmietli, boli buď uväznení, alebo boli aj so svojimi rodinami vyvezení (najčastejšie do severných Čiech) a naďalej boli rôznymi formami perzekvovaní. Niektorí kňazi, ktorých sa štátnej moci nepodarilo dolapiť, tajne vysluhovali sviatosti po dedinách v rodinných domoch. Biskup Pavol Peter Gojdič bol v roku 1951 v procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Michalom Buzalkom odsúdený na doživotie. Vo väzení v deň svojich 72. narodením, 17. júla 1960, zomiera. Vasiľ Hopko v ťažkom žalári strávil 14 rokov. Všetok majetok Gréckokatolíckej cirkvi sa stal majetkom Pravoslávnej cirkvi.

[upraviť] Roky 1968 – 1989

Počas tzv. „Pražskej jari“ bola Gréckokatolícka cirkev vládnym nariadením č. 70/1968 Zb. zo dňa 13. júna 1968 obnovená. Pravoslávna cirkev však vrátila len niekoľko objektov, ktoré patrili do roku 1950 gréckokatolíkom. Z internácie sa vrátili kňazi, ktorí sa pustili do dušpastierskej práce. Biskup Vasiľ Hopko sa ujal vedenia eparchie. Keďže však dlhoročné väzenie zanechalo na jeho zdraví stopy, Svätá stolica vymenovala o. Mons. Jána Hirku za ordinára a apoštolského administrátora s právami rezidenčného biskupa. Ale tak isto ako Rímskokatolícka cirkev aj cirkev Gréckokatolícka pod komunistickým jarmom normalizácie len živorila. Až do Nežnej revolúcie a pádu totalitného režimu v roku 1989.

V roku 1980 sa významnou udalosťou pre slovenských gréckokatolíckov v Kanade stalo zriadenie samostanej Torontskej eparchie svätých Cyrila a Metoda pápežom Jánom Pavlom II.

[upraviť] Slobodné pomery

Po roku 1989 konečne dochádza k plnému oživeniu cirkevného života. Prešovským biskupom sa stáva vladyka Mons. Ján Hirka, ktorý bol vysvätený (konsekrovaný) na biskupa 17. februára 1990 v Prešove Jozefom kardinálom Tomkom. Obnovenie činnosti sprevádzal veľký nedostatok kňazov. Väčšina cirkevných objektov bola poškodená a takmer nefunkčná. Nedostatočné bolo náboženské vzdelanie mládeže a aj duchovná starostlivosť o veriacich. Zvlášť náročné bolo majetkovoprávne vysporiadanie s Pravoslávnou cirkvou. Až na základe masovej intervencie veriacich v Bratislave bolo prijaté uznesenie č. 211/1990 Zb. zo dňa 29. mája 1990, ktoré rozhodlo o prinavrátení vlastníckych práv na cirkevné objekty, ktoré boli až do roku 1950 majetkom Gréckokatolíckej cirkvi a boli protiprávne odovzdané Pravoslávnej cirkvi. Medzi najdôležitejšie udalosti v období nového rozvoja Gréckokatolíckej cirkvi bolo znovuotvorenie Gréckokatolíckeho kňazského seminára a zriadenie Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ (dnešnej Prešovskej univerzity) v roku 1990. Duchovný a vzdelávací proces začal v eparchii výrazne ožívať. Začali sa otvárať základné a stredné cirkevné školy, otvorilo sa cirkevné gymnázium v Trebišove. Pápež Ján Pavol II. vymenoval 11. januára 1992 vladyku Mons. Milana Chautura, CSsR za pomocného biskupa Prešovskej eparchie. Vysvätený (konsekrovaný) bol 29. februára 1992.

[upraviť] Organizačná štruktúra

Gréckokatolícke cirkvi^[3]: Cirkev albánska; Cirkev bieloruská; Cirkev bulharská; Cirkev grécka; Cirkev italo-albánska; Cirkev juhoslávska; Cirkev maďarská; Cirkev melchitská; Cirkev rumunská; Cirkev rusínska; Cirkev ruská; Cirkev slovenská; Cirkev ukrajinská

[upraviť] Gréckokatolícka cirkev na Slovensku

Počas návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995 hlava Cirkvi slúžila v Prešove gréckokatolícku pobožnosť akatist.

21. februára 1997 boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý otec Ján Pavol II. erigoval nový apoštolský exarchát so sídlom v Košiciach a doterajšieho pomocného prešovského biskupa vladyku Mons. Milana Chautura, CSsR, menoval za jeho prvého apoštolského exarchu. Inštrukcia spresnila, že Košický apoštolský exarchát je priamo podriadený Svätej stolici a jeho hranice sú v súlade s hranicami Košického kraja. Ide o slobodné, na nikom nezávislé rozhodnutie Svätej stolice, ktorým sa časť územia, nad ktorým doteraz vykonával cirkevnú právomoc prešovský biskup, vyberá spod jeho jurisdikcie a prostredníctvom apoštolského exarchu sa podriaďuje Svätej stolici. Jurisdikčne mu podlieha 6 protopresbyterátov, 86 farností, 157 chrámov, 70 kňazov a asi 80 tisíc veriacich. Prešovské biskupstvo má v súčasnosti 14 protopresbyterátov (dekanátov), 173 farností, 302 chrámov a asi 300 tisíc veriacich.

