Zoborské listiny
Z Wikipédie
Zoborské listiny sú dva najstaršie zachované listinné originály z územia Slovenska. Vznikli v rokoch 1111 a 1113 z poverenia kráľa Kolomana v benediktínskom kláštore pri Nitre.
Týkali sa majetkových záležitostí zoborského konventu a pre mnohé obce uvevedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku.
[upraviť] Zoborská listina z r. 1111
Prvá listina (vydaná pred 1. septembrom 1111) sa týka sporu o vyberanie mýta a desiatkov medzi zoborským kláštorom sv. Hypolita a kráľovskými vyberačmi mýta. V tomto dokumente kráľ Koloman potvrdzuje právo zoborského opátstva na majetky poddaných na západnom a strednom Slovensku. Tieto majetky dostali zoborskí benediktíni od kráľa Štefana I. Listinu napísal pravdepodobne člen kapituly gramatik Willermus, ktorý tu i vyučoval písanie, čo dokazuje, že na Zobore bola už aj v tých časoch škola. Zrejme nadviazala na veľkomoravské učilište, ktoré po Metodovom odchode riadil biskup Wiching.
[upraviť] Zoborská listina z r. 1113
Druhá listina, datovaná rokom 1113, obsahuje majetkový súpis zoborskeho opátstva. Vzhľadom k tomu, že v listine je uvedených vyše 150 dedín a rôznych orientačných bodoch v ich chotároch, je neobyčajne cenným miestopisom celého západného Slovenska na začiatku 12. storočia. Svedčí tiež o organizácii cirkevného života benediktínskymi mníchmi. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na úpätí Zobora bol najstarším na Slovensku a zanikol ešte za panovania kráľa Mateja Korvína.
Medzi menami osôb a názvami obcí uvedenými v listinách je najviac slovenských, potom nemeckých a latinizovaných. Svedčí to o tom, že Nitriansko ešte i v 12. storočí, dávno po rozpade Svätoplukovej ríše, bolo významným centrom slovenskej etnogenézy a svedčí tiež o postupnom začleňovaní neslovanských etník do slovanského prostredia a ním vytvorených správnych a nábožensko-kultúrnych štruktúr. V listinách niet ani jediného maďarského mena, čo dosvedčuje, že Nitra ako bývalé ústredné vladárske stredisko, si ešte aj v 12. a pravdepodobne i v polovici 13. storočia zachovala slovanský charakter.
Podľa názorov historikov boli obe Zoborské listiny napísané skriptormi benediktínskeho opátstva na Zobore alebo v nitrianskej kapitule. Paleografický rozbor nasvedčuje tomu, že listiny písali mnísi z francúzsko-nemeckého rozhrania. Vplyv francúzskeho a nemeckého pravopisu spôsobuje časté komolenie slovenských názvov obcí, riek, vrchov a iných zemepisných lokalít.
Zoborské listiny sa zachovali v origináli (prvá je dosť poškodená, druhá pomerne zachovalá na pergamene) a sú v depozite Biskupského úradu v Nitre.