Západná Trácia

Z Wikipédie

Západná Trácia
Obrázok:Thraki-s.jpg Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
Miestny názov
• dlhý	Δυτική Θράκη
• krátky	Θράκη
Hlavné mesto	Komotini (Κομοτηνή) °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto	Komotini
Úradné jazyky	gréčtina
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	republika Károlos Papúlias Kóstas Karamanlís
Vznik
Susedia	Bulharsko, Turecko
Rozloha  • celková  • voda (%)	8 578 km²    0 km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2005)  • sčítanie (2005)  • hustota (2005)	368 993 368 993 43 /km²
Mena	euro (=100 centov) (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+2) (UTC+3)
Medzinárodný kód	GRC / GR
Medzinárodná poznávacia značka	GR
Internetová doména	.gr
Smerové telefónne číslo	+30

Západná Trácia, Bielomorská Trácia alebo Grécka Trácia (po bulharsky: Западна Тракия, Беломорска Тракия, Гръцка Тракия, po grécky: Θράκη, Δυτική Θράκη, Ελληνική Θράκη, po turecky: Batı Trakya, Yunanistan Trakya) je historická oblasť v súčastnom Grécku, ktorá je časťou administrátívnej oblasti výchoného Macedónska a Trácka.

Obsah 1 Územie 2 Dejiny 3 Mestá 4 Pozri aj

[upraviť] Územie

Západná Trácia je ohraničená územím medzi riekami Mesta a Marica a na severe úpätím pohoria Rodopy. V súčastnosti do tohto územia patria grécke mestá v oblasti Evros (Έβρος), Ksanti (Ξάνθη) a Rodopy (Ροδόπη) a ostrov Samotraki v Egejskom mori.

[upraviť] Dejiny

Región Západnej Trácie bol v 14. - 19. storočí pod vládou Osmanskej ríše. Pre vypuknutím balkánskych vojen v rokoch 1912 - 1913 sa na tomto území miešali obyvatelia Turecka a Bulharska s greckym obyvateľstvom. V dávnych dobách tu žila malopočetná skupina bulharských moslimov (tzv. pomakov), Židov, Arménov a Rimanov.

Počas prvej balkánskej vojny (1912 - 1913) členovia Balkánskeho zväzu (Srbsko, Grécko, Bulharsko a Čierna Hora) bojovali proti Osmanskej ríši a anektovali si väčšinu európskeho územia v tejto oblasti vrátane Trácie. Víťazi vojny sa však nevedeli dohodnúť ako si toto územie medzi sebou rozdeliť. Výsledkom tejto zvady bola druhá balkánska vojna (1913), ktorú Bulharsko prehralo, avšak získalo územie Západnej Trácie.

V nasledujúcich rokoch tzv. Veľké Sily (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša), od ktorých sa Bulharsko dištancovalo, prehrali prvú svetovú vojnu. Po vojne toto územie získalo Grécko, ktoré si ho rozdelilo so štátmi Trojspolku - Anglickom, Francúzskom a Ruskom.

Počas oboch vojen si Bulharsko a Grécko chránilo svoje menšiny žijúce v tejto oblasti. Po napadnutí bulharského obyvateľstva Osmanskou ríšou a Gréckom sa museli Bulhari a Turci žijúci v tejto oblasti stiahnuť na svoje územie. Neuvilskou mierovou zmluvou bol štatút vysídlených obyvateľov z tejto oblasti vrátený.

Presuny obyvateľstva pokračovali v roku 1923, keď sa rozhodovalo o osude Západnej a Východnej Trácie. Lausanská mierová zmluva podpísaná 24. júla 1923 garantovala štatút moslimským menšinám vo Východnej Trácii za podmienok výmeny rovnakého štatútu gréckej ortodoxnej menšine v Istanbule a ostrovom v Egejskom mori.

Keď sa Bulharsko stalo počas druhej svetovej vojny členom nacistického bloku (krajiny osi Rím - Berlín - Tokio) začalo viesť politiku lahodiacu Nemecku a vysídľovalo Židov zo svojho územia.

[upraviť] Mestá

Umiestnenie	Mesto	Grécky	Počet obyvateľov (2001)	V oblasti (2001)
1	Alexandropolis	Αλεξανδρούπολη	48 885	52 720
2	Komotini	Κομοτηνή	43 326	52 659
3	Ksanti	Ξάνθη	45 111	52 270
4	Orestiada	Ορεστιάδα	15 246	21 730
5	Didimoteicho	Διδυμότειχο	8 799	18 998

[upraviť] Pozri aj

• Trácia
• Severná Trácia
• Východná Trácia