Geografia priemyslu
Z Wikipédie
Geografia priemyslu ako veda sa začala formovať na začiatku 20. storočia ako súčasť socio-ekonomickej (humánnej) geografie. Zaoberá sa priemyslom z geografického hľadiska. Zvykne sa nazývať aj geografia sekundéru, vzhľadom na to, že až na ťažobný priemysel patria tieto aktivity do sekundérneho sektora. Skúma činitele, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu priemyselu v priestore a čase.
Vlastná priemyselná výroba, tak ako ju poznáme v súčasnoti sa rozvinula začiatkom novoveku v Anglicku a Holandsku. Priemysel tvoril v 19. a v prvej polovici 20. storočia chrbticu svetovej ekonomiky, dnes jeho význam trochu upadá v konkurencii so službami a vývoj informačných systémov.
Klasifikáciu priemyslu môžme vykonávať niekoľkými spôsobmi v závislosti na porovnávaných vlastnostiach. Najčastejšie sa pre rozdelenie Geografie priemyslu volí Odvetvová klasifikácia ekonomických činností (OKEČ).
Geografii priemyslu na Slovensku sa sa venovali a venujú viacerí významní geografi: Koloman Ivanička (uviedol geografiu priemyslu, autor viacerých významných monografií), Jozef Mládek (teória priemyselných jadier), Pavol Korec, z mladších geografov sú to Dagmar Popjaková (Prírodovedecká fakulta UK), Ján Szöllös (geografia energetiky, SAV).
Obsah |
[upraviť] Geografické faktory ovplyvňujúce priemysel
Priemysel ovplyvňujú tri základné geografické faktory:
- prírodné faktory (rozmiestnenie surovín, energie a vody)
- spoločenské faktory (kvalifikovaná pracovná sila, vhodná geografická poloha, blízkosť k zdrojom aj k odbytu)
- ekonomické faktory (kapitál, technický pokrok a rôzne urbanizačné výhody)
Tieto geografické faktory nadobudli nový rozmer po otvorení medzinárodného obchodu
[upraviť] Priemyselné oblasti sveta
Rozmiestnenie priemyslu na Zemi je nerovnomerné. Do priemyselných oblastí sa sústreďuje 3/4 svetového priemyslu. Priemyselné oblasti sveta:
- Severovýchod USA - vychádza z výhod vodnej dopravy
- Západná Európa - hlavne Britské ostrovy, Porýnie a Porúrie - vychádza hlavne z nerastného bohatstva a veľmi kvalitnej siete infraštruktúry
- Japonsko - má veľmi kvalitnú pracovnú silu a vedecký pokrok
- tzv. Ázijské tigre - nasledujú Japonsko.
- Rusko - obrovské nerastné suroviny a zatiaľ málo využitý potenciál.
[upraviť] Energetika
Energetika vyrába potrebnú elektrickú energiu pre všetky odvetvia hospodárstva, je teda jeho základom. Patrí do priemyslu palív a energetiky, ktorý patrí do ťažkého priemyslu. Produktom energetiky je teda elektrická energia.
[upraviť] Zdroje
Elektrická energia potrebuje zdroje, ktoré môžeme rozdeliť na
- Vyčerpateľné obnoviteľné (napríklad drevo)
- Vyčerpateľné neobnoviteľné (napríklad ropa, zemný plyn, urán)
- Nevyčerpateľné (napríklad slnečná energie, energia prílivu a odlivu, veterná energia)
[upraviť] Ropa
Ropa je ako prírodný zdroj oveľa hodnotnejšia ako uhlie, predovšetkým je všestrannejšie použiteľná a preto sa stala svetovým palivom. Jej ťažba sa rýchlo rozvíja a lokalizuje sa do oblastí Perzského zálivu, severnej Afriky, Mexického zálivu, Karbiského mora, Severného mora, Západnej Sibíre a juhovýchodnej Ázie. Viac ako 1/2 vyťaženej ropy sa vyváža do USA, Japonska a Západnej Európy. Najviac vyvážajú členské krajiny OPEC z oblastí Perzského zálivu.
