Z Wikipédie
|
|
| Všeobecne |
| Názov, Značka, Číslo |
tórium, Th, 90 |
| Séria |
aktinoidy |
| Skupina, Perióda, Blok |
n/a, 7, f |
| Vzhľad |
|
| Atómová hmotnosť |
232,03806(90) g·mol−1 |
| Elektrónová konfigurácia |
[Rn] 6d2 7s2 |
| Elektrónov na hladinu |
2, 8, 18, 32, 18, 10, 2 |
| Fyzikálne vlastnosti |
| Skupenstvo |
pevné |
| Hustota (pri i.t.) |
11,7 g·cm−3 |
| Teplota topenia (tavenia) |
2115 K
(1842 °C, 3348 °F) |
| Teplota varu |
5061 K
(4788 °C, 8650 °F) |
| Teplo vyparovania |
13,81 kJ·mol−1 |
| Teplo tavenia |
514 kJ·mol−1 |
| Tepelná kapacita |
(25 °C) 26,230 J·mol−1·K−1 |
Tlak pary
| P(Pa) |
1 |
10 |
100 |
1 k |
10 k |
100 k |
| pri T(K) |
2633 |
2907 |
3248 |
3683 |
4259 |
5055 |
|
| Atómové vlastnosti |
| Kryštálová štruktúra |
kocková stenovo centrovaná |
| Oxidačné stupne |
4 (slabo zásaditý) |
| Elektronegativita |
1,3 (Paulingova stupnica) |
Ionizačné energie
(viac) |
1.: 587 kJ·mol−1 |
| 2.: 1110 kJ·mol−1 |
| 3.: 1930 kJ·mol−1 |
| Atómový polomer |
180 pm |
| Rôzne |
| Elektrický odpor |
(0 °C) 147 nΩ·m |
| Tepelná vodivosť |
(300 K) 54,0 W·m−1·K−1 |
| Tepelná roztiažnosť |
(25 °C) 11,0 µm·m−1·K−1 |
| Rýchlosť zvuku (úzka tyč) |
(20 °C) 2490 m/s |
| Youngov modul |
79 GPa |
| Pružnosť v šmyku |
31 GPa |
| Objemová pružnosť |
54 GPa |
| Poissonova konštanta |
0,27 |
| Mohsova tvrdosť |
3,0 |
| Vickersova tvrdosť |
350 MPa |
| Brinellova tvrdosť |
400 MPa |
| Registračné číslo CAS |
7440-29-1 |
| Vybrané izotopy |
Hlavný článok: Izotopy tória
| izotop |
NA |
t1/2 |
ZM |
ER (MeV) |
PR |
| 228Th |
syn |
1,9116 r |
α |
5,520 |
224Ra |
| 229Th |
syn |
7340 r |
α |
5,168 |
225Ra |
| 230Th |
syn |
75380 r |
r |
4,770 |
226Ra |
| 231Th |
stopový |
25,5 h |
β |
0,39 |
231Pa |
| 232Th |
100% |
1,405×1010 r |
α |
4,083 |
228Ra |
| 234Th |
stopový |
24,1 d |
β |
0,27 |
234Pa |
|
| Referencie |
Tórium (thorium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Th a protónové číslo 90. Tórium je 2. člen z rady aktinoidov, je to rádioaktívny kovový chemický prvok. Vďaka veľmi dlhému polčasu rozpadu jadier tória je možné tento prvok nájsť v horninách zemskej kôry a je potenciálnym palivom v jadrovej energetike.
Je to veľmi slabo rádioaktívny kovový prvok, žiarič žiarenia alfa, ktorý však nemá žiadny stabilný izotop.
Elektrónová konfigurácia tória
Je to striebrobiely kov, ktorý sa na vzduchu pomaly pokrýva vrstvou šedého oxidu. Zahriatím na vzduchu sa kovové tórium môže aj vznietiť. V bežných minerálnych kyselinách sa rozpúšťa len pomaly, koncentrovaná kyselina dusičná ho pasivuje vytvorením inertnej vrstvičky oxidu tóričitého ThO2 na povrchu kovu. V zlúčeninách sa vyskytuje iba v mocenstve Th+4 .
