Hlavný článok: Izotopy draslíka
izotop	NA	t_1/2	ZM	ER (MeV)	PR
³⁹K	93,26%	K je stabilný s 20 neutrónmi
⁴⁰K	0,012%	1,277×10⁹ y	β^-	1,311	⁴⁰Ca
			ε	1,505	⁴⁰Ar
			β⁺	1,505	⁴⁰Ar
⁴¹K	6,73%	K je stabilný s 22 neutrónmi

Referencie

Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19. Draslík patrí medzi alkalické kovy, je významne zastúpený v zemskej kôre, morskej vode i živých organizmoch. Je mäkký, ľahký a striebrolesklý kov, ktorý veľmi rýchlo, až explozívne reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reakcia draslíku s vodou je natoľko exotermická, že unikajúci vodík reakčným teplom samovoľne explozívne vzplanie.

Elementárny kovový draslík je možné dlhodobo uchovávať iba tak, že zabránime jeho styku so vzduchom alebo vodnými parami. Zvyčajne sa preto prekrýva vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej nebo nafta, s ktorými nereaguje. Soli draslíka farbia plameň intenzívne do fialova. Objavil ho, rovnako ako sodík v roku 1807 sir Humphry Davy.

[upraviť] Výskyt v prírode

Vďaka svojej vysokej reaktivite sa v prírode draslík vyskytuje len vo forme zlúčenín. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa vyskytuje v mocenstve K⁺.

Draslík je bohato zastúpený na Zemi i vo vesmíre. Predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 2,0–2,4% draslíka. Priemerný obsah v morskej vode činí približne 380 mg K/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu draslíka na približne 10 miliónov atómov vodíka. Okrem významného podielu draslíka v morskej soli ho nachádzáme tiež takmer vo všetkých podzemných minerálnych vodách.

Z minerálov draslíka obsiahnutých v zemskej kôre je najznámejší sylvín, chemicky chlorid draselný, KCl. Významný je tiež dusičnan draselný KNO₃, nazývaný aj liadok draselný.

Draslík spolu so sodíkom patrí medzi biogénne prvky a pomer ich koncentrácií v bunkových tekutinách je významným faktorom pre zdravý vývoj organizmu. Zvyčajne je zdôrazňovaná významná úloha draslíka, naopak vysoká konzumácia sodných solí je považovaná za zdravie ohrozujúcu.

Elementárny draslík sa priemyslovo vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu alebo hydroxidu draselného. Materiálom katódy je bežne železo, anóda je grafitová. Ďalším produktom elektrolýzy je plynný chlór, ktorý býva zvyčajne ihneď ďalej použitý na chemickú syntézu.

Vzhľadom k svojej mimoriadnej nestálosti a reaktivite sa čistý kovový draslík prakticky využíva iba minimálne. Vo výnimočných prípadoch sa používa pri redukčným reakciách v organickej syntéze alebo analytickej chémii.

[upraviť] Zlúčeniny a ich využitie

V chemických zlúčeninách sa draslík vyskytuje iba ako kladne jednomocný K⁺. Medzi zlúčeniny zásadného významu patria tieto chemické látky:

Reakciou draslíku s kyslíkom vzniká silné oxidačné činidlo - superoxid draselný KO₂:

K + O₂ → KO₂

Reakcia draslíka s vodou vedie k vzniku mimoriadne silne zásaditej zlúčeniny, hydroxidu draselného - KOH. Je to bezfarebná, hygroskopická, silne leptavá látka, ktorá rozpúšťa i sklo a porcelán. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, pri jeho rozpustení sa uvoľňuje značné množstvo tepla a vzniknutý roztok sa zahrieva. Využíva sa napr. pri výrobe mydla, liečiv, ale uplatňuje sa samozrejme i v laboratóriách.
Uhličitan draselný, starším názvom potaš, K₂CO₃ sa používa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle.
Dusičnan draselný KNO₃, (draselný liadok) je veľmi účinným draselným hnojivom a zároveň nachádza využitie v pyrotechnike ako silné oxidačné činidlo.

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Draslík

Tento článok týkajúci sa chémie je príliš krátky (tzv. „výhonok“). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku „úprava“ (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Periodická tabuľka chemických prvkov