Striebro

Z Wikipédie

Toto je článok o chemickom prvku. Je možné, že hľadáte info o rovnomennom mineráli.

47 paládium ← striebro → kadmium Cu ↑ Ag ↓ Au Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo	striebro, Ag, 47
Séria	prechodné prvky
Skupina, Perióda, Blok	11, 5, d
Vzhľad	biely lesklý kov
Atómová hmotnosť	107,8682(47)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Kr] 4d10 5s1
Elektrónov na hladinu	2, 8, 18, 18, 1
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo	pevné
Hustota (pri i.t.)	10,49  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t.	9,320  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia)	1234,93 K (961,78 °C, 1763,2 °F)
Teplota varu	2435 K (2162 °C, 3924 °F)
Teplo vyparovania	11,28  kJ·mol−1
Teplo tavenia	258  kJ·mol−1
Tepelná kapacita	(25 °C) 25,350  J·mol−1·K−1
Tlak pary P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1283 1413 1575 1782 2055 2433
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra	kocková stenovo centrovaná
Oxidačné stupne	1 (amfoterický)
Elektronegativita	1,93 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie	1.: 731,0 kJ/mol
	2.: 2070 kJ/mol
	3.: 3361 kJ/mol
Atómový polomer	160  pm
Atómový polomer (vyp.)	165  pm
Kovalentný polomer	153  pm
Van der Waalsov polomer	172 pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti	diamagnetický
Elektrický odpor	(20 °C) 15,87 n Ω·m
Tepelná vodivosť	(300 K) 429  W·m−1·K−1
Tepelná difúzia	(300 K) 174 mm²/s
Tepelná roztiažnosť	(25 °C) 18,9  µm·m−1·K−1
Rýchlosť zvuku (úzka tyč)	(i.t.) 2680  m·s−1
Youngov modul	83  GPa
Pružnosť v šmyku	30  GPa
Objemová pružnosť	100  GPa
Poissonova konštanta	0,37
Mohsova tvrdosť	2,5
Vickersova tvrdosť	251  MPa
Brinellova tvrdosť	24,5  MPa
Registračné číslo CAS	7440-22-4
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy striebra izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR 105Ag syn 41,2 d ε - 105Pd γ 0,344, 0,280, 0,644, 0,443 - 106mAg syn 8,28 d ε - 106Pd γ 0,511, 0,717, 1,045, 0,450 - 107Ag 51,839% Ag je stabilný s 60 neutrónmi 108mAg syn 418 r ε - 108Pd IT 0,109 108Ag γ 0,433, 0,614, 0,722 - 109Ag 48,161% Ag je stabilný s 62 neutrónmi 111Ag syn 7,45 d β- 1,036, 0,694 111Cd γ 0,342 -
Referencie

Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku. Vyznačuje sa najlepšou elektrickou a tepelnou vodivosťou zo všetkých známych kovov. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Je vhodné na použitie v elektronickom priemysle, pri výrobe CD aj DVD nosičov a v šperkárstve. Jeho zlúčeniny sú potrebné pre fotografický priemysel.

[upraviť] Základné fyzikálno-chemické vlastnosti

Striebro je jeden z prvkov známych už od staroveku. Z bežných kovov má najlepšiu elektrickú a tepelnú vodivosť. Z mechanickej a metalurgickej stránky je veľmi dobre spracovateľné – má dobrú kujnosť a dobre sa odlieva (dobrá zatiekavosť).

Patrí medzi prechodné prvky, ktoré majú valenčné elektróny v d orbitale. V zlúčeninách sa vyskytuje hlavne v oxidačnom čísle Ag^I. Zlúčeniny striebornatého katiónu (Ag⁺²) sú nestále a majú silné oxidačné účinky.

Napriek tomu, že stiebro patrí medzi drahé kovy, ktoré sa vyznačujú silnou chemickou stabilitou, veľmi dobre reaguje s kyselinou dusičnou hlavne vďaka jej silným oxidačným schopnostiam. Reakcia prebieha podľa rovnice:

3 Ag + 4 HNO₃ → 3 AgNO₃ + NO + 2 H₂O

Podobne sa striebro chová i voči koncentrovanej kyseline sírovej, ktorá pôsobí tiež oxidačne. Voči zriedenej H₂SO₄ je však striebro odolné, podobne ako pri pôsobení ďalších minerálnych kyselín. Za prítomnosti kyslíka sa sriebro rozpúšťa aj v roztokoch alkalických kyanidov za vzniku komplexného kyanostrieborného iónu [Ag(CN)₂]^-.

Na suchom čistom vzduchu je striebro neobmedzene stále. Stačí však aj veľmi nízke množstvo sírovodíka (H₂S), aby striebro začalo černieť, pretože na jeho povrchu vzniká vrstva sulfidu strieborného Ag₂S.

[upraviť] Výskyt a výroba

V zemskej kôre sa striebro vyskytuje vzácne. Priemerný obsah činí okolo 0,07 – 0,1 mg/kg. V morskej vode je jeho koncentrácia približne 3 mikrogramy na liter. Predpokladá sa, že vo vesmíre pripadá na jeden atóm striebra približne bilión atómov vodíka.

V prírode sa striebro obyčajne vyskytuje v zlúčeninách, prípadnej aj ako čistý kov. Skoro vždy je striebro prímesou v rýdzom prírodnom zlate. Z minerálov striebra je najvýznamnejší akantit a jeho vysokoteplotná modifikácia (nad 179 °C) argentit Ag₂S.

Ako zdroj pre priemyslové získavanie striebra sú však rudy olova, medi, niklu alebo zinku. Najviac používanou metódou na získavanie rýdzeho striebra je elektrolýza, z halogenidov sa však dá ako rýdze získať aj pyrometalurgicky priamym tavením.

Najväčšími svetovými producentami sú Mexiko, Kanada, Peru, Austrália a USA.

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Striebro
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Striebro