Fričkovce
Z Wikipédie
Fričkovce | |
---|---|
Erb | Vlajka |
Mapa | |
Základné údaje | |
Kraj: | Prešovský |
Okres: | Bardejov |
Región: | Šariš |
Poloha: | 49° 12' 00" s. š. 21° 14' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | 450 m n.m. |
Rozloha: | 13,00 km² |
Počet obyvateľov: | 690 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 53 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1427 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 519162 |
EČV: | BJ |
PSČ: | 086 42 (pošta Hertník) |
Telefónna predvoľba: | 0 54 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Fričkovce 103 |
Web: | www.obecfrickovce.szm.sk |
E-mail: | obecfrickovce@szm.sk |
Telefón: | 054/479 11 25 |
Fax: | 054/488 21 26 |
Politika | |
Starosta: | Ján Sabol |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Fričkovce sú obec na Slovensku v okrese Bardejov.
Obsah |
[upraviť] Polohopis
Obec Fričkovce sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska. Je súčasou Prešovského kraja a Bardejovského okresu. Jej kataster susedí na severe s katastrom obce Hertník, na juhu a juhovýchode s katastrom Osikova, na východe s Bartošovciami a západná katastrálna hranica Fričkoviec je zároveň okresnou hranicou s Prešovom a Sabinovom. Zemepisné súradnice obce Fričkovce sú 49° 12' s. g. š. a 21° 14' v. g. d.
[upraviť] Časti obce
[upraviť] Ulice
[upraviť] Vodné toky
Riečnou osou územia je Fričkovský potok. Pramení v severovýchodných svahoch Čergova, pod hlavným hrebeňom a vlieva so do rieky Sekčov v katastri obce Vaniškovce.
[upraviť] Vodné plochy
[upraviť] Symboly obce
Erb, znak, vlajka, ...
[upraviť] História
O najstaršej histórií obce sa dozvedáme z knihy Ferdinanda Uličného- Dejiny osídlenia Šariša, kde sa o obci Fričkovce píše toto:
Fričkovce ležia v Bartošovskej kotline, na východnom úpätí Čergova, vo výške okolo 450 m n. m.. Najstaršia správa o Fričkovciach je v súpise port Šarišskej stolice z roku 1427. Kedže sedliacke domácnosti boli zdanené od 24 port, Fričkovce boli stredne veľkou dedinou, pričom jestvovali niekoľko desaročí pred uvedeným termínom. Táto správa je uvádzaná pod nemeckým názvom v zmysle Fričová poruba. Je zrejmé, že sídlisko vybudovali usadlíci so Šoltýsom Fričom podľa zákupného práva. Fričkovce vznikli na majetku šľachticov z Perína v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo sa tu udržalo aj v 15. - 16. stor.
Od konca 15. a v prvej polovici 16. stor. patrili šľachticom Mariášovcom, v druhej polovici 16. stor. Borhemisovcom a Darholcovcom. Postupne sa počet port znižoval, čo svedčí o schudobnení sedliakov a zmenšovaní nimi obhospodarovaných pozemkov.
V roku 1600 sídlisko pozostávalo z 20 obývaných poddanských domov a domu Šoltýsa. Koncom 16. stor. patrili Fričkovce k stredne veľkým dedinám s poddanským obyvateľstvom. V 15. stor. tu boli vybudované pivnice, ktoré slúžili na uskladòovanie vín prevážaných z Maďarska do Poľska.
Vývoj názvu obce:
- 1427 - Frychhaw
- 1773 - Fricske, Friczovcze
- 1786 - Fricschke, Fricowze
- 1808 - Fricske, Fryčka
- 1863 - 1902 Fricske
- 1907 - 1913 Alsófricske
- 1920 - Fričkovce
Obyvateľstvo sa zaoberalo prácou v lesoch, poľnohospodárstvom a značne tu bolo rozšírené šindliarstvo. V 19. stor. väčšia časť majetkov patrila bohatým gazdom, ale prevažnú časť majetkov vlastnili Forgáchovci, ktorí žili v kaštieli v Hertníku. Nakoniec sa väčšina majetkov a lesov odpredala fričkovským gazdom.
Na konci 19. stor. postihol obec veľký hlad, o čom svedčí aj prudký pokles počtu obyvateľov z tých rokov. Preto sa rozšírilo vysahovalectvo do USA a Kanady a pretrvávalo aj v začiatkoch 20. stor.
Obec mala vlastný mlyn, pílu, družstevný dom, krčmu, školu a kostol.
V čase I. sv. vojny museli narukovať chlapi od 24 - 42 roku na srbský a východný ruský front. Boje sa dotkli aj susedných obcí, ale ruské vojsko do Fričkoviec nedošlo. Na fronte padli 9 chlapi, 9 padlo do zajatia, z ktorého sa vrátili iba dvaja. V roku 1918 v obci zavládla dvojitá radosť. Jedna z konca prvej sv. vojny a druha zo vzniku samostatnej ČSR. V školskej kronike sa spomína, že oslobodený národ stal sa k práci. Nastal čas, čas pokoja. Krutovláda Habsburgovcov prestala, nastala republika jedného slovanského národa, spolupracujúceho, Čech a Slovák, t. j. naša milá československá republika.
