Košice
Z Wikipédie
Košice | |
mesto | |
Pohľad na Štátne divadlo a Hlavnú ulicu z Dómu sv. Alžbety
|
|
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj/oblasť/provincia/región ap. | Košický |
Historický región | Abov (Košice a okolie) |
Okres | Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV |
Rieka | Hornád |
Nadmorská výška | 208 m n. m. |
Súradnice | |
Rozloha | 242,768069 km² (24 277 ha) |
Obyvateľstvo | 234 237 (31. 12. 2006) |
Hustota | 965 /km² |
Prvá písomná zmienka | 1230 |
Primátor | Ing. František Knapík (KDH, SDKÚ - DS, SMK - MKP) |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 040 00 |
Telefónna predvoľba | +421-55 |
Kód | 599981 |
EČV | KE |
Štatistika: MOŠ/MIS | |
Webová stránka: http://www.kosice.sk | |
Košice (lat. Cassovia, franc. Cassovie, nem. Kaschau, maď. Kassa, chorv. Kašava, poľ. Koszyce, hebr. קושיצה, róm. Kasha) sú mesto na východe Slovenska. Mestom preteká rieka Hornád. S vyše 235 000 obyvateľmi sú Košice druhým najväčším mestom Slovenska po hlavnom meste.
Košice sú centrom celého východného Slovenska a sídlom Košického kraja a regionálnej samosprávy (Košický samosprávny kraj). Sú významným centrom politického, kultúrneho a cirkevného života, sídlom gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu, rímskokatolíckeho biskupstva (Košická diecéza), od roku 1995 arcibiskupstva - Košicko-rožňavsko-spišská arcidiecéza a sídlom metropolitu, viacerých univerzít, Ústavného súdu SR a centrom rómskej menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina s podielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001).
Mesto hrá dôležitú rolu v dopravnom prepojení východ-západ, kde tvorí spojnicu medzi Západnou a Strednou Európou a Ukrajinou s Ruskom. Má medzinárodné letisko a spojenie s východnou Európou prostredníctvom širokorozchodnej trate.
Obsah |
[upraviť] Polohopis a prírodné pomery
Ležia vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, v blízkosti hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta Bratislavy sú vzdialené asi 400 km, od mesta Prešov 36 km.
Mesto sa nachádza v Košickej kotline na oboch brehoch rieky Hornád. Na západe a severo-západe je ohraničené výbežkami pohoria Slovenské rudohorie - masív Čiernej hory. Z východu ich obklopuje hradba Slanských vrchov.
Z geologického hľadiska tu dominuje paleogén a riečne sedimenty. Z nerastného bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významensjšie zásoby magenzitu, ktoré sa do 90. rokov 20. storočia ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch Hradová - 466,1 m n.m., ktorý patrí do masívu Čiernej hory.
Podnebie Košíc je mierne teplé s priemernými teplotami -3 °C v januári a 19 °C v júli.
[upraviť] Podnebie a počasie
Košice-letisko | 2001 | 2002 | 2003 | |||
Mesiac | Mesačné priemery | Úhrny zrážok | Mesačné priemery | Úhrny zrážok | Mesačné priemery | Úhrny zrážok |
---|---|---|---|---|---|---|
Január | -0,2 °C | 20,2 mm | -2,2 °C | 2,7 mm | -3,8 °C | 5,1 mm |
Február | 1,1 °C | 3,3 mm | 2,8 °C | 3,9 mm | -3,2 °C | 11,7 mm |
Marec | 5,5 °C | 14,2 mm | 5,8 °C | 5,4 mm | 3,3 °C | 3,0 mm |
Apríl | 10,0 °C | 18,5 mm | 10,5 °C | 12,8 mm | 9,4 °C | 17,2 mm |
Máj | 16,4 °C | 11,8 mm | 17,9 °C | 24,5 mm | 18,3 °C | 13,1 mm |
Jún | 17,1 °C | 14,9 mm | 19,4 °C | 35,3 mm | 20,6 °C | 15,0 mm |
Júl | 20,5 °C | 14,5 mm | 22,2 °C | 41,4 mm | 21,3 °C | 20,1 mm |
August | 20,8 °C | 11,5 mm | 20,4 °C | 41,0 mm | 21,6 °C | 38,8 mm |
September | 13,3 °C | 9,3 mm | 14,2 °C | 23,2 mm | 14,7 °C | 34,0 mm |
Október | 11,6 °C | 7,9 mm | 7,8 °C | 23,0 mm | 6,8 °C | 23,4 mm |
November | 2,0 °C | 23,7 mm | 5,3 °C | 6,9 mm | 5,8 °C | 7,4 mm |
December | -4,9 °C | 3,7 mm | -3,3 °C | 7,6 mm | -0,8 °C | 6,7 mm |
- Absolútne maximum: 38,5°C (20. júl 2007)
- Absolútne minimum: -30,5°C (16. február 1940)
[upraviť] Časti mesta
[upraviť] Ulice
[upraviť] Vodné toky
Mesto patrí do povodia Hornádu a Bodrogu a východnou časťou mesta rieka Hornád aj preteká. Východo-západným smerom je to Myslavský potok a severo-západným potok Črmeľ. Oba sú pravostrannými prítokmi Hornádu. Mestskou časťou Šaca v západnej časti mesta tečie zo severu na juh Ida. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky Torysa a Olšava. Ochranu pred povodňami zabezpečuje pre mesto priherada na Hornáde Ružín I a Ružín II.
