Indický oceán
Z Wikipédie
| Päť oceánov Zeme |
|
Indický oceán je tretím najväčším na Zemi, zaberá okolo 20 % jej vodnej plochy. Na severe je ohraničený južnou Áziou; na západe Arabským poloostrovom a Afrikou; na východe Malajským poloostrovom, Sundskými ostrovmi a Austráliou; a na juhu Južným oceánom. Od Atlantického oceánu je oddelený 20. poludníkom (južný cíp Afriky) a od Tichého oceánu 147. poludníkom. Najsevernejší okraj Indického oceánu je približne 30 ° severnej zemepisnej šírky v Perzskom zálive. Oceán je približne 10 000 km široký a má plochu 73 556 000 km² (vrátane Červeného mora a Perzského zálivu. Jeho objem sa odhaduje na 292 131 000 km³.
V oceáne sa nachádza množstvo ostrovov, mnohé sú samostatné ostrovné štáty. Jedným z nich je Madagaskar, štvrtý najväčší ostrov, ďalej sú to Komory; Seychely; Maldivy; Maurícius, Cejlón a Indonézia ležiaca na okraji oceánu. Indický oceán sa pre svoju dôležitosť ako obchodná cesta medzi Áziou a Afrikou stal miestom početných konfliktov. Pre svoju veľkosť však trvalo až do začiatku 19. storočia, kým Británia získala dominantné postavenia, keď dostala pod kontrolu väčšinu priľahlých krajín.
[upraviť] Dejiny
Najstaršie známe civilizácie sa rozvinuli v povodí riek Níl, Eufrat, Tigris a Indus v juhovýchodnej Ázii, blízko Indického oceánu. V časoch egyptskej 1. dynastie (cca. 3000 pred Kr.) podnikli námorníci obchodnú cestu do Puntu, ležiacom v dnešnom Somálsku. Vrátili sa späť naložené zlatom a myrhou.
Indický oceán je oveľa pokojnejší a teda skôr prístupnejší lodnej doprave ako Atlantický či Tichý oceán. Silné monzúny tiež umožňovali lodiam v sezóne ľahko preplávať na západ, potom počkať niekoľko mesiacov a vrátiť sa späť. To umožnilo dostať sa ľuďom z Indonézie cez oceán a usadiť sa na Madagaskare.
V druhom alebo prvom storočí pred Kr. sa Eudoxus z Kyzikosu stal prvým známym Grékom brázdiacim Indický oceán. Objavenie priamej trasy z Arábie do Indie sa pripisuje Hippalusovi, zhruba v tom istom čase. Počas prvého a druhého storočia po Kr. sa rozvinul intenzívny obchod medzi Egyptom a starovekými kráľovstvami Tamilu v južnej Indii - Cheras, Cholas a Pandyas. Tak ako predtým obyvatelia Indonézie, západní moreplavci využili monzúnové vetry, aby preklenuli oceán. Neznámy autor Periplusu Eritrejského mora opisuje túto cestu pozdĺž pobrežia Afriky a Indie, spolu prístavmi a prepravovaným tovarom (okolo 70 po Kr.).
V roku 1497 Vasco da Gama oboplával Mys Dobrej nádeje a doplával až do Indie. Európske lode, vystrojené delami, rýchlo ovládli obchod. Portugalci sa prví pokúsili získať dominantné postavenie založením pevností v dôležitých bodoch a prístavoch. Taký malý národ však nebol schopný dosiahnuť ciele takého nákladného projektu a boli v polovici 17. storočia postupne nahradení inými európskymi mocnosťami. Získať kontrolu nad obchodom sa pokúšala holandská Východoindická spoločnosť (1602-1798). Obchodné spoločnosti založila aj Británia a Francúzsko. Časom Británia získavala prevahu a do roku 1815 priestor ovládla.
Otvorenie Suezského prieplavu v roku 1869 obnovilo záujem Európy o Východ, no žiadny národ už nadvládu nad obchodom nezískal. Od 2. svetovej vojny sa Spojené kráľovstvo z oblasti stiahlo, čiastočne ho nahradili India, Sovietsky zväz a Spojené štáty.
26. decembra 2004 boli krajiny priliehajúce k Indickému oceánu zasiahnuté vlnami cunami spôsobenými zemetrasením v Indickom oceáne. Vlny pripravili vyše 226 000 ľudí o život a ďalšiemu viac ako miliónu zobrali strechu nad hlavou.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Indický oceán
|
|
|---|
 Afrika: Severná | Západná | Stredná | Východná | Južná |
 Amerika: Severná | Južná |
 Ázia: Severná | Stredná | Východná | Západná | Južná | Juhozápadná |
 Európa: Severná | Stredná | Východná | Západná | Južná |
 Austrália a Oceánia: Austrália | Nový Zéland | Melanézia | Mikronézia | Polynézia |
 Polárne oblasti: Antarktída | Arktída |
 Oceány: Atlantický | Indický | Južný | Severný ľadový | Tichý |
| Pozri tiež svetadiely sveta |
