Rakúsko-Uhorsko
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Hymna: Gott erhalte Franz den Kaiser | |||||
 |
|||||
| Úradný jazyk | maďarčina, nemčina, latinčina | ||||
| Hlavné mesto | Viedeň | ||||
| Najväčšie mesto | Viedeň | ||||
| Susedné krajiny | Nemecko, Rusko, Rumunsko, Srbsko, Čierna Hora, Taliansko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko | ||||
| Rozloha | 680 887 km2 | ||||
| Existencia | 1867 - 11. november 1918 | ||||
| Počet obyvateľov | 48 592 000 (1907) | ||||
| Mena | zlatý (zl.) (do 1892), koruna (K) (od 1892) |
||||
| TLD doména | - | ||||
| Medzinárodný kód | HUN (Zalitavsko) / AUT (Predlitavsko) / BOH (Čechy) | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | - | ||||
| Telefónny kód | - | ||||
Rakúsko-Uhorsko bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867-1918 v strednej Európe.
Obsah |
[upraviť] Dejiny a charakteristika
Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866.
[upraviť] Štátoprávne usporiadanie
V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-maďarským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).
Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy:
- Predlitavsko (nem. Cisleithanien) (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené)
- Zalitavsko (nem. Transleithanien) (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny, t.j. Uhorské kráľovstvo).
Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšských financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku).
Spoločné úrady niesli označenie c. a k. (cisársky a kráľovský), predlitavské úrady c. k. (cisársky kráľovský - podľa českého, nie maďarského kráľovstva) a zalitavské m. k. (maďarský kráľovský).
[upraviť] Územia Rakúska-Uhorska
[upraviť] Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny)
- České kráľovstvo
- Dalmátske kráľovstvo
- Haličské a Vladimírske kráľovstvo s
- Krakovským veľkovojvodstvom
- Osvienčimským vojvodstvom
- Zatorským vojvodstvom
- Arcivojvodstvo Rakúsko pod Enžou
- Arcivojvodstvo Rakúsko nad Enžou
- Bukovinské vojvodstvo
- Korutánske vojvodstvo
- Kranské vojvodstvo
- Soľnohradské vojvodstvo
- Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo (Rakúske Sliezsko)
- Štajerské vojvodstvo
- Moravské markgrófstvo
- Tirolské kniežacké grófstvo s
- Prímorie (Küstenland):
[upraviť] Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo)
- Vlastné Uhorsko (v slovenčine tzv. "Uhry")
- Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
- mesto Rijeka (Fiume) [špeciálne postavenie]
[upraviť] Bosna a Hercegovina
[upraviť] Bosna a Hercegovina
Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.
Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.
Ako slabší imperialistický štát sa Rakúsko-Uhorsko dostalo do závesu Nemecka, s ktorým sa podieľalo na príprave prvej svetovej vojny. Tá viedla k rozpadu Rakúsko-Uhorska. (Oficiálny zánik: 11. november 1918, deň keď sa skončila prvá svetová vojna, hoci mnohé nástupnícke krajiny na jeho území boli vyhlásené už skôr).
S jeho rozpadom sa dodnes nevedia vyrovnať niektorí Rakúšania a hlavne Maďari, čo je príčinou malých sporov medzi Českom a Rakúskom a Slovenskom a Maďarskom.
[upraviť] Nástupnícke štáty
- Rakúsko
- Maďarsko
- Česko-Slovensko
- Poľsko (časť)
- Rumunsko (časť)
- Kráľovstvo SCHS (Juhoslávia)
- Taliansko (časť)
[upraviť] Charakteristika
Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t.j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t.j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.
Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“.
Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.
Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-Uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny.
[upraviť] Národnostné zloženie
Národy podľa abecedy:
- Česi 6 442 133 - 12,54%
- Chorváti a Srbi 4 380 891 - 8,52%
- Maďari 10 056 315 - 19,57%
- Poliaci 4 976 804 - 9,68%
- Rakúšania a Nemci 12 006 521 - 23,36%
- Rómovia
- Rumuni 3 224 147 - 6,27%
- Rusíni a Ukrajinci 3 997 821 - 7,78%
- Slováci 1 967 970 - 3,83 %
- Slovinci 1 255 620 - 2,44 %
- Srbi
- Taliani 768 422 - 1,50%
- Židia
|
|
|---|
Ďalšie články: Politický vývoj Slovenska od roku 1989 | Politický vývoj Česko-Slovenska od roku 1989 |