| Krajina | Produkcia ropy v mil. ton |
|---|---|
| Saudská Arábia | 441 |
| USA | 352 |
| Rusko | 323 |
| Irán | 187 |
| Venezuela | 171 |
| Mexiko | 170 |
| Čína | 162 |
| Nórsko | 160 |
| Irak | 128 |
| Svet | 3 595 |
[upraviť] Zemný plyn
Zemný plyn je ekonomicky najvýhodnejšie palivo. Najčastejšie sa vyskytuje spolu s ropou. Jeho výskyt sa sústreďuje najmä v rozvinutých krajinách Najväčší vývozcovia zemného plynu vyvážajú plyn plynovodmi do západnej a strednej Európy, USA a Japonska.
| Krajina | Ťažba zemného plynu v mld. m3 |
|---|---|
| Rusko | 545 |
| USA | 544 |
| Kanada | 167 |
| Veľká Británia | 106 |
| Alžírsko | 84 |
| Malajzia | 67 |
| Indonézia | 67 |
| Irán | 60 |
| Holandsko | 57 |
| Svet | 2 421 |
[upraviť] Uhlie
Uhlie- jeho svetové zásoby sú podstatne vyššie ako zásoby ropy. Sústreďujú sa v Rusku, USA, Číne, v európskych krajinách. Na južnej pologuli v JAR a v Austrálii
| Krajina | Ťažba uhlia v mil. ton |
|---|---|
| USA | 566 |
| Čína | 502 |
| India | 157 |
| Austrália | 153 |
| JAR | 127 |
| Rusko | 116 |
| Poľsko | 72 |
| Nemecko | 57 |
| Indonézia | 47 |
| Svet | 2 133 |
[upraviť] Urán
Urán je najdôležitejšie jadrové palivo pretože má najvyššiu energetickú úcinnosť. Najväčšie zásoby má Austrália, Kazachstan, Kanada, USA, Rusko, JAR, Uzbekistan, Niger a Brazília.
| Krajina | Produkcia uránu (U3O8) v kg |
|---|---|
| Kanada | 14 411 |
| Austrália | 8 814 |
| Niger | 3 358 |
| Rusko | 3 318 |
| Kazachstan | 2 300 |
| Uzbekistan | 2 300 |
| Svet | 42 300 |
[upraviť] Elektrárne
Zariadenie na získavanie elektrickej energie zo zdrojov sa nazýva elektráreň. Podľa zdrojov poznáme štyri druhy
- Tepelné elektrárne
- Vodné elektrárne
- Jadrové elektrárne
- Alternatívne elektrárne
[upraviť] Tepelné elektrárne
Tepelné elektrárne využívajú na výrobu elektrickej energie ropu, zemný plyn a uhlie. Zo začiatku 20. storočia sa hojne využívalo práve uhlie, ktorého bolo treba veľké množstvo, preto boli tieto elektrárne lokalizované blízko uholných baní. Veľký počet takýchto elektrárni spôsoboval značné znečistenie ovzdušia a prírody, preto sa postupom času v druhej polovici 20. storočia začalo prechádzať na využívanie ropy a zemného plynu. Tieto elekrárne sú stále najväčším znečisťovateľom ovzdušia.
[upraviť] Vodné elektrárne
Vodné elektrárne bývajú vybudované na vodných tokoch s väčším prietokom. Z hľadiska geoekológie sa jedná o geotechnický systém a síce antropogénny zásah do prírody. Napriek tomu, že ich výstavba je nákladná, sú ekologickejšie ako tepelné elekrárne. Majú minimum vedľajších produktov. K najväčším producentom hydroenergie patrí Kanada, Brazília, Čína a Rusko. Na slovensku sa najviac hydroelektrární nachádza na Považí
[upraviť] Jadrové elektrárne
Jadrové elektrárne využívajú na výrobu energie urán a jeho chemické reakcie. Z hľadiska ekológie ide o najčistejšiu elektrickú energiu, no hlavným problémom je skladovanie jadrového odpadu a s veľkým množstvom vody potrebnej na chladenie. Ďalším rizikom jadrových elektrární je riziko havárie, ktorej dôsledky môžu byť katastrofické.