[upraviť] Vodné plochy a jazerá
Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na rieke Hornád, Ida, viaceré bagrové, resp. štrkové jazerá (štrkovisko) a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti sú zachované slepé ramená.
- jazero Jazero
- Seligovo Jazero
- Čanianske jazerá
- vodná nádrž Bukovec
- vodná nádrž Pod Bukovcom
[upraviť] Dejiny
[upraviť] 1100 - 1599
- okolo 1150 Za vlády uhorského kráľa Gejzu II. bolo na kráľov podnet založené nižšie spomínané opátstvo v Krásnej.
- 1143 Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia. Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia. Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom. Kláštorné opátstvo v Krásnej n/Hornádom zaniklo pred rokom 1590, pretože podľa písomných prameňov bolo v tomto čase už v rozvalinách.
- 1162 - 1173 Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III. z dynastie Arpádovcov.
- 1173 - 1196 Vládu prevzal uhorský kráľ Belo III., rovnako z dynastie Arpádovcov
- 1205 - 1235 Vláda dynastie Arpádovcov pokračovala kráľom Ondrejom II.
- 1216 Písomné pramene z neskôr napísanej Spišskej kroniky prinášajú zmienku o kláštore v Košiciach, ktorý tu stál už v roku 1216.
- 1230 Z tohoto roku sa zachovala prvá známa písomná zmienka o osade - meste Košice, podľa ľubinskej listiny, ktorá informuje o kúpe pozemkov Košičanmi. Na základe tohoto záznamu si aj mesto pripomína svoje výročia.
- 1230 Písomný záznam Jágerskej kapituly informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Keďže záznam Košice neoznačuje ako possessio, ale termínom villa osada - mesto. Na jeho mieste sa už pravdepodobne nachádzal kostol, historici sa domnievajú, že kostol sv. Mikuláša.
- 1235 - 1270 Košice patrili pod vládu ďalšieho kráľa z rodu Arpádovcov, ktorým bol Belo IV. O jeho početných aktivitách nachádzame aj záznamy z okolia Košíc, napríklad z Čane, Turnianskeho hradu, Šebastoviec, Myslavy, zmienky o ňom sa nachádzajú aj v Korabinského lexikóne.
- 1241 Začali boje po útoku Tatárov, ktorí útočili v celom okolí. Zmienku o ich činoch nájdeme v terajšom okrese Košice-okolie v meste Jasov.
- 13. apríl 1249 Kráľ Belo IV. sa snaží o opätovné osídlenie zeme vyplienenej po tatárskych vpádoch. Daroval pozemky hosťom zo Sene, ako aj privilégia, čo dovtedy užívali len hostia Košíc.
- pravdepodobne okolo 1250 Kaplnka sv. Michala už bola dostavaná. Tento údaj však spochybňuje viacero renomovaných historikov, ktorí sa nazdávajú, že tomu takto bolo až v druhej polovici 14. storočia.
- 1260 Výstavba kostola sv. Mikuláša, ktorý sa nachádzal na mieste terajšieho Seminárneho kostola
- 1250 - 1270 Výstavba pôvodného chrámu sv. Alžbety. Tento jednoloďový kostol sa však nezachoval a stál na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Svätyňa pôvodného kostola mala 11.5 x 10.25m a jeho hlavná loď 27.8 x 14m. Technické údaje o pôvodnom kostole sú známe z rekonštruckie dómu z 19. storočia.
- 1267 Podľa listiny Štefana V. boli pozemky Horných Košíc darované hosťom z Košíc Samphlebenovi a Oblovi. Záznam o tom nájdete aj v histórii obce Haniska.
