Alpy
Z Wikipédie
| Alpy | |
| pohorie | |
 pohľad na Alpy z lietadla
|
|
| Štát | Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko Francúzsko, Nemecko, Lichtenštajnsko Slovinsko |
|---|---|
| Najvyšší bod | Mont Blanc |
| - výška | 4 808 m n. m. |
| Dĺžka | 1 200 km |
| Rozloha | 180 000 km² (1,8E+7 ha) |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
- Alpy sú aj pohorie na Mesiaci
Alpy (z. latinského montes albes = "biele hory". Môže mať aj keltský pôvod: "alb" = vysoký, "alpa" = pohorie) sú najväčšie a najvyššie pohorie Európy, delia sa o ne Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko a Slovinsko.
Alpy sú klimatické a vodné rozhranie medzi strednou a južnou Európou. Vyvrásnili v rámci Alpínsko-himalájskeho vrásnenia v druhohorách a treťohorách. Pohorie naväzuje severne od Janovského zálivu na Apeniny, v širokom oblúku na západ obklopujú Pádskú nížinu, rozdvojujú sa pri Lac du Bourget na francúzsku a švajčiarsku Juru a končia po 750 km západnovýchodnom výbežku stupňovite na východe pred západopanonskými horami a kopcami na Dunaji pri Viedni. Na severovýchode sú Alpy oddelené od geologicky podobných Karpát Viedenskou kotlinou, na juhovýchode prechádzajú do krasovitého Dinárského pohoria. Na severe klesajú do rakúského a nemeckého Predalpska. Na juh je klesanie do Pádskej nížiny strmšie. Celková dĺžka Álp od Janova po Viedeň je asi 1 200 km, šírka 150-200 km, na východe do 300 km. Výška vrcholov v západných Alpách je zhruba medzi 3 000 až 4 300 m, vo východných Alpách o niečo nižšia. Najvyšśí vrch Álp je Mont Blanc s výškou 4 808 m.
[upraviť] Geológia Álp
Orogenéza Álp (Alpínske vrásnenie) nastala v dôsledku zrážky Africkej a Euroázijskej platne, pri ktorej bol uzavretý sedimentačný priestor paniev oceánu Tethys. Najdôležitejšie horotvorné pohyby sa v Alpách udiali počas oligocénu a miocénu. Vrstvy hornín, ktoré sa v tejto oblasti nahromadili v priebehu druhohôr a paleogénu boli silným tlakom vytlačené zo skracujúceho sa priestoru na sever a v menšej miere aj na juh. Tlak spôsobil vznik veľkých prevrátených vrás tvorených hrubými morskými súvrstviami, ktoré sa cez seba kĺzali a vytvorili viacero mocných príkrovov. Do týchto súvrství boli rovnako zavrásnené staršie (hlavne hercýnske) kryštalické horniny budujúce vyššie časti oblastí Mont Blancu, Matterhornu, Penninských Álp a Vysokých Taur.
Súčasný povrch bol v posledných dvoch miliónoch rokoch najviac ovplyvnený glaciálmi. Najmenej 5 ľadových dôb výrazne ovplyvnilo celú oblasť, vytvorilo množstvo horských jazier, údolí tvaru „U“ a na severe vytvorilo hladko modelovaný reliéf vápencových hôr. Posledných 10 000 rokov však horské ľadovce ustupujú, pričom po celej oblasti zanechávajú obrovské eratické kamene.
[upraviť] Najvyššie vrcholy Álp (výber)
- nad 4000 m:
- Mont Blanc (4 808 m; s ľadocom), hranice Francúzsko-Taliansko
- Dufourspitze (4 634 m; Masív Monte-Rosa), hranice Švajčiarsko-Taliansko
- Dom ( 4 545 m ), Švajčiarsko
- Weisshorn (4 505 m), Švajčiarsko
- Lyskamm (4 480 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
- Matterhorn (4 478 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
- Dent Blanche (4 357 m), Švajčiarsko
- Finsteraarhorn (4 274 m), Švajčiarsko
- Zinalrothorn (4 221 m), Švajčiarsko
- Alphubel (4 206 m), Švajčiarsko
- Rimpfischhorn (4 199 m), Švajčiarsko
- Aletschhorn (4 192 m), Švajčiarsko
- Dent d'Hérens (4 171 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
- Breithorn (4 164 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
- Jungfrau (4 158 m), Švajčiarsko
- Mönch (4 107 m), Švajčiarsko
- Ecrins (4 101 m), Francúzsko
- Schreckhorn (4 078 m), Švajčiarsko
- Gran Paradiso (4 061 m), Taliansko
- Großes Fiescherhorn (4 049 m), Švajčiarsko
- Piz Bernina (4 049 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
- Weissmies (4 023 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