Najväčšia jadrová elektráreň na svete - Fukušima - sa nachádza v Japonsku. Má desať reaktorov a výkon okolo 8 GW) Najväčší podiel elektrickej energie vyrobenej v jadrových elekrárňach má Francúzsko, Belgicko, Maďarsko, Južná Kórea a Švajčiarsko
[upraviť] Alternatívne elektrárne
Alternatívne elektrárne sú elektrárne, ktorých použitie je buď obmedzené, neefektívne, alebo vo vývoji. Medzi alternatívne elektrárne patria
- Veterné elektrárne (Vietor otáča lopatkami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu - ich produkcia závisí od poveternostných podmienok)
- Solárne elektrárne (Slnečné lúče dopadajú na solárne články a vyrábajú elektrickú energiu - ich použitie je obmedzené z hľadiska klímy, aktuálneho počasia, geografickej šírky a ročného obdobia)
- Geotermálne a prílivové (Dynamika vody vyrába elektrickú energiu - ich použitie má hlavne lokalizačný faktor)
[upraviť] Spotreba elektrickej energie (k roku 2000)
| Krajina | mld. kWh |
|---|---|
| USA | 3255 |
| Čína | 1084 |
| Japonsko | 947 |
| Rusko | 728 |
| Kanada | 497 |
| Nemecko | 495 |
| India | 424 |
| Francúzsko | 399 |
| Brazília | 354 |
| Svet | 12 833 |
[upraviť] Ťažký priemysel
Do ťažkého priemyslu patrí hutníctvo, strojársky a chemický priemysel.
[upraviť] Hutníctvo
Hutníctvo sa zaoberá tavením rúd, výrobov kovov a ich zliatín. Patrí k základným odvetviam ťažkého priemyslu. Ovplynvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví, predovšetkým strojárstva, a tak vytvára predpoklady pre vznik roziahlých piremyselných oblastí.
[upraviť] Hutníctvo železa
Vyznačuje sa vysokým stupňom koncentrácie. Sústreďuje sa do miest výskytu železnej rudy, alebo koksovateľného uhlia. Výhodná je tiež lokalizácia vo veľkých prístavoch.
| Krajina | Výroba surovej ocele v mil. ton |
|---|---|
| Čína | 128 |
| Japonsko | 106 |
| USA | 102 |
| Rusko | 59 |
| Nemecko | 46 |
| Južná Kórea | 43 |
| Ukrajina | 31 |
| Brazília | 27 |
| India | 26 |
| Svet | 849 |
[upraviť] Hutníctvo farebných kovov
Vyrába prevažne meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny. Hutníctvo farebných ľahkých kovov vyrába hlavne hliník a jeho zliatiny. Výroba hliníka je sústredená hlavne do oblastí jeho veľkej spotreby, v oblastiach ťažby bauxitu a v oblastiach s lacnou výrobou elektrickej energie. Často je výroba lokalizovaná v blízkostiach vodných elektrární.
| Krajina | Výroba hliníka v mil. ton |
|---|---|
| USA | 3,7 |
| Rusko | 3,2 |
| Čína | 2,6 |
| Kanada | 2,4 |
| Austrália | 1,7 |
| Brazília | 1,3 |
| Nórsko | 1,0 |
| JAR | 0,7 |
| Venezuela | 0,6 |
| Svet | 23,9 |
| Krajina | Ťažba medenej rudy v mil. ton |
|---|---|
| Čile | 4,5 |
| USA | 1,45 |
| Indonézia | 0,82 |
| Austrália | 0,76 |
| Kanada | 0,61 |
| Peru | 0,53 |
| Rusko | 0,52 |
| Čína | 0,51 |
| Poľsko | 0,48 |
| Svet | 12,9 |
| Geografia | |
|---|---|
| Fyzická geografia: Litogeografia | Morfogeografia | Hydrogeografia | Biogeografia | Klimatogeografia | Meteorológia | Geoekológia | |
| Humánna geografia: Demogeografia | Ekonomická geografia | Geografia lesného hospodárstva a rybolovu | Geografia poľnohospodárstva | Geografia priemyslu | Geografia dopravy | Urbánna geografia | Rurálna geografia | Politická geografia | Geografia služieb | Geografia cestovného ruchu | Geografia vedy a kultúry | Geografia rozvoja | Historická geografia | Verejná správa | |
| Regionálna geografia | |
| Ďalšie disciplíny: Plánovanie miest | Regionálny rozvoj | Teórie plánovania | Kartografia | Geoinformatika | DPZ | Geodézia | Planetárna geografia |