- 1270 - 1272 Uhorský kráľ Štefan V. z dynastie Arpádovcov sa ujal vlády. Zmienku o jeho činnosti nájdete aj v záznamoch z tejašieho okresu Košice-okolie v histórii panstva Ploské.
- okolo roku 1270 Počiatky mestskej fortifikácie.
- 1272 - 1290 Na uhorský kráľovský trón nastúpil Ladislav IV. z dynastie Arpádovcov. O jeho činoch sa dočítate aj v histórii viacerých obcí terajšieho okresu Košice-okolie, napr. Paňovce, Olšovany, Perín
- 1281 Prvýkrát sú Košice označené termínom civitas namiesto villa, čiže obec. Z tohoto roku pochádza aj najstaršia známa mestská pečať s vyobrazením sv. Alžbety.
- 1283 V Košiciach stál kostol sv. Alžbety, nemocnica pre chudobných, rodina Peréniovcov nechala stavať pre konventuálov svätého Františka františkánsky kostol s kláštorom.
- 1290 - 14. január 1301 Na trón nastúpil uhorský kráľ Ondrej III., posledný panovník z dynastie Arpádovcov.
- okolo 1290 Mestské hradby už obkolesovali a chránili Košice. Opevnená plocha mala 21 hektárov, mesto ako celok 57 hektárov.
- 1290 Košice získali cirkevnú autonómiu. Toto privilégium potvrdzuje listina jágerského biskupa Ondreja. Okrem toho mesto získalo aj výsady s autonómiou v práve, súdnictve a užívaní fortifikácie.
- 1303 - 1311 Vojna Košíc s rodom Omodejovcov. Košice sa vojensky i politicky pridali na stranu kráľa Ladislava V. bojujúceho o trón s Karolom Róbertom . Neúspešne tiahli na hrad Amadevár veľmoža Abu Omodeja. V tom čase tam bol ukrytý kráľ Karol Róbert z rodu Anjou.
- 1303 Prvá písomá zmienka o v súčasnosti najstaršom kostole v Košiciach - Dominikánskom kostole
- 1304 Pravdepodobne neúspešný vojenský útok Abovcov proti Košiciam.
- 1307 Kožušnícky cech získal priviélgium richtára, prísažných a celého mesta Košice. Ide o najstaršiu cechovú listinu v Uhorsku, ale viacerí historici jej hodnovernosť spochybňujú. Košice majú vlastnú menu - košické mince. Zmena postoja mesta v otázke uznania panovníka. Košice politicky, vojensky i hospodársky podporujú kráľa Karola z Anjou. Prvý známy Košický richtár - Arnold.
- 1347 Ľudovít I. povýšil košice na druhé miesto v hierarchii uhorských kráľovských miest za sídelným mestom Budín.
- 7. mája 1369 Vystavenie erbovej listiny, ktorá predstavuje prvý mestský armáles v Európe.
- 13. apríla 1556 zachvátil Košice obrovský požiar. Popolom ľahli kostoly, kláštory, radnica, mestské brány, bašty, drevené časti vnútorného opevnenia, vonkajšie palisády, obranné zariadenia, ako aj celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Mestská rada bola nútená poprosiť panovníka o oslobodenie od daní a poplatkov na 8 rokov.
[upraviť] 1600-1799
1657 Založenie prvej Košickej univerzity. Potvrdená zlatou bulou Leopolda I. v roku 1660. Prví absolventi v roku 1661. Univerzita mala tri fakulty: fakultu jazykov, filozofie a teológie.
Dňa 22. augusta 1674 vypukol na Mäsiarskej ulici oheň, ktorý v priebehu štyroch hodín zničil 250 domov. Požiar zachvátil aj strechu skladu pušného prachu, kde bolo uskladnených 150 ton pušného prachu a iného streliva. Výbuchom skladu bol zničený sklad potravín v dominikánskom kostole, kde bolo tisíc meríc obilia a veľké zásoby iných potravín.
