Ličartovce
Z Wikipédie
| Ličartovce | ||
| obec | ||
 Kostol sv. Martina a časť kaštieľa
|
||
|
||
| Pôvod názvu: Licardi, Likardii, Lycherd, Licartowce, Licartovce maď. Licsért | ||
| Prezývka: Mačangare | ||
| Štát |  Slovensko |
|
|---|---|---|
| Kraj/oblasť/provincia/región ap. | Prešovský kraj | |
| Historický región | Šariš | |
| Okres | okres Prešov | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 8,28 km² (828 ha) | |
| Obyvateľstvo | 947 (31.12.2004) | |
| Prvá písomná zmienka | 1249 | |
| Starosta | Viliam Jurko | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 082 03 | |
| Telefónna predvoľba | +421-51-7931- | |
| Evidenčné číslo vozidla | PO | |
   Poloha Ličartoviec v rámci Slovenska
|
||
  Poloha obce Ličartovce v rámci Prešovského kraja
|
||
| Webová stránka: http://licartovce.ocu.sk | ||
Ličartovce sú obec na Slovensku v okrese Prešov
Obsah |
[upraviť] Polohopis
Obec Licartovce leží v údolí rieky Torysy v nadmorskej výške okolo 243 metrov nad morom. Obec Ličartovce má dobrú polohu, leží približne v prostriedku medzi mestami Košice a Prešov. Občania využívajú autobusovú aj vlakovú dopravu.
[upraviť] Vzdialenosť do najbližsích obcí
- Drienovská Nová Ves (2.1Km)
- Obišovce (2.1Km)
- Drienov (2.5Km)
- Kendice (4.2Km)
- Petrovany (4.4Km)
- Lemešany (4.4Km)
- Ruské Pekľany (4.7Km)
[upraviť] Demografia
- Počet obyvateľov k 31.12.2004 spolu 947 -muži 535
- ženy 412 Predproduktívny vek (0-14) spolu 166
- Produktívny vek (15-54) ženy 227
- Produktívny vek (15-59) muži 355
- Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 199
- Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu -6 (muži -3, ženy -3)
[upraviť] Infraštruktúra
- Predajňa potravinárskeho tovaru
- Pohostinské odbytové stredisko
- Zariadenie pre údržbu a opravu motorových vozidiel
- Knižnica
- Futbalové ihrisko
- Rozvodná sieť plynu
- Vlaková zastávka
- Materská škola
- Základná škola
[upraviť] Symboly obce
- Erb
- znak
- vlajka
- ...
[upraviť] História
Ličartovce teda patria k starobylým slovenským dedinám, jestvujúcim pred 9.-11. storočím. Je predpoklad, že na blízkom mieste Ihriska sa aj tunajší obyvatelia zúčastňovali predkresťanských kultových obradov v uvedenom období. V 14. a v prvej polovici 15. storočia patrili Ličartovce drienovskej vetve Abovcov. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené od 10 port (resp. domov), takže Ličartovce boli stredne veľkou dedinou. V roku 1600 malo sídlisko 9 obývaných poddanských domov. Po miernom úbytku domov boli Ličartovce koncom 16. storočia malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.
Prvý raz sa spomína obec Ličartovce v listine z roku 1249, v ktorej kráľ Belo IV. daroval istému zemanovi majetok v doline Svinky, ktorý na východnej strane susedil s chotárom Ličartoviec. Z tejto správy ale vyplýva, že miestne sídlisko už jestvovalo dávnejšie, keď pred rokom 1249 k nemu patril susediaci majetok.
[upraviť] Prehistória obce
Archeologickým prieskumom boli odhalené stopy po slovanských sídliskách a črepy slovanskej keramiky pri Drienove, Kendiciach a Ličartovciach z 10. – 12. storočia. O slovanských predkoch na území Ličartoviec existujú tiež doklady z 8.– 9. storočia. Ako tvrdí profesor Budinský-Krička: “Na hradištnú – slovanskú kultúru sa tu prišlo v Drienove, v Kendiciach, Šváboch, Prešove Šarišských Michalanoch, Finticiach, Kapušanoch, Geraltove, na Hradisku a najnovšie v Mirkovciach, Šarišských Sokolovciach a Ostrovanoch. Nad kotlinou Svinky susediacej sprava s Toryskou kotlinou sa zistilo slovanské osídlenie na hradisku „Stráže“ nad Obišovcami a v Licartovciach“.