Prevažná šasť obyvateľstva bola a je rímsko-katolíckeho vierovyznania, aj keď v začiatkoch 20. stor. tu žili židia. Kostol v obci bol najprv drevený, ale v rokoch 1821 - 1822 si ho občania s veľkou námahou prestavali. V roku 1916 v čase I. sv. vojny zobrali vojaci z veže kostola menší zvon. Ale už v roku 1921 za pomoci rodákov z Ameriky bol zakúpený v Malých Gejorciach na Podkarpatskej Rusi nový zvon.
V roku 1922 bol kostol opravovaný. V tom istom roku bola vykonaná posviacka nového zvonu. V roku 1929 pukol starý zvon, takže bol v Prešove v Železiaròach Jána Fedesma zliaty nový a starý putoval do múzea v Košiciach.
Do roku 1883 škola v tejto obci nebola. Pre obce Fričkovce, Bartošovce, Hertník, Vaniškovce bola spoločná škola v Osikove.
V roku 1883 občania vybudovali v údolí potôčika na ľavom brehu rímsko-katolícku školu. Škola bola najskôr drevená. Učilo sa v nej po maďarsky. Neskôr vydala maďarská vláda zákon, aby bola školská budova vybudovaná v každej obci. V roku 1903 obec postavila murovanú školu na tom istom mieste, kde bola predtým drevená a kde stojí až do dnes. Kameň z tohoto roku je v súčasnosti na budove školy. Od roku 1918 sa vyučovalo v škole po slovensky.
Od toho času sa začína písať školská kronika, ktorú vyhotovoval Štefan Kočiš. Za účinkovania a pôsobenia tohoto správcu a učiteľa sa kultúrny život v tejto obci večmi povzniesol. Jeho zásluhou sa v obci uskutočnilo 17. septembra 1922 prvé divadelné predstavenie Zlaté Srdce od F. Urbánka. Od toho času sa pri každej slávnostnej príležitosti v obci usporadúvajú slávnosti a divadelné predstavenia. Divadelné predstavenia sa prestali nacvičovať až začiatkom sedemdesiatých rokov.
Z dňa 25. januára 1938 je v školskej kronike zápis o polárnej žiare, ktorá bola predzvesou II. sv. vojny. Počas vojny sa boje priamo obce nedotkli. Bolo však počťu streľbu z pohoria Čergov i okolitých lesov. Mnohí z obce pomáhali partizánom v horách. Pôsobili tu partizánske skupiny Šukajeva a Čapajev.
Začiatkom školského roku 1945/46 nastáva poštátnenie škôl. Rímsko-katolícka ľudová škola vo Fričkovciach dostáva pomenovanie Štátna ľudová škola vo Fričkovciach.
Po vojne v júni 1950 prebehla v obci elektrifikácia. V letných mesiacoch 1954 bola vykonaná generálna oprava školy a taktiež oprava kostola. Dňa 12. apríla 1959 bolo v obci založené JRD. V roku 1963 bola postavená v obci budova kultúrneho domu. Od roku 1967 existuje v tejto obci materská škola. V tom istom roku sa začalo s budovaním verejného vodovodu v rámci akcii "Z" sa v obci vybudovali šatne TJ na futbalovom ihrisku. Za toto obdobie v obci pôsobili dobrovoľné organizácie - najdlhšie Telovýchovná jednota a Družstevník Fričkovce.
V rokoch 1988 - 1991 sa uskutočnila plynofikácia obce.
V roku 1992 sa začalo s výstavbou kanalizácie na Hlavnej ulici. V r. 1993 sa potiahla kanalizácia na Družstevnej ulici po Agrodružstvo. V tomto roku sa ihneď opravila miestna komunikácie na Hlavnej a Družstevnej ulici po výkope kanalizácie. V roku 1994 sa kanalizačné potrubie uložilo aj na ulici Kúty a tiež v tom istom roku sa tam opravila miestna komunikácia.
V roku 1989 sa začalo s výstavbou nového rímsko-katolíckeho kostola Ružencovej Panny Márie. Dňa 28. 06. 1997 bola vykonaná konsekrácia tohto kostola. Dňa 29. 06. 1997 sa konali v obci oslavy z príležitosti 570 výroňia. Zaňali slávnostným sprievodom po obci, ktorý vyvrcholil na futbalovom ihrisku kultúrnym programom.
Obec Fričkovce má v používaní vlastnej pečate viac ako storočnú tradíciu. Najstaršia objavená pečať obce je odtlačkom typária, pochádzajúceho z roku 1868 a nachádza sa v archíve v Budapešti. Dča 13. 12. 1994 Heraldická komisia pri ministerstve vnútra SR schválila erb obce.
[upraviť] Politika
[upraviť] Obecné zastupiteľstvo
Adresa: Obecný úrad Fričkovce 103 086 42 p. Hertník
Tel.: 00421-(0)54/4791125
Fax: 00421-(0)54/4882126
e-mail:obecfrickovce@szm.sk
Starosta obce: Ján Sabol
[upraviť] Obyvateľstvo
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
[upraviť] Hudba
[upraviť] Stavby
Kostol Ružencovej Panny Márie
Rímskokatolícky kostol zasvätený Ružencovej Panne Márii je nový kostol, ktorý sa zašal stavať v apríli 1991. Je postavený v modernom štýle, ktorého súčasťou je aj dom smútku, sakristia, WC, atď. Celý objekt je riešený jednopodlažne a je amfiteatrálneho charakteru s dominantnou vežou. Kostol bol vysvätený dňa 28. júna 1997 arcibiskupom Alojzom Tkáčom.
[upraviť] Pamiatky
Kostol sv.Martina
Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Martinovi bol postavený v r. 1821/22. V roku 1922 bol kostol opravovaný a v tom istom roku bola vykonaná posviacka nového zvonu, ktorý bol zakúpený v Malých Gejorciach na Podkarpatskej Rusi. Táto historická pamiatka je dominantou, ktorá zdobí túto obec a je pýchou všetkých občanov Fričkoviec
[upraviť] Historické zaujimavosti
V severnej časti obce zvanom "Pivnica" sa nachádzajú pivnice, ktoré boli vybudované v 15. storočí a slúžili ako sklad vín prevážaných z Maďarska do Poľska. Táto historická atrakcia ešte v súčasnosti nie je celá preskúmaná ani otvorená. V najbližšom období sa vykoná geologický prieskum tejto lokality tak, aby podľa jej vlastností bola v maximálnej miere využitá pre účely rozvoja cestovného ruchu tak v obci ako aj v celom našom regióne.
[upraviť] Šport
Futbal - TJ Družstevník Fričkovce (ŠK Fričkovce)
V roku 1959 bola v obci založená organizácia TJ Družstevník Fričkovce.
Začiatočná sezóna sa hrala na futbalovom ihrisku v Hertníku. Druhú sezónu začali hrať na ihrisku pod dnešným obecným cintorínom na mieste zvanom "Kamenec". V roku 1972 sa začalo stavať v obci nové futbalové ihrisko. V roku 1976 bola na futbalovom ihrisku vybudovaná šatňa. Toto futbalové družstvo sa zúčastňovalo viacerých futbalových turnajov, ktoré sa odohrávali medzi družstvami z okolia obce. Taktiež boli v turnajovej spolupráci s obcou Udol, Fričovce a s ligovým dorastom Tatran Prešov.
V roku 1979 hrali futbalový zápas na štadióne Partizán Bardejov s družstvom Kľušov a vyhrali pohár československo-sovietskeho priateľstva.
V 80. tých rokoch si TJ zabezpečila lyžiarsky vlek, ktorý bol prevádzkovaný v hornej časti obce zvanej "Vlčí dol".
V roku 1989 futbalové družstvo Fričkovce postúpilo z druhej triedy do prvej. V roku 1998 bol zriadený v obci nový športový klub ŠK Frièkovce
[upraviť] Pravidelné podujatia
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť] Doprava
Dopravná poloha obce nie je veľmi výhodná. Leží mimo hlavných dopravných komunikácií. Je tu vybudovaný jediný druh dopravy - cestná. Hlavným cestným ťahom je cesta 3. triedy. Fričkovce sú vzdialené od Bardejova 14 km, od Prešova 30 km a od Bratislavy 450 km.
[upraviť] Školstvo
V obci Fričkovce sa nachádza základná škola a materská škola. Zakladná škola v obci bola postavená v roku 1903.
[upraviť] Osobnosti
[upraviť] Významné osobnosti
[upraviť] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[upraviť] Externé odkazy
Mestá a obce okresu Bardejov (1+85) | 31.12.2003 |
Abrahámovce | Andrejová | Bardejov | Bartošovce | Becherov | Beloveža | Bogliarka | Brezov | Brezovka | Buclovany | Cigeľka | Dubinné | Frička | Fričkovce | Gaboltov | Gerlachov | Hankovce | Harhaj | Hažlín | Hertník | Hervartov | Hrabovec | Hrabské | Hutka | Chmeľová | Janovce | Jedlinka | Kľušov | Kobyly | Kochanovce | Komárov | Koprivnica | Kožany | Krivé | Kríže | Kružlov | Kučín | Kurima | Kurov | Lascov | Lenartov | Lipová | Livov | Livovská Huta | Lopúchov | Lukavica | Lukov | Malcov | Marhaň | Mikulášová | Mokroluh | Nemcovce | Nižná Polianka | Nižná Voľa | Nižný Tvarožec | Oľšavce | Ondavka | Ortuťová | Osikov | Petrová | Poliakovce | Porúbka | Raslavice | Regetovka | Rešov | Richvald | Rokytov | Smilno | Snakov | Stebnícka Huta | Stebník | Stuľany | Sveržov | Šarišské Čierne | Šašová | Šiba | Tarnov | Tročany | Vaniškovce | Varadka | Vyšná Polianka | Vyšná Voľa | Vyšný Kručov | Vyšný Tvarožec | Zborov | Zlaté |