[upraviť] 1938-1945
- 2. november 1938 - viedenská arbitráž - Košice sa stali súčasťou horthyovského Maďarska
- 10. november 1938 - vstup maďarských okupačných vojsk do mesta na čele s Miklósom Horthym de Nagybánya
- 26. jún 1941 o 13.00 hod. - zinscenované bombardovanie mesta - 31 mŕtvych
- 15. máj 1944 - Prvá deportácia Židov z Košíc
- 19. január 1945 - 237. a 318. strelecká divízia 18. armády II. ukrajinského frontu oslobodila Košice
- 21. február 1945 - Košice sú až do 21. apríla dočasným sídlom prezidenta (Jakabov palác), dočasnej vlády a Slovenskej národnej rady
- 5. apríl 1945 - vyhlásenie Košického vládneho programu
[upraviť] 1945 - súčasnosť
- 1947 založené Technické múzeum
- 1960 4. január Začiatok výstavby Východoslovenských železiarní (VSŽ)
- 1962 Začiatok výstavby sídliska Terasa Nové Mesto
- 1964 V meste žije 100 000 ľudí
- 1966 3. decembra požiar zničil Urbanovu vežu so zvonom z roku 1556
- 1981 otvorenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou na sídl. Terasa
- 1981 31. októbra vznikla na Leninovej ulici (Hlavnej) pešia zóna
- 1982 máj - dokončenie výstavby krematória
- 1984 začiatok výstavby Sídliska Ťahanovce
- 1987 v meste žije 234 000 obyvateľov
- 1993-1999 postupné odovzdanie do prevádzky trolejbusového vedenia: I.etapa Dargovských hrdinov - Dom kultúry (1993); II. etapa Dom kultúry - Nám. osloboditeľov (1995); III. etapa Nám. osloboditeľov - KVP Kláštor (1998); IV. etapa Nám. osloboditeľov - Myslava Grunt (1999)
- 1995-1996 rozsiahla rekonštrukcia Hlavnej ulice
- 1997 Erigovanie Košického apoštolského exarchátu
- 2006 24. február slávnostné otvorenie zimného štadiónu Steel Aréna, košický štadión Ladislava Trojáka
[upraviť] Obyvateľstvo
[upraviť] Národnostné zloženie (2001)
|
[upraviť] Vierovyznanie
|
[upraviť] Partnerské mestá
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
[upraviť] Divadlá
|
[upraviť] Kiná |
[upraviť] Múzeá |
[upraviť] Galérie
|
[upraviť] Hudba
|
[upraviť] Stavby
[upraviť] Pamiatky
|
[upraviť] Pomníky
|
[upraviť] Moderné budovy, polyfunkčné komplexy, obchodné centrá
- Administratívne centrum (Hviezdoslavova - Továrenská) (2007 - 2009), vo výstavbe
- Aupark Košice (2008 - 2010), vo výstavbe
- Biznis centrum (roh Kuzmányho a Štúrovej ulice) (1994 - 1996), bývalá budova Priemyselnej banky
- Biznis centrum II (roh Kuzmányho a Štúrovej ulice) (2008 - 2010) - vo výstavbe
- Budova Fakultnej nemocnice Košice (Západ) (1976 - 1981)
- Budova Národnej Banky Slovenska (1994 - 1996)
- Budova železničnej stanice (1972 - 1974)
- Cassovar (2007 - 2010) - hotec Cassovar****, byty, administratívne priestory - vo výstavbe
- Central Park - hotel Central Park****, byty, administratívne priestory (2008 - 2010), vo výstavbe
- City hotel**** - vo výstavbe (2008 - 2010)
- Dostavba Sídliska Ťahanovce - 3000 nových bytových jednotiek - (2008 - ....), vo výstavbe
- Hotel Centrum***
- Hotel Hutník**** (1960 - 1962), v rekonštrukcii, po nej Hotel Yasmin**** (2007 - 2008)
- Hotel Slovan**** (1967 - 1971), v rekonštrukcii (plánované zaradenie do siete hotelov Hilton (Doubletree by Hilton****+) (2007 - 2008))
- OC Optima (2003 - 2004), v dostavbe (2007 - 2008)
- OC Cassovia (2001 - 2002)
- Hypermarket Tesco (1998 - 1999)
- Hypermarket Tesco Nad Jazerom (2007)
- Obchodný dom Dargov (1985 - 1987) plánovana rekonštrukcia
- Obchodný dom Tesco (predtým Prior a K-Mart) (1966 - 1968)
- OC Galéria (2003 - 2004), v dostavbe (2007 - 2008)
- OC Hornbach (2004 - 2005)
- Steel Aréna (1. etapa 1996 - 2006, 2. etapa 2008 - 2011), v dostavbe
- Východoslovenský ústav srdcových chorôb (2007 - 2009), vo výstavbe
[upraviť] Knižnice
|
[upraviť] Parky
|
[upraviť] Kúpaliská
|
[upraviť] Šport
|
|
[upraviť] Športoviská
- Areál zimných športov Košice - Jahodná
- Areál zimných športov Košice - Kavečany
- Golfový areál Alpinka Košice
- Steel Aréna - Košický štadión Ladislava Trojáka
- Tenis komplex
- Tenisový areál Anička Košice
