Radoma

Z Wikipédie

Radoma
Erb	Vlajka
Mapa
Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Svidník
Región:	Horný Šariš
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	220 m n.m.
Rozloha:	11,00 km²
Počet obyvateľov:	439 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	40 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1274
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	527751
EČV:	SK
PSČ:	090 42 (pošta Okrúhle)
Telefónna predvoľba:	0 54
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Radoma 45 090 42 Okrúhle
E-mail:
Telefón:	+421 54 788 10 57
Fax:
Politika
Starosta:	Jozef Malačina
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Radoma je obec na Slovensku v okrese Svidník.

[upraviť] Poloha

Obec sa nachádza v Nízkych Beskydách, v Ondavskej vrchovine, v strednej časti údolia Radomky, severovýchodného prítoku rieky Topľa.

[upraviť] História

V roku 1274 kráľ Ladislav IV. daroval radomský majetok bratom Itemerovi Uzovi a Štefanovi z roku Tekule. Pri tej príležitosti vznikla listina, v ktorej je darovaný majetok charakterizovaná ako roľnícky obrábaný, ale aj miesto častých lovov. Z toho je zrejmé, že na darovanom majetku jestvovalo radomské sídlisko pred rokom 1274. Napokon v listine z roku 1277 je Radoma jednoznačne uvedená ako dedina.

V písomnostiach z 13.-16. storočia sa vyskytuje len pod názvom Radoma a v jeho pravopisných obmenách. Pozoruhodné je, že nemá maďarský variant. Pravdepodobne pre ľahkú výslovnosť v maďarčine, ale aj pre nejasný obsah už aj vtedajším Slovákom. Treba upozorniť, že v 14. storočí sa názov Radoma vzťahoval aj na panstvo, ku ktorému patrili majetky a dediny v strednej a hornej časti doliny Radomky.

Starobylý názov a rozvinutosť dediny v 13. storočí vedú k názoru, že Radoma je najstaršou dedinou v doline Radomky a patrí k najstarším v okolí a severnom Šariši vôbec. Jestvovala nepochybne pred 11. storočím. Východne od Radomy bolo hradisko, po ktorom zostal názov, dnes už patriaci k osade Hradisko. Tamojšie hradisko nepochybne vybudovali obyvatelia Radomy, ktorým slúžilo pre 11.-12. storočím.

Podľa obsahu uvedenej listiny Radoma do roku 1274 patrila uhorským kráľom a od roku 1274 zemanom Tekulovcom. Avšak listina kráľa Ladislava IV. informuje v tom, zmysle, že Radomu a iné dediny v severnom Šariši udajne už kráľ Štefan V. (1270-1272) daroval Ottovi z Biebersteinu, a kráľ Ladislav IV. tie dediny, teda aj Radomu, Ottovi v roku 1277 znova daroval.

Obsah listiny sa však prieči zistiteľným skutočnostiam a ustanovenie o darovaní majetkov v roku 1277 sa neuskutočnilo. Radoma od roku 1274 patrila Tekulovcom. Synovia Itemera v roku 1298 predali svoju časť radomského majetku šľachticovi Sinkovi, synovi Tomáša, vlastníkovi panstva Šebeš, ale radomské panstvo aj v prvej polovici 14. storočia patrilo Tekulovcom. V 40-tych rokoch časť radomských majetkov patrila šľachticovi Zonkovi, ktorú kráľ Ľudovít v roku 1352 daroval Petrovi Cudarovi.

Cudarovci neskôr získali alebo zabrali tekulovský časť a pripojili ju k panstvu Makovica. V 20-rokoch 15. storočia časť Radomy patrila šľachticovi z Drienova. V druhej polovici 15. a v 16. storočí celá Radoma bola majetkovou súčasťou panstva Makovica. Patrila k slovenským dedinám panstva.

Radomské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1472 zdanili od 80 port, takže Radoma bola najväčšou dedinou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, ale najviac ich zutekalo, prípadne zahynulo počas vpádov poľského vojska v rokoch 1471-1472 a 1491-1492. Po nich v roku 1492 zostali v Radome len dve sedliacke domácnosti, lebo 30 nedávno dedinu opustilo. V dedine bol ja mlyn. Cudarovci, aby podporili obnovenie dediny poskytli pravdepodobne usadlíkom zákupné práva. V 16. storočí tu už žila domácnosť šoltýsa.

Sedliacke domácnosti v rokoch 1548, 1567 a 1588 zdanili od 2,5, 3, resp. 4 a ¾ porty, pričom v roku 1567 štyri domácnosti hospodárili na polovičných a štyri na štvrtinových usadlostiach. V uvedených rokoch tu boli 4, 8 a žiadna želiarska domácnosť. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z 23 obývaných poddanských domov, domu šoltýsa, prípadne aj mlyna.

V 16. storočí v Radome postupne pribúdalo sedliackych domácností a domov, takže koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou. Mala takmer výlučne poddanské obyvateľstvo.

V 17. storočí patrila Rákócziovcom, v 19. storočí Szirmayovcom a iným. Roku 1787 mala 45 domov a 413 obyvateľov, 1828 56 domov a 429 obyvateľov. Obyvatelia Radomy sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pracovali v lesoch. V rokoch 1850-1880 sa mnohí vysťahovali.

Obec si zachovala poľnohospodársky ráz aj po 1918. JRD bolo v obci založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracuje v priemyselných závodoch v Giraltoviach, Svidníku a Košiciach.

[upraviť] Médiá (foto, audio, dokumenty)

Pohľad na Radomu

Mestá a obce okresu Svidník (2+65)

31.12.2003

Belejovce | Beňadikovce | Bodružal | Cernina | Cigla | Dlhoňa | Dobroslava | Dubová | Dukovce | Fijaš | Giraltovce | Havranec | Hrabovčík | Hunkovce | Jurkova Voľa | Kalnište | Kapišová | Kečkovce | Kobylnice | Korejovce | Kračúnovce | Krajná Bystrá | Krajná Poľana | Krajná Porúbka | Krajné Čierno | Kružlová | Kuková | Kurimka | Ladomirová | Lúčka | Lužany pri Topli | Matovce | Medvedie | Mestisko | Mičakovce | Miroľa | Mlynárovce | Nižná Jedľová | Nižná Pisaná | Nižný Komárnik | Nižný Mirošov | Nižný Orlík | Nová Polianka | Okrúhle | Príkra | Pstriná | Radoma | Rakovčík | Rovné | Roztoky | Soboš | Stročín | Svidnička | Svidník | Šarbov | Šarišský Štiavnik | Šemetkovce | Štefurov | Vagrinec | Valkovce | Vápeník | Vyšná Jedľová | Vyšná Pisaná | Vyšný Komárnik | Vyšný Mirošov | Vyšný Orlík | Železník | Želmanovce