Do 11. – 12. storočia sa v tomto priestore nachádzajú hradiská – valmi opevnené vyvýšené plošiny, ktoré slúžili ako útocištia pred nepriatelmi aj ako kultové obradné miesta predkrestanského slovanského náboženstva. Doklad o takýchto náboženských obradoch konaných na ihriskách sa doteraz zachoval iba v názve miesta pri Licartovciach. Je teda predpoklad, že na blízkom mieste Ihriska sa tunajší obyvatelia zúcastnovali na predkrestanských obradoch.
[upraviť] Prvá písomná zmienka
Prvý raz sa spomína obec Ličartovce v listine z roku 1249, v ktorej kráľ Belo IV. daroval istému zemanovi majetok v doline Svinky, ktorý na východnej strane susedil s chotárom Ličartoviec. Z tejto správy ale vyplýva, že miestne sídlisko už jestvovalo dávnejšie, keď pred rokom 1249 k nemu patril susediaci majetok. Ďalej sú Ličartovce spomenuté v listine z roku 1284 kedy Ladislav IV. vrátil Petrovi z Drienova majetky, ktoré mu údajne zobrali vlastníci susedných majetkov. Medzi vrátenými bol aj majetok Igliche, na ktorom mohlo byť sídlisko. Tento majetok je spomenutý ešte aj listinou z roku 1435, ktorá uvádza jeho názov presnejšie ako Igricze. Podľa uvedených správ majetok patril šlachticom z Drienova, v okolí ktorého sa nachádzal. Prieskumom chotárnych názvov sa zistilo, že doteraz živý názov Ihriska sa vzťahuje na majetok v chotári Ličartoviec.
[upraviť] Podoby názvu obce
Podoby názvu obce v priebehu dejín:
- 1249 Licardi, Likardii
- 1427 Lycherd
- 1773 Licsirth, Liczirtowcze
- 1786 Licschirt, Ličirtowce
- 1808 Licsérd, Ličártowce
- 1863–1902 Licsért
- [[1907]–1913 Licsérd
- 1920 Ličartovce [[1]]
maďarsky Licsért
[upraviť] Stredovek a novovek
V 14. a prvej polovici 15. storočia patrili Ličartovce drienovskej vetve Abovcov. Neskôr boli ich vlastníkmi šlachtici z Budimíra, Ploského, rodina Muladiovcov a mesto Košice. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej rozdelené do desiatich port takže Licartovce v tom čase boli stredne veľkou dedinou. Neskôr väcšina sedliakov stratila pozemky a stali sa z nich želiari. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 3,5 a 1,5 porty pričom v roku 1567 tri domácnosti hospodárili na celých a tri na polovičných usadlostiach, v tých rokoch tu žilo aj šesť želiarských domácností. Na konci 16. storočia boli teda Ličartovce iba malou dedinou.
V roku 1792 bola táto dedina majetkom kráľovského fiškusa, od ktorého odkúpil tento majetok Koloman Piller, ktorý ho vlastnil až do vyvlastnenia po druhej svetovej vojne. V roku 1736 bola prestavaná a rozšírená pôvodná budova budúceho kaštieľa. Je postavený na spôsob východoslovenských renesančných kaštieľov s nárožnými vežami a atikami. Má barokovo-klasicistickú fasádu a neskôr zabudovaný erb. V dvore sa nachádza aj pomerne vzácna neoklasicisticko-secesná socha ženy – Vesny z liatej kameniny, ktorej autorom je L. Keiser z Zurichu. Počas 2. svetovej vojny tu bol ubytovaný nemecký generálny štáb a po roku 1945 je v ňom zriadená ozdravovňa, neskôr nemocnica a napokon psychiatrické oddelenie pre mužov, ktoré pod rôznymi názvami funguje dodnes.