[upraviť] Pravidelné podujatia
- Medzinárodný maratón mieru - najstarší európsky maratón a druhý najstarší na svete
- Zlatý žobrák - prvý a najstarší medzinárodný festival lokálnych televízií
- Košická hudobná jar
- Dni mesta Košice
- Cyklistické preteky Košice - Tatry - Košice
- Veľká cena Košíc
[upraviť] Atrakcie mesta
- Letná bobová dráha
- Vodnolyžiarsky vlek v mestskej časti Nad Jazerom Trixen
- Košická zoologická záhrada v mestskej časti Kavečany
- Čermeľská železnica - úzkorozchodná železnica s historckými parnými lokomotívami
- Ulička remesiel
- Paintball
- Spievajúca fontána na Hlavnej ulici
- Botanická záhrada UPJŠ
[upraviť] Kulinárske špeciality
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť] Doprava
Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Košice, ktorý prevádzkuje spolu 68 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy a aktuálne využíva tieto dopravné prostriedky:
|
|
Košice majú najstaršiu MHD na Slovensku. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra 1891. Trať bola plne elektrifikovaná v roku 1913. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok - autobus. V 60. rokoch sa vybudovala veľkokapacitná električková rýchlodráha na prepravu zamestnancov do VSŽ. V rokoch 1993-1999 prebiehala výstavba trolejbusovej trate zo Sídliska Dargovských hrdinov k Domu kultúry VSŽ (dostavané v r. 1993) ďalej na Námestie osloboditeľov (1995), na Sídlisko KVP (1998) a do Myslavy (1999).
V Košiciach končí širokorozchodná železničná trať, po ktorej sa dopravuje železná ruda do U. S. Steel Košice, s.r.o.
Nachádza sa tu Medzinárodné letisko Košice - Barca, s pravidelnými linkami do Bratislavy, Prahy, Viedne, Londýna a Dublinu.
Košice sú s Prešovom spojené diaľnicou D1.
Cez rieku Hornád sú postupne v smere toku rieky postavené nasledovné mosty:
- Cestný most v Ťahanovciach
- Lávka pre peších
- Cestný most
- Železničný most
- Cestný most v miestnej časti Džungľa
- Cestný most križovatka Prešovská-Sečovská
- Cestný most na sídlisku Krásna nad Hornádom
- prechod pre peších po priehradnom múre
- Cestný most pri obci Krásna nad Hornádom
[upraviť] Dôležité firmy
[upraviť] Verejné ustanovizne
- Ústavný súd
- Úrad Košického samosprávneho kraja
- Krajský úrad v Košiciach
- Kancelária prezidenta SR - pracovisko Košice
- Kancelária predsedu NRSR - pracovisko Košice
- konzulát Maďarskej repuliky
- konzulát Českej republiky
[upraviť] Vysoké školy
- Technická univerzita v Košiciach
- Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach
- Ekonomická univerzita v Bratislave - Podnikovo - hodpodárska fakulta
- Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre - Fakulta ekonomiky a manažmentu
- Katolícka univerzita v Ružomberku - Teologická fakulta so sídlom v Košiciach
- Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach
[upraviť] Stredné školy
|
|
[upraviť] Osobnosti
[upraviť] Rodáci
- Frigyes Bán - maďarský režisér
- Sándor Márai - maďarský spisovateľ
- Petra Nagyová-Džerengová - slovenská spisovateľka.
- Ján Štrasser - slovenský básnik, esejista, textár, prozaik a prekladateľ,
- Jozef Urban (básnik) - slovenský básnik, textár, publicista a novinár.
[upraviť] Významné osobnosti
|
|
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košice
- Wikislovník ponúka heslo slovníka Košice
[upraviť] Externé odkazy
- Mapy a letecké fotografie Súradnice: 48° 43′ s.š. 21° 15′ v.d.
- Google maps
- MSN World Atlas
- Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google
- Mapa z Multimap alebo GlobalGuide
- Letecké fotografie z TerraServer
- Zaujímavý článok o Košiciach
- Historické i súčasné fotografie
- Železničná stanica Košice
- Cestovné poriadky a iné informácie o MHD v Košiciach
- Virtuálne panoramatické prehliadky Košíc
- Panoramatické fotografie z Košíc a okolia
[upraviť] Zdroje
Mestské časti Košíc (22) |
---|
Džungľa - I | Kavečany - I | Sever - I | Sídlisko Ťahanovce - I | Staré Mesto - I | Ťahanovce - I |