Dejiny USA

Z Wikipédie

Prví obyvatelia začali prichádzať na územie dnešných Spojených štátov pred 20 000 rokmi prekročením Beringovej úžiny do Aljašky. Prvé kultúry o ktorých máme poznatky sú Sandia a Clovis pred 15 000 rokmi.

O týchto prvých domorodcoch vieme pomerne málo v porovnaní s Európanmi, ktorí prišli na toto územie po prvej ceste Krištofa Kolumba v roku 1492. Kolumbovi muži boli zároveň prví obyvatelia Starého sveta, ktorí sa vylodili na územi dnešných Spojených štátov, keď pristáli pri Portoriku počas druhej výpravy. Prvý Európan, ktorý vstúpil na kontinentálnu časť USA, bol Juan Ponce de León, keď v roku 1513 prišiel na Floridu, existujú ale aj náznaky že už pred ním mohol byť na americkej pôde John Cabot v roku 1497.

[upraviť] Pred príchodom Kolumba

Indián

Na základe antropológie a porovnávania génov vedci vo všeobecnosti súhlasia s tým, že pôvodní obyvatelia Ameriky (Indiáni) pochádzajú zo Sibíri a prišli cez Beringov prieliv, približne pred 11 000 až 17 000 rokmi. Antropológovia ich často radia aj medzi mongolské národy. Pôvodní obyvatelia Ameriky začali prichádzať z Ázie cez tzv. Beringov most pred 20 000 rokmi. Týmto ľuďom sa dnes hovorí pôvodní Američania alebo Indiáni. Presný čas a spôsob sú však dodnes predmetom kontroverzie. Prednedávnom existoval konsenzus, že migranti prišli pred 12 000 rokmi cez Beringov most, ktorý existoval počas poslednej doby ľadovej (pred 11 000 až 26 000 rokmi). Neskôr sa ale objavili dôkazy o prítomnosti človeka na území dnešnej Brazílie už pred 12 000 rokmi.

Na území Amerík existovalo mnoho kultúr pred príchodom Európanov, spomeňme Pueblancov (Anasazi) na juhozápade alebo Adenskú kultúru na východe. Niekoľko takýchto spoločenstiev a komunít sa postupne usadilo a dosiahlo početnú a sústredenú populáciu. Poľnohospodárstvo sa vyvinulo už okolo roku 2500 pred Kristom, napríklad pestovaním pôvodne divoko rastúcej slnečnice.

Prvý európsky kontakt s Amerikou sa odohral v roku 1000. Viking Leif Erikson založil sