Airbus A320

Z Wikipédie

Airbus A320
Typ	dopravné lietadlo
Výrobca	Airbus
Prvý let	22. februára 1987
Zavedený	28. marca 1988
Hlavný používateľ	US Airways (196) United Airlines (152) Air France (147) Northwest Airlines (139)

Airbus A320 je civilné dopravné lietadlo pre krátke a stredné trate vyrábaný firmou Airbus. Bolo to prvé civilné dopravné lietadlo s digitálnym riadiacim systémom fly-by-wire (tj. z kokpitu sa prenášajú iba elektrické signály k servomotorom).

Obsah 1 História 2 V službe 3 Technológie 4 Varianty 4.1 A320 4.2 A319 4.2.1 A319CJ 4.2.2 A319LR 4.3 A321 4.4 A318 5 Iné projekty

[upraviť] História

Po úspechu Airbusu A300 začal Airbus vyvíjať náhradu za vtedy najpopulárnejšie dopravné lietadlo na svete - Boeing 727. Nový Airbus mal mať rovnakú kapacitu, ale nižšie prevádzkové náklady a mal byť k dispozícii v niekoľkých verziách pre rôzny počet cestujúcich. Digitálne technológie použité u A320 boli symbolom dvojgeneračného technologického skoku oproti celoanalogovému Boeingu 727 a generačného voči Boeingom 737 rad -300/400/500. A320 mal byť celosvetovou náhradou za 727 a najstaršie varianty 737.

Po nárastoch cien ropy v 70. rokoch potreboval Airbus u A320 minimalizovať náklady na palivo. Aby toho dosiahol, použil u svojho nového typu množstvo najmodernejších technológií, napr. systém kontroly riadenia letu fly-by-wire, rozsiahle použitie kompozitných materiálov, kontrola ťažiska lietadla pomocou paliva, sklenený kokpit a dvojčlennou posádku. Vďaka týmto vylepšeniam dosiahl A320 o 50 % nižšiu spotrebu ako Boeing 727.

U A320 sa používajú motory dvoch dodávateľov: CFM International CFM56 a International Aero Engines V2500.

A320 má počítačový palubný systém údržby. Systémy avioniky sú navrhnuté tak, aby ich bolo možné ľahko modernizovať na novšiu verziu. S výnimkou úplne prvých A320 môže byť väčšina strojov modernizovaná na najnovší štandard avioniky a byť tak moderná aj po dvadsiatich rokoch v službe.

Pilotná kabína je vybavená Elektronickým letovým informačným systémom EFIS a bočnými „joystickmi“ (miesto klasických riadiacich stĺpčekov). Chovanie systému fly-by-wire (vybaveného ochranou proti prekročeniu letové obálky) bolo vtedy (na konci 80. rokov 20. storočia) celkom novou skúsenosťou pre mnohých pilotov. To mohlo prispieť k niektorým vtedajším haváriám, vrátane havárie letu 296 Air France počas leteckej prehliadky v Habsheime s 3 mŕtvymi. Havária sa stala, keď sa pilot pokúsil o nízky prelet. Vyšetrovanie havárie bolo komplikované zásahmi zamestnancov Airbusu, vrátane manipulácie s dôkazmi. Dôkladný pilotný výcvik a úpravy systému fly-by-wire veľmi obmedzili podobné incidenty; A320 má dnes veľmi dobré záznamy o bezpečnosti.

Video z nehody letu 296 Air France

[upraviť] V službe

26. februára 1988 bol typu udelený certifikát od JAA a A320 mohol vstúpiť do služby. Stalo sa tak v marci 1988 v Air France. Od tej doby sa rodina verzií A320 rýchlo rozrastala: výroba 185miestneho A321 začala v roku 1989, 124miestneho A319 v roku 1993 a 107miestneho A318 v roku 1999.

V porovnaní s inými lietadlami v rovnakej triede má A320 širšiu kabínu, väčší priestor pre batožinu v nadhlavnej časti a plne digitálny fly-by-wire riadiaci systém. Lietadlo má naviac značný nákladový priestor s rozmernými dverami, ktoré uľahčujú nakládku a vykládku. Vďaka týmto vlastnostiam si A320 objednali letecké spoločnosti ako Northwest Airlines (prvý zákazník v USA), United Airlines a British Airways. Nízke náklady na prevádzku a údržbu sú magnetom pre nízkonákladových dopravcov. Napr. Jet Blue si pre svoju flotilu objednal až 233 strojov z rodiny A320. Medzi ďalších nízkonákladových dopravcov s významnými objednávkami patria easyJet a Air Asia.

Už skoro dve desaťročia stroje rodiny A320 súperia na trhu s konkurenčnými lietadlami Boeing 737 Classics (-300/-400/-500), Boeing 737 Next-Generation (-600/-700/-800/-900), Boeing 757, Boeing 717, McDonnell Douglas MD-80 a McDonnell Douglas MD-90.

Airbus A319 používa aj letka, ktorá má na starosť prepravu oficiálnych francúzskych predstaviteľov - Escadron de transport, d'entraînement et de calibrage.