[upraviť] Kronika obce
Kronika obce Ličartovce je písaná od 1.5.1934. Prvým kronikárom bol správca školy Š. Bachinger, od roku 1942 do roku 1947 kroniku viedol riaditel tunajšej školy J. Tatran.
[upraviť] Kaštieľ
Kaštieľ v Ličartovciach je historizujúca stavba, ktorá vznikla prestavbou a rozšírením pôvodnej stavby vystavanej tunajšími zemepánmi v roku 1736. V sparkovanom dvore je umiestnená plastika Vesny. Je to vzácny umelecký predmet, neoklasicistická secesná socha z Zürichu. Počas 2. sv. Vojny v roku 1944 bol v kaštieli ubytovaný nemecký generálny štáb. Hneď po ukončení vojny v roku 1945 sa prikro4ilo k parcelácii veľkostatkov. Jeho posledným vlastníkom bol Dr. Dezider Piller. Les a kaštieľ preberá štát, ornú pôdu o výmere 240 ha dostávajú jednak deputátnici a jednak malorolníci. Kaštieľ je opravený a bola v ňom zriadená ozdravovňa a neskôr nemocnicna. V roku 1954 bolo zriadené psychiatrické oddelenie pre mužov, neskôr pre ženy. V roku 1996 bola nemocnica prestahovaná do nových priestorov v Prešove.
V roku 1971 kapacita kaštieľa nepostačovala, preto v priebehu dvoch rokov bol postavený nový pavilón pre 50 pacientov. V roku 1980 bolo v ústave 141 obyvateľov.
[upraviť] Základná škola
Od roku 1883 do roku 1931 bola v Ličartovciach Rímsko-katolícka erárna cirkevná škola. Školská budova stále v strede obce. Bola to malá stará budova nevyhovujúca pre výučbu. V roku 1931 Ministerstvo školstva a národnej osvety vyhovelo žiadosti obecného zastupiteľstva a povolilo zriadiť dvojtriednu Štátnu ľudovú školu v Ličartovciach. Bola naďalej umiestnená v starej budove, ktorá bola v roku 1934 opravená.
Pozemok na stavbu novej školy bol obci pridelený z veľkostatku Dr. D. Pillera, ktorý sa ho chcel dobrovoľne vzdať, Štátnym pozemkovým úradom na základe výnosu najvyššieho správneho súdu o výmere 2000 štvorcových siah.
O 1.9.1944 do 1.3.1945 bola škola obsadená nemeckými vojakmi, takže výuka v tom čase bola prerušená. Počas prechodu frontu boli školské pomôcky a učebnice zničené. S vyučovaním sa začalo 1.3.1945, takže v školskom roku 1944/45 sa vyučovalo iba 4 mesiace.
Od roku 1991 pracoval na škole folklórny krúžok po vedením manželky riaditeľa školy Ľ. Križovenskej.
[upraviť] Druhá svetová vojna
V roku 1941 bol do koncentracného tábora deportovaný jediný ličartovský žid – krčmár Lazar Beck. Podľa ústneho podania obyvatelov padla počas druhej svetovej vojny na obec jedniná bomba, ktorá usmrtila dve sliepky.
[upraviť] Materská škola
Toto predškolské zariadenie v Ličartoviciach začalo svoju činnosť 1.11.1952 v miestnosti Národnej školy s dennou dochádzkou 20 detí. Po otvorení novej školskej budovy v roku 1962 bola daná dňom 17.4.1963 do prevádzky dvojtriedna MŠ s celodennou opaterou a stravou s kapacitou 50 detí.
S výstavbou novej MŠ na pozemku v blízkosti ZŠ sa začalo v roku 1977. Dňa 1.9.1981 bola daná do užívania moderná MŠ.
