Apoštol Pavol

Z Wikipédie

Pavol z Tarsu

Apoštol Pavol (* začiatok 1. storočia, Tarsos – † 65/67, Rím, ako mučeník) (pôvodným hebrejským menom Saul, gr. Paulos) alebo Pavol z Tarsu bol prvý kresťanský teológ. Má aj prívlastok Apoštol národov.

Obsah

1 Život
2 Zákony
3 Iné projekty
4 Externé odkazy

[upraviť] Život

Pochádzal zo zámožnej židovskej rodiny z kmeňa Benjamin, ktorá mala rímske občianske právo. Bol vychovaný ako farizej, dostalo sa mu však zrejme aj grécke vzdelanie. Písal po grécky a citáty zo Starého zákona preberal z jeho gréckeho prekladu. Neskôr študoval v Jeruzaleme u slávneho rabína Gamaliela I. a sám sa stal rabínom. Vyučil sa aj remeslu a bol tiež výrobcom stanov. Saul bol horlivým vyznávačom židovskej viery a z poverenia veľkňaza prenasledoval kresťanov, väznil ich a mučil. Mnohí kresťania z Jeruzalema pred prenasledovaním ušli, niektorí sa uchýlili do Damasku, kde obracali na kresťanskú vieru tamojších obyvateľov. Saul sa vybral do Damasku pochytať kresťanov a priviesť ich do Jeruzalema. Pred príchodom do Damasku mal videnie, po ktorom sa obrátil na kresťanskú vieru. Odtiaľ pochádza príslovie Obrátenie Šavla na Pavla.

[upraviť] Zákony

Bol prvým vzdelancom medzi Kristovými učeníkmi (snáď s výnimkou evanjelistu Mareka). Kresťanstvo chápal ako tretí stupeň vo vývoji zákona.

Pohania podliehajú zákonu prírodnému, zbožňujú prirodné sily ako bohov, klaňajú sa svojim výtvorom alebo zvieratám, prosto sú poddaní prírode. Je to teda aj poddanstvo zákonu tela, zbožňovanie jeho potrieb. Pohanský človek je celkom pohltený prírodou, klania sa a korí sa jej. Prijíma jej zákon, zákon boja, pomsty, krvi.

Druhou fázou vývoja zákona je zákon starožidovský. Nie je to už zákon prírody, ale „zákon otcov“, písaný kódex, vyjadrujúci vôľu jedného boha - „Jahve“, ktorý sa skrze prorokov „zjavoval“ izraelskému národu. Je to zákon Boha „Jahve“, ktorý sa často správa až príliš ľudsky, keď napríklad od Abraháma žiada smrť jeho syna Izáka, ako skúšku Abrahámovej oddanosti Bohu „Jahve“. V poslednej chvíli anjel zadržiava Abrahámovu ruku a nedovoľuje Abrahámovi obetovať syna. „Jahve“ je presvedčený o Abrahámovej oddanosti a má dôkazový materiál, pre „Jahveho“ odporcov, že človek (v tomto prípade Abrahám) neslúži „Jahvemu“ zo sebeckých dôvodov.

Kresťanstvo je zákonom lásky.