Michal III.

Z Wikipédie

Michal ako dieťa

Michal III. Metystes (840-867) bol v rokoch 842 až 867 cisár Byzantskej ríše. Vláda Michala III. predstavuje akési prechodné obdobie v byzantských dejinách.

Za Michala najprv vládla zaňho jeho matka Theodora a od roku 856, kedy dal jej brat Bardas zavraždiť jej ministra Theoktista a Theodora musela odstúpiť, vládol zaňho vojvodca Bardas (s titulom caesar).

Roku 860 prekvapivo prvýkrát v byzanstkých dejinách zaútočili Rusi (Varjagovia), ktorí priplávali až k Carihradu a vyžiadali si zaplatenie výkupného a podpis obchodných zmlúv. Obchod prebiehal prostredníctvom byzantského Chersonu (Krym). Prebiehali aj menšie boje s Arabmi v Arménsku, na Eufrate a Níle a na Kréte. Patriarcha Fótios po útoku Varjagov poslal kresťanské misie k Chazarom (=Kozarom) (Konštantín-Cyril) a do Kyjeva.

V roku 858 došlo po prvýkrát od roku 800 opäť k väčšiemu konfliktu s pápežom v Ríme: Kedže na Troch kráľov roku 857 patriarcha Ignácius (846-857) odmietol Bardasovi udeliť sväté prijímanie (pretože žil v inceste so ženou svojho syna) , Bardas ho nahradil novým patriarchom Fótiom (mimochodom profesorom Cyrila-Konštantína), pričom porušil viaceré predpisy. Ignácius odmietal odstúpiť. Nasledujúceho roku aj mnísi zo slávneho carihradského kláštora Studion (studiti) odmietli uznať Fótia a obrátili sa na pápeža s prosbou o podporu Ignácia. Na základe falošných informácií a úplatkov jeho poslov pápež najprv uznal Fótia, ale keď dostal informácie od Ignáciovho posla, pápež Fótia roku 863 opäť zosadil. Fótius, podporovaný Bardasom, pápežove výzvy ignoroval a Ignácia držal vo väzení a pápež odmietal Fótia uznať. Roku 867 dokonca Fótius pápeža exkomunikoval. Zdôvodnil to okrem iného vsuvkou filioque, ktorú Západ (Rím) kedysi vložil do textu carihradského vyznania (kréda), a ktorú Východ (Byzancia) nikdy neuznal.

V pozadí uvedeného cirkevného rozkolu stál začínajúci sa súboj medzi Rímom a Carihradom o vplyv na nedávno pokresťančených slovanských územiach (najmä vo Veľkej Morave a v Bulharsku). V roku 862 sa veľkomoravský vládca Rastislav, potom čo neuspel u pápeža v Ríme, obrátil na Carihrad s prosbou o slovanských učiteľov a misionárov, načo mu Carihrad s radosťou poslal (neskôr svätého) Konštantína-Cyrila s (neskôr svätým) bratom Metodom. Bulhari, ktorých pokresťančili okolo roku 863 grécki misionári, sa najprv roku 863 obrátili na pápeža, no po istých ťahaniciach sa nakoniec roku 870 cirkevne poddali Carihradu.

Po zavraždení Bardasa roku 865 sa spoluvládcom Michala III. stal pôvodom arménsky stajniar Basileios, zakladateľ novej dynastie.

Michala III. zavraždili roku 867.