Levočské vrchy

Z Wikipédie

Levočské vrchy sú pohorie na severe Slovenska s výškou okolo 1000-1200 m. Je to celok Podhôľno-magurskej oblasti.

Obsah 1 Opis 2 Vrchy 3 Vegetácia 4 Dejiny

[upraviť] Opis

Je to flyšové pohorie pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1200 m. Z neho vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.

[upraviť] Vrchy

Najvyšším vrchom je Čierna hora 1289 m (ďalšie vrchy Siminy 1287 m, Ihla 1283 m, Repisko 1251 m, Kuligura 1250 m, Javorina 1224 m, Zámčisko 1236 m, Škapova 1232 m, Javorina 1225 m, Čiernohuzec 1216 m, Derežova 1214 m).

[upraviť] Vegetácia

Masívne a ťažšie prístupné chrbty Levočského pohoria pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou prímesou jedle, najmä vo vlhkých dolinách. Na juhozápadnom a južnom okraji pohoria sa v miernejších polohách zachovali plochy bukovo-dubových lesov s prímesou jedle.

[upraviť] Dejiny

Oblasť Levočských vrchov bola osídlená od 7. storočia slovanským obyvateľstvom avšak výraznejšie bola osídľovaná až od 13. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch umožnili uhorskí panovníci v 13. až 14. storočí usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom, ktorí dostali osobitné hospodárske výhody. Pod vplyvom baníctva a remesiel sa v blízkosti pohoria vyvinuli mestská sídla Levoča, Kežmarok a Ľubica. Neskôr v 13. až 15. storočí boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom (Torysky, Repaše, Oľšavica ,Ihľany).