[upraviť] Technológie

Niektoré moderné technológie použité v A320:

• prvý úplne digitálny fly-by-wire riadiaci systém v civilnom dopravnom lietadle a prvý s tzv. prirodzenou nestabilitou
• prvé civilné dopravné lietadlo, ktoré používa bočné „joysticky“ namiesto tradičných riadiacich pák (stĺpčekov)
• dvojčlenná posádka (Boeing 727 má trojčlennú, 737 dvojčlennú)
• plne sklenený kokpit, teda nie hybridná verzia ako u A310, Boeingu 757 a Boeingu 767
• prvé dopravné lietadlo s jednou uličkou (tzv. narrowbody design) s významným podielom kompozitných materiálov v konštrukcii
• centrálny diagnostický systém umožňujúci zistenie problému z pilotnej kabíny

|název = Airbus A320 |typ = dopravní letoun |výrobce = Airbus |image = Soubor:bmi.a320-200.g-midt.800pix.jpg |text = Airbus A320 společnosti bmi |konstruktér = |první let = 22. února 1987 |zaveden = 28. března 1988 |vyřazen = |výroba = |vyrobeno kusů = 3236 ks (říjen 2007)^[1] |charakter = |cena za kus = |varianty = |hlavní uživatel = US Airways (196) |více uživatelů = United Airlines (152)
Air France (147)
Northwest Airlines (139) }} Airbus A320 je civilní dopravní letoun pro krátké a střední tratě vyráběný firmou Airbus. Byl prvním civilním dopravním letadlem s digitálním řídícím systémem fly-by-wire (tj. z kokpitu se přenášejí pouze elektrické signály k servomotorům).

[upraviť] Varianty

A320 sa stal základom pre celú rodinu verzií s rovnakou konštrukciou, ale rozdielnou kapacitou - o niečo menší A319, ešte menší A318 a o trochu väčší A321. Ich kapacita sa pohybuje od 100 do 220 pasažierov. Konkurujú si s Boeingami 737, 757 a 717. Z hľadiska pilota je ovladanie všetkých verzií A320 rovnaké, iba sa musí zobrať do úvahy o niečo väčšia či menšia dĺžka a hmotnosť.

Technicky sa názov „A320“ vzťahuje iba na pôvodnú „stredne veľkú“ verziu lietadla, ale neformálne sa používa na označenie celej rodiny A318/A319/A320/A321. Všetky varianty spĺňajú požiadavky ETOPS.

[upraviť] A320

A320 má dve varianty A320-100 a A320-200. A320-200 je konečnou verziou, strojov A320-100 sa vyrobilo iba niekoľko kusov. A320-200 má na koncoch krídel malé winglety a zvýšenú kapacitu palivových nádrží oproti A320-100 (pre väčší dolet), ďalšie rozdiely sú minimálne.

Typický dolet so 150 pasažiermi je pri A320-200 asi 5 400 km. Pohon obstarávajú dva dvojproudové motory CFMI CFM56-5 alebo IAE V2500 s ťahom 113 kN až 120 kN.

[upraviť] A319

Skrátená verzia A320 s minimálnymi zmenami. So skoro zhodnou kapacitou palivových nádrží ako A320-200 a menej pasažiermi sa dolet, so 124 cestujúcimi v dvoch triedach, predĺžil na 7 200 km, najväčší vo svojej triede. A320 a A319 sú najpopulárnejšie varianty v rodine A320. V roku 2003 si easyJet objednal Airbusy A319 s menšími kuchynkami (easyJet počas letu neponúka jedlo) a 156 sedadlami v jednej triede. Aby sa vyhovelo bezpečnostným požiadavkám na rýchlosť evakuácie, museli byť pridané ďalšie núdzové východy nad krídlo.

Obrovská objednávka easyJetu na 120 kusov A319 plus 120 opcií patrí v súčasnosti medzi najväčšie objednávky dopravných lietadiel od leteckých dopravcov. Jedinú porovnateľnú objednávku urobil hlavný konkurent easyJetu Ryanair na stroje Boeing 737.

Pohon zabezpečujú rovnaké motory ako u A320. Certifikácia v JAA a vstup do služby, vo Swissaire, prebehli v apríli 1996.

V súčasnosti drží Northwest Airlines rekord v najkratšej pravidelnej linke A319 z Bishop International Airport vo Flinte, Michigan do Detroitu (Detroit Metro Airport) - vzdialenosť iba 92 km (57 míľ).

[upraviť] A319CJ

A319CJ je firemná (manažérska) verzia A319. Má inštalované ďalšie palivové nádrže v nákladovom priestore a predĺžený dolet na 12 000 km. Pri prípadnom ďalšom predaji môže byť spätne prestavaná na štandardný A319 a to iba odstránením pridaných palivových nádrží, a tak maximalizovať svoju cenu. Je tiež známa ako ACJ alebo Airbus Corporate Jet.

Lietadlo môže dopraviť až 39 pasažierov, ale na želanie zákazníka môže byť dodané v akejkoľvek konfigurácii. Medzi jeho používateľov patrí napr. DaimlerChrysler a PrivatAir. A319CJ konkuruje ďalším firemným lietadlám ako Gulfstream V, na Boeingu 737 založenom BBJ1 a Bombardier Global Express. Je poháňaný rovnakými motormi ako A320.

[upraviť] A319LR

Táto verzia má všetkých 48 sedadiel v „Business triede“ - bola špeciálne navrhnutá pre medzikontinentálne lety iba business triedou. A319LR, v porovnaní s A319CJ, má iba štyri pridané palivové nádrže namiesto šiestich. Typický dolet je 8 300 km, najdlhší v rodine A320 (s výnimkou A319CJ).

Lufthansa prevádzkuje linku (iba s business triedou) medzi Nemeckom a USA s flotilou strojov A319LR patriacich švajčiarskemu PrivatAiru. Na druhej strane napr. Qatar Airways majú svoje A319LR vybavené štandardným počtom 110 sedadiel.

[upraviť] A321

A321 je predĺžená verzia A320 s minimálnymi zmenami. Plocha krídla bola mierne zväčšená a podvozok zosilený. Pohon zabezpečujú silnejšie verzie motorov CFM56 a V2500. Niektorí dopravcovia uprednostňujú A321 pred Boeingom 757, kvôli jeho podobnosti s A318, A319 a A320. Certifikáciou v JAA úspešne prešiel v decembri 1993.

Typický dolet s 186 pasažiermi je pre A321-100 asi 4 300 km. Poháňaný je dvoma dvojprúdovými motormi CFM56-5 alebo IAE V2500 s ťahom 138 kN.

A321-200 s väčšou kapacitou palivových nádrží má so 186 pasažiermi dolet asi 5 500 km. A321-200 je poháňaný dvoma motormi CFM56-5 alebo IAE V2500 s ťahom 147 kN.

[upraviť] A318

A318, tiež známy ako „Mini-Airbus“, je najmenší člen rodiny A320. Počas vývoja bol označovaný ako A319M3, čo napovedá, že je priamo odvodený z A319. „M3“ znamená „mínus tri trupové diely“. Lietadlo je o šesť metrov kratšie a o 14 ton ľahšie ako A319.

V konfigurácii s dvoma triedami má A318 109 sedadiel. Bol konštruovaný ako náhrada starších verzií Boeingu 737 a Douglasu DC-9, ale konkuruje tiež súčasným modelom Boeing 737-600 a Boeing 717.

A318 je k dispozícii v niekoľkých verziách s rôznou maximálnou vzletovou hmotnosťou (MTOW) od 59 ton (dolet 2 750 km) po 68 ton (6 000 km). Nižšia MTOW umožňuje ekonomickú prevádzku na regionálnych linkách (pri kratšom dolete) a vyššia MTOW dovoľuje A318 doplňovať ďalšie stroje rodiny A320 na okrajových tratiach. Ľahší A318 má o 10 % väčší dolet ako A320, čo mu dovoľuje obsluhovať niektoré linky, ktoré A320 obsluhovat nemôže, napr. Londýn-Jeruzalem a Singapur-Tokio. Najväčšie využitie ale nachádza na krátkych, menej obsadených letoch medzi mestami strednej veľkosti.

Počas svojho vývoja narazil A318 na niekoľko problémov. Prvým bol pokles dopytu po nových lietadlách v období po 11. septembri 2001. Druhým bol fakt, že nové motory Pratt & Whitney spotrebovávali viac paliva ako sa očakávalo a v čase, keď mal CFMI pripravené nové, úspornejšie motory, mnoho zákazníkov sa od A318 už odvrátilo, napr. Air China, Trans World Airlines (divízia American Airlines) a British Airways. Aj keď Airbus dúfal, že sa A318 na trhu presadia ako alternatíva k regionálnym dopravným prúdovým lietadlám (tzv. regional jet), zákony ako v USA, tak aj Európe ho radia do rovnakej triedy ako väčšie lietadlá, a pretože tomu zodpovedajú i pristávacie a iné poplatky, regionálny operátori ho nepoužívajú.

Pohon zabezpečujú dva motory CFM56-5 alebo Pratt & Whitney PW6000 s ťahom 96 až 106 kN. Prvé A318 boli dodané v roku 2003 spoločnostiam Frontier Airlines a Air France. Cena za jeden A318 sa pohybuje od 39 do 45 miliónov dolárov a prevádzkové náklady sú asi 3 000 dolárov na 500 míľ letu.

Objednávky A318 sú nižšie, ako sa plánovalo, k čomu prispieva veľká konkurencia firiem Bombardier a Embraer.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Airbus A320

v • d • e Lietadlá Airbus
Civilné	A300 (600ST) · A310 (200/300) · rodina A320 (A320/A319/A321/A318) · A330 (200/300) · A340 (200/300/500/600) · A380 (800/900)
Vojenské	A310 MRTT · A330 MRTT
Vo vývoji/návrhu	A350 · A400M · NSR
Iné podporované typy	Sud Aviation Caravelle · Aérospatiale-BAC Concorde