30. januára 2008 pápež Benedikt XVI. povýšil Prešovskú eparchiu na metropoliu na čele s arcibiskupom – metropolitom, Košický exarchát povýšil na eparchiu a bola vytvorená aj nová eparchia so sídlom v Bratislave.^[4] ^[5] Za prvého bratislavského eparchu bol vymenovaný o. Peter Rusnák.

[upraviť] Gréckokatolícke rehole na Slovensku

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku pôsobia dva mužské a dva ženské rehoľné rády. Mužský – Rád svätého Bazila Veľkého (baziliáni – vasiliáni) je východný mníšsky rád, ktorý založil sv. Bazil Veľký v druhej polovici 4. storočia. Je to najstarší rád v Cirkvi. Dnes na Slovensku vykonáva všestrannú apoštolskú prácu, vedie kontemplatívny život s cieľom brániť a šíriť jednotu cirkvi. Baziliáni majú monastier v Stropkove a v Trebišove. Druhý rád – Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi) založil v roku 1723 sv. Alfonz z Liguori. Na Slovensku bola v roku 1921 vytvorená jeho východná vetva. Redemptoristi konajú misie na Slovensku i na Podkarpatskej Rusi na Ukrajine, organizujú pravidelné duchovné cvičenia pre rodiny a mládež. Ženský rád – Rád sestier sv. Bazila Veľkého založila jeho vlastná sestra sv. Makrína. Baziliánky pracujú vo výchovnej sfére – spravujú Strednú zdravotnícku školu svätého Bazila Veľkého v Prešove, pracujú v sociálnych ústavoch, organizujú letné duchovné stretnutia mládeže. Druhý rád - Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie bola založená v roku 1892. Jej zakladateľmi sú bazilián o. Jeremiáš Lomnický, o. Cyril Selecký a Jozafáta Michaela Hordaševská. Ich charizmou je „slúžiť ľuďom tam, kde je to najviac potrebné“. Cieľom činnosti kongregácie je výchova detí a mládeže, pomoc starým, chorým a opusteným. Na Slovensku pôsobia aj redemptoristky východného obradu.

[upraviť] Gréckokatolícka cirkev v Česku

Po rozdelení ČSFR bol v januári 1993 vytvorený biskupský vikariát pre gréckokatolíkov v Českej republike so sídlom v Prahe. 13. marca 1996 bol z neho vytvorený Gréckokatolícky exarchát. Na jeho čelo bol vymenovaný biskup vladyka Mons. Ivan Ljavinec. Exarchát bol vyňatý z jurisdikcie Prešovského biskupstva a je jurisdikčne podriadený priamo Svätej stolici. Má 6 farností a asi 9000 veriacich. Veriacich pribúda najmä dôsledkom príchodu ľudí z východu Slovenska za prácou do Čiech. V Českej republike mala táto cirkev podľa sčítania ľudu z roku 2001 7 704 veriacich. Existuje 25 farností, v ktorých pôsobí 35 kňazov. V roku 2003 bol vymenovaný za nového gréckokatolíckeho biskupa Ladislav Hučko.

[upraviť] Liturgia a pobožnosti

Božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, liturgia svätého Bazila Veľkého, služba vopred posvätených darov

Časoslov: večiereň, povečerie, polnočnica, utiereň, prvá hodinka, tretia hodinka, šiesta hodinka, obednica, deviata hodinka

Pobožnosti: akatist, paraklis, moleben

[upraviť] Kalendár

Cirkevný rok sa v Gréckokatolíckej cirkvi začína 1. septembra.

[upraviť] Blahoslavení

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil biskupa Pavla Petra Gojdiča, rehoľníka Metoda Dominika Trčku, ktorí zomreli mučeníckou smrťou v komunistickom väzení, ako aj biskupa Vasiľa Hopka za blahoslavených. Pri príležitosti 7. výročia vzniku Slovenskej republiky bolo na návrh Vlády SR biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam. 27. januára 2008 mu bolo udelené aj najvyššie vyznamenanie štátu Izrael udeľované ľuďom nežidovského pôvodu Spravodlivý medzi národmi za záchranu židov počas holokaustu.^[6] ^[7]

[upraviť] Pútnické miesta

Ľutina, Klokočov, Krásny Brod, Buková hôrka, Šašová, Čirč, Rafajovce, Litmanová

[upraviť] Byzantské umenie

Drevený chrám sv. Michala Archanjela v Príkrej z roku 1777

ikony, Zbor svätého Romana Sladkopevca, drevené chrámy/cerkvi,...

[upraviť] Referencie

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gréckokatolícka cirkev

[upraviť] Externé odkazy

[upraviť] Vydavateľstvá

PETRA
BYZANT

[upraviť] Časopisy

Slovo
Misionár
Blahovistnik

v • d • e Slovenská gréckokatolícka cirkev
Metropolitná archieparchia	Prešovská archieparchia
Eparchie	Bratislavská eparchia · Košická eparchia · Torontská eparchia svätých Cyrila a Metoda*
* podriadená priamo jurisdikcii Svätej stolice

Kategórie: Gréckokatolícka cirkev | Katolícka cirkev | Východné katolícke cirkvi

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.