Yterbium

Z Wikipédie

70 túlium ← yterbium → lutécium - ↑ Yb ↓ No Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo	yterbium, Yb, 70
Séria	lantanoidy
Skupina, Perióda, Blok	n/a, 6, f
Vzhľad	striebrobiely
Atómová hmotnosť	173,04(70)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 6s2
Elektrónov na hladinu	2, 8, 18, 32, 8, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo	pevné
Hustota (pri i.t.)	6,90  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t.	6,21  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia)	1097 K (824 °C, 1515 °F)
Teplota varu	1469 K (1196 °C, 2185 °F)
Teplo vyparovania	7,66  kJ·mol−1
Teplo tavenia	159  kJ·mol−1
Tepelná kapacita	(25 °C) 26,74  J·mol−1·K−1
Tlak pary P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 736 813 910 1047 (1266) (1465)
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra	kocková stenovo centrovaná
Oxidačné stupne	2,3 (zásaditý)
Elektronegativita	? 1,1 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie (viac)	1.:  603,4  kJ·mol−1
	2.:  1174,8  kJ·mol−1
	3.:  2417  kJ·mol−1
Atómový polomer	175  pm
Atómový polomer (vyp.)	222  pm
Rôzne
Elektrický odpor	(i.t.) (β, poly) 0,250 µΩ·m
Tepelná vodivosť	(300 K) 38,5  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť	(i.t.) (β, poly) 26,3 µm/(m·K)
Rýchlosť zvuku (úzka tyč)	(20 °C) 1590 m/s
Youngov modul	(β forma) 23,9  GPa
Pružnosť v šmyku	(β forma) 9,9  GPa
Objemová pružnosť	(β forma) 30,5  GPa
Poissonova konštanta	(β forma) 0,207
Vickersova tvrdosť	206  MPa
Brinellova tvrdosť	343  MPa
Registračné číslo CAS	7440-64-4
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy yterbia izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR 166Yb syn 56,7 h ε 0,304 166Tm 168Yb 0,13% Yb je stabilný s 98 neutrónmi 169Yb syn 32,026 d ε 0,909 169Tm 170Yb 3,05% Yb je stabilný s 100 neutrónmi 171Yb 14,3% Yb je stabilný s 101 neutrónmi 172Yb 21,9% Yb je stabilný s 102 neutrónmi 173Yb 16,12% Yb je stabilný s 103 neutrónmi 174Yb 31,8% Yb je stabilný s 104 neutrónmi 175Yb syn 4,185 d β- 0,470 175Lu 176Yb 12,7% Yb je stabilný s 106 neutrónmi 177Yb syn 1,911 h β- 1,399 177Lu
Referencie

Yterbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Yb a protónové číslo 70. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 2,6 – 3 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm yterbia 200 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO₄ a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO₃F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)₂O₆.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.