[upraviť] Najnovšie dejiny
V priebehu roku 1943 vystaval občan Ján Sabol, obchodník a krčmár novú budovu, v ktorej zriadil obchod a krcmu. V tom istom roku bola vykonaná regulácia obecného potoka, zároveň bola opravená štátna cesta cez obec. V roku 1947 začína do obce pravidelne dochádzať pošta a bol tiež zavedený telefón. Sčítaním ľudu k 1.3.1950 bol zaznamenaný počet obyvateľov obce 535. V roku 1953 sa v údolí rieky Svinka začína s výstavbou rekreačných chát jednotlivcami aj podnikmi. V roku 1959 sa rozšírilo nepostačujúce verejné osvetlenie v obci a o rok neskôr prebehla výstavba rozhlasu po celej obci, taktiež bol zradený obchod so samoobsluhou. V roku 1962 pokračuje výstavba telefónnej siete v obci. Ústredňa je montovaná do novej školy pre 30 účastníkov. Zdravotné stredisko pre občanov Ličartoviec bolo k dispozícii v Drienovskej Novej Vsi, pri Tehelni. Na odborné vyšetrenia a pre hospitalizáciu im slúžila nemocnica v Prešove. V roku 1964 bol v investičnej akcii Jednoty Prešov postavený pri kultúrnom dome hostinec o rozmere 6 x 13 m.
[upraviť] Problémy s pitnou vodou
V roku 1972 sa objavili problémy so závadnou vodou v škole, ale aj v celej obci. V roku 1973 bolo potrebné rozšírit telefónnu siet a napojit obec priamo na sídlo okresu Prešov.
Kedže Ličartovcanov dlho trápi problém kvalitnej vody, obecný úrad podal v roku 1993 žiadost o vydanie stavebného povolenia na výstavbu vodovodu a kanalizácie. Bol vypracovaný projekt, ktorý uvažoval s napojením na Starinu, nakoľko aj dalšie vrty nepriniesli očakávaný výsledok. V roku 1995 bol existujúci projekt na výstavbu vodovodu prehodnotený so zmenou napojenia na vodný zdroj, nakoľko v obci bol získaný vyhovujúci vodný zdroj a bol znížený financný náklad. V roku 1996 bola začatá výstavba obecného vodovodu, ktorá v súčasnosti pre nedostatok financných prostriedkov stagnuje. V roku 1998 Obecný úrad Ličartovce objednal vypracovanie projektu na výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd, ktorý rieši odkanalizovanie nielen domácností, ale aj všetkých subjektov, ktoré sa v obci nachádzajú. Od roku 1995 prebieha výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne. Na túto stavbu OcÚ úcelové prostriedky neboli pridelené.
[upraviť] Dialničný úsek D1
Koncom roku 1977 sa začala výstavba dialničného úseku D1 medzi Prešovom a Košicami. Boli vyvlastnené mnohé poľnohospodárske majetky. Malou satisfakciou boli vzniknuté pracovné príležitosti.
[upraviť] Náboženstvo
Doklady o cirkevnom živote miestnych obyvateľov pochádzajú z archívu košickej Arcidiecézy. V rokoch 1749-1755 rímsko-katolícky kostol sa v obci nenachádzal. Veriaci sa zhromažďovali na bohoslužby a obrady v kaplnke veľkostatku, ktorú spravovala grófka Juliana Medňanská. Sväté omše prichádzal vysluhovať kaplán z Drienova. Príslušnosť miestnych obyvateľov k náboženskému vyznaniu bola v tom čase nasledovná:
| Dospelí | Deti | |
|---|---|---|
| Rímsko-katolíci | 114 | 30 |
| Grécko-katolíci | 24 | 9 |
| Evanj. Ausb.vyzn. | 38 | 14 |
V obci bol v tej dobe drevený gréckokatolícky kostol. Vybudovali ho evanjelici bez zasvätenia patrónovi. Bol v ňom kamenný oltár, lavice neboli, chórus bol drevený bez orgánu, zvonica bola drevená.
Rímsko-katolícky kostol zasvätený sv. Martinovi, biskupovi bol postavený v roku 1820 v tradíciach barokovo-klasicistického slohu, renovovaný v roku 1861 a v roku 1937. V roku 1937 zakúpili občania hlavný oltár Sv. Martina. Vyhotovil ho bardejovský majster P. Grešák. Celý obnos si občania zložili z dobrovoľných darov. Pred kostolom je postavený drevený a poniže kostola kamenný kríž. V roku 1946 bolo do kostola zavedené elektrické osvetlenie, v roku 1957 bola vykonaná oprava kostola a to: výmena krovu v zadnej časti a bol daný nový plech na strechu. Na podlahu bola daná keramická dlažba. Tiež bola vyspravená vonkajšia omietka a nástrek vonkajšej fasády.
Z iniciatívy správcu fary vdp. Jána Sedláka rád Kapucínov za prispenia občanov Ličartoviec aj susedných obcí zakúpil dom č. 113 pre potreby rehole. Dňa 5.9.1996 bola slávnostná vysviacka Domu kapucínov.
[upraviť] Kultúra
Kultúrny a spoločenský život v Ličartovciach sa odvíjal od činnosti miestnych správcov školy, učiteľov ale aj od aktivity občanov, ktorá k nemu mali vrelý vzťah. V roku 1937 majú občania preplatené tieto noviny a časopisy: Svätá rodina, Mladý život, Plameň, Pútnik, Naše noviny, Srdiečko, Slov. Orol, Apoštolát, Posol, Božské Srdce, Azet, Novosti, Hlas slovenských železničiarov, Jednota slovenských železničiarov, Slovenský ľud, Slovenský včelár, Lovec, Hlasy z misií, Serafínsky svet, Svojpomoc, Slovák a Slovenská pravda v počte 161 výtlačkov.
Ochotníci hrali hrali divadelné predstavenia, so záujmom boli vypočuté prednášky a počúvali rozhlas, ktorý bol v miestnej škole.
V novembri 1939 bola utvorená miestna kultúrna komisia Matice Slovenskej v obci. Jej úlohou bolo starať sa o ľudovýchovu podľa smerníc Matice slovenskej. Od roku 1950 sa v obci začali premietať filmy z čsl. štátneho filmu s cieľom kultúrneho povznesenia obce. Na vianoce roku 1951 miestna mládež zahrala divadelnú hru „Statočný valach“. V roku 1956 dvakrát mesačne dochádza do obce pojazdné kino. Premietalo sa v miestnej škole za veľkej účasti občanov. Prvý televízny prijímač pre obec zakúpilo JRD v roku 1959 (bol umiestnený v škole).
Dňa 20.1.1961 vyšlo prvé číslo miestnych novín pod názvom „Ličartovský spravodaj“. Vychádzali 2x mesačne v počte 150 výtlačkov.
V roku 1962 MNV otvoril stále kino, v ktorom sa premietali filmy pravidelne 2x týždenne , vo štvrtok a v nedeľu večer pre dospelých, v nedeľu popoludní pre deti. Premietalo sa v starej škole.
Počnúc rokom 1993 z iniciatívy členov MS každoročne v máji občania Ličartoviec si pripomínajú a oslavujú Deň matiek. Slávnosť pripravuje obecný úrad spolu s miestnym výborom Matice Slovenskej. Začína sa na cintoríne Májovou pobožnosťou a položením kytičiek na hroby matiek a ostatných mám, príbuzným účastníkov osláv. Slávnosť pokračuje kultúrnym programom s milými príspevkami detí z MŠ a ZŠ, ktoré s nimi nacvičia ich učitelia a učiteľky.
[upraviť] Šport
Zo zachovaných písomných záznamov zisťujeme, že v Ličartovciach sa mládež mala možnosť venovať športu v rámci športového klubu už v roku 1930. V obecnej kronike je zaznamenané, že v novembri 1950 založila miestna mládež športový klub SOKOL, ktorý mal na začiatku 40 členov. V roku 1959 bolo zriadené nové ihrisko na ploche 1,5 ha v južnej časti obce. Úpravu ihriska si robila mládež brigádnicky. V roku 1962 je mládež organizovaná v TJ Družstevník Ličartovce. V okresnej súťaži obsadil futbalový oddiel 3. miesto.
V roku 1973 pri oslavách 40-teho výročia TJ v obci bolo do užívania odovzdané dobre vybavené futbalové ihrisko, šatne, umývarne a klubovňa.
Na začiatku roka 1992 TJ Družstevník Ličartovce stratila svoju identitu a prešla pod firmu PLASTT Ličartovce. O rok neskôr firma PLASTT žiada OcÚ o finančnú výpomoc na výstavbu osvetlenia ihriska. Poslancami navrhnutá čiastka 100.000,- Sk bola v skutočnosti aj poskytnutá pre tento účel.
[upraviť] Domov sociálnych služieb
DSS sa nachádza priamo v obci v malebnom prostredí parkov a alejí. Účelom zariadenia je poskytovanie komplexnej sociálnej starostlivosti, t.j. stravovanie, zaopatrenie, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná a rehabilitačná činnosť.
Sociálna starostlivosť pre klientov sa v našom zariadení poskytuje od 1.9.1966, kedy Okresným národným výborom v Prešove bol zriadený Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých. Súčasným zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj.
DSS Ličartovce pozostáva z dvoch navzájom prepojených pavilónov /pavilón "A" a pavilón "B"/. Pavilón "A" bol postavený v roku 1973 a k nemu následovne v roku 1998 realizovaná nadstavba a zároveň novostavba pripojená v pravom uhle, kde vznikol pavilón "B". Táto stavba je architektonicky veľmi pekne pričlenená k jestvujúcemu objektu a spolu s pôvodnými stavbami, upraveným parkom a ovocným sadom vytvára krásny komplex, na ktorý môžeme byť právom hrdí. Do roku 1998 patril k zariadeniu aj priľahlý kaštieľ, na ktorý si v rámci reštitúcie uplatnili nárok pôvodní majitelia.
Zariadenie poskytuje sociálnu starostlivosť 100 klientom (mužom), prevažne s duševnými poruchami a poruchami správania, ktorým rodina nie je schopná zabezpečiť ich opodstatnené nároky v prirodzenom prostredí. Na základe diagnostikácie sú klienti zaradení do skupín, v ktorých je poskytovaná sociálno-readaptačná činnosť, spojená s rozvojom ich možností a schopností. Klientom je poskytované ekonomické zabezpečenie a slušná životná úroveň. Každý klient na základe solventnosti má právo na plnenie nadštandartných požiadaviek /špeciálne nákupy, návštevy kultúrno-spoločenských športových podujatí a iné/. Úlohou zamestnancov (v počte 58) je vytvoriť im plnohodnotné, zmysluplné a dôstojné naplnenia života.
Forma starostlivosti prešla prirodzeným legislatívnym a kvalitatívnym procesom, ktorého súčasný výsledok je možné merateľne hodnotiť v súvislosti s formou, zdrojmi a miestom poskytovania služieb.
Proces transformácie, ktorý prebieha v tomto štádiu chápeme ako zmenu filozofie k profesionálnemu prístupu poskytovania sociálnej pomoci a prostredníctvom našich služieb sa pripájame k cieľom požadovanej úrovne stupňa reprezentácie Prešovského samosprávneho kraja.http://www.dsslicartovce.sk/index.htm
[upraviť] Významné osobnosti
- Doc. RNDr. Anton Jurko, CSc.
- Viera Bachingerová
[upraviť] Príroda
Ličartovce ležia v Košickej kotline v doline Torysy. Nadmorská výška v strede obce je 220 m n. m. a v chotári 213 – 466 m n. m.
Rovinatý až vrchovinný povrch chotára tvoria štvrtohorné náplavy Torysy, uloženiny centrálnokarpatského flyšu; prvohorné zlepence, bridlice, droby a druhohorné kremence. Úzkou kaňonovitou dolinou preteká riečka Svinka.
Chotár je odlesnený iba vo východnej časti, v západnej časti je súvislý les (dub, buk, breza). Má nivné illimerizované, hnedozemné a hnedé lesné pôdy. Je tu sírouhlíkový minerálny prameň.
Pri kaštieli je dendrologická rezervácia v malom, pomerne dobre zachovanom prírodnom parku z roku 1836 s početnými cudzokrajnými druhmi.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
[upraviť] Iné projetky
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ličartovce
[upraviť] Externé odkazy
- [2] Mapa ličartovského cintorína s popismi hrobov a údajmi o nich.
- [3]Stránka ÚĽUV-u o krojoch v Ličartovciach
- [4] Štatistické údaje o ličartovciach na stránke štatistického úradu
- [5] Zoznam priezvisk v Ličartovciach podľa JULS SAVBA
