Človek neandertálsky

Z Wikipédie

Človek neandertálsky (po latinsky Homo neanderthalensis, v 2. polovici 20. storočia nazývaný Homo sapiens neanderthalensis) alebo hovorovo neandertálec, pračlovek či paleoantrop bol druh rodu človek (Homo).

Pomenovaný je podľa náleziska Neandertal (pôvodne písané Neanderthal) v Nemecku.

Homo neanderthalensis žil v Európe a Ázii na území ohraničenom Gibraltárom na juhozápade a Uzbekistanom na východe v rozpätí cca 230 000 BP (prvé typické nálezy však pochádzajú až z okolo 130 000 BP) až 24 000/28 000 rokov BP (nálezy z Gibraltáru).

[upraviť] Taxonómia

Neandertálec bol pôvodne opísaný ako Homo neanderthalensis, teda samostatný druh. Neskôr, zhruba do roku 1995 sa neandertálec pokladal za poddruh Homo sapiens (podrobnosti pozri tam), preto sa aj nazýval Homo sapiens neanderthalensis a nie ako dnes (a pôvodne) Homo neanderthalensis. Výsledky nových výskumov (mitochondriálna DNA, jadrová DNA chromozómu Y, DNA získaná z kostrových pozostatkov z typového nálezu) ukázali, že neandertálec je samostatný druh.

V minulosti sa k neandertálcom zaraďoval aj tzv. predneandertálci - pozri Delenie.

[upraviť] Delenie

Z diachrónneho hľadiska sa delia takto:

protoneandertálec (preneandertálec, včasný neandertálec, raný neandertálec): cca 230 000 - 80 000 rokov BP
klasický neandertálec: 80 000 - 40 000 rokov BP
prechodný neandertálec (neskorý neandertálec): 40 000 - 28 000/24 000 rokov BP

V minulosti sa k neandertálcom zaraďoval aj tzv. predneandertálec (anteneandertálec; cca. 300 000 - 200 000/120 000 BP), čiže „druhy“ Homo (sapiens) soloensis, Homo (sapiens) steinheimensis a Homo (sapiens) rhodesiensis, ktoré dnes patria do druhu Homo heidelbergensis.

Morfologickými znakmi protoneandertálci pripomínajú Homo heidelbergensis a neskorí neandertálci druh Homo sapiens.

[upraviť] Nálezy

Pozri: protoneandertálec, klasický neandertálec, prechodný neandertálec

[upraviť] Vznik

Vyvinul sa (podobne ako jeho chronologicky čiastočne paralelný druh človek rozumný) z druhu Homo heidelbergensis (v druhej polovici 20. storočia považovaného za časť Homo erectus). Donedávna sa myslelo, že sa z neandertálca vyvinul človek rozumný, ale ukázalo sa, že to tak nie je, a že teda neandertálec bol zrejme slepá vývinová vetva.

[upraviť] Telesné znaky

K morfologickým znakom patrí:

veľká robustnosť, zavalité telo so súdkovitým hrudníkom
nápadný nos (zrejme na zohrievanie studeného vzduchu ľadovej doby)
mohutné úpony svalov vrátane ohýbačov prstov.
výška mužov asi 163 cm, žien asi 153 cm
hmotnosť 68 až 77 kg (podľa niektorých názorov až do 90 kg); neandertálci sú vrcholom trendu narastania hmostnosti pozorovaného od 2 mil. rokov BP až do cca 50 000 rokov BP
platycefalická (plochá) mozgovňa
kapacita lebky 1300 - 1750 cm3
nadočnicový val s náznakom členenia na dva obočné oblúky (arcus superciliares)
vyčnievajúce záhlavie vytvárajúce "drdol"
fossa suprainiaca
plochá báza lebky
pri pohľade zo zadu kruhovitý obrys lebky
vyčnievajúca tvár s veľkým a širokým nosom
nadmerne vyvinutá dolná čeľusť
slabo vyvinutá alebo žiadna bradová hrčka
veľké rezáky
veľká dutina črenových zubov a stoličiek so zrastenými koreňmi
retromolárna medzera medzi treťou stoličkou a predným okrajom ramena sánky
chýba fossa canina
kosti lebky tenšie ako u druhu Homo heidelbergensis
acetabulum posunuté smerom dozadu
jarček na chrbtovej strane laterálneho okraja lopatky
západoázijskí klasickí neandertálci: silno obrúsené zuby prednej časti chrupu

[upraviť] Veľkosť mozgu

Relatívna (v pomere k telesnej hmotnosti) veľkosť mozgu vo vývoji človeka stagnovala (tzv. stáza) od cca 1,8 mil. rokov BP až do obdobia pred 600 000 rokmi, potom nasledoval prudký rast kapacity lebky, ktorý vyvrcholil u neandertálcov - presnejšie v období pred cca 50 000 - 30 000 rokmi. Potom až dodnes relatívna hmotnosť mozgu síce rástla, ale pri klesajúcej absolútnej veľkosti mozgu aj absolútnej telesnej hmostnosti. Hoci kapacita lebky neandertálcov dosahovala v porovnaní s Homo sapiens vyššie absolútne hodnoty, v pomere k hmotnosti tela bola o 10 % menšia.

[upraviť] Charakteristika

V minulosti sa neandertálci považovali za surových a primitívnych, dnes im pripisujeme pomerne vysoký stupeň duševných schopností. Neandertálci:

pochovávali svojich mŕtvych, hroby vystielali konármi ihličnanov, a pridávali do nich kvety a liečivé rastliny
v jaskyniach budovali zložité štvoruholníkovité štruktúry z kusov stalagmitov a stalaktitov, čo nemohli vykonávať bez využívania prenosného ohňa (fakieľ, kahancov), vzájomnej koordinácie a dostatočne rozvinutého jazyka
vedeli kvalitne amputovať predlaktie (nález zo šanidárskej jaskyne), čo je dôkaz o základných anatomických poznatkoch a úspešných liečebných praktikách

Neandertálci boli predovšetkým tvoracmi moustérienu. Umelecký prejav neandertálca nie je známy. Nevylučuje sa rituálny kanibalizmus (jaskyňa Hortus; Krapina). Doklady tzv. medvedieho kultu v Alpách (Švajčiarsko, Rakúsko) svedčia nálezy o začiatkoch kultových predstáv a zárodkoch totemizmu a s ním spojených obradov.

Pokiaľ ide o bývanie, v teplejších dobách uprednostňoval voľný terén na brehoch riek, ale zhoršujúce podnebie ho nútilo vyhľadávať skalné prístrešky (tzv. abri) a jaskyne (nálezy z Francúzska), vítané boli aj termálne žriedla (Gánovce na Slovensku); táboriská vo voľnej prírode však boli naďalej početné. V lokalite Molodova na Dnestri sa našli dočasné oválne chaty, najlepšie zachované zo stredného paleolitu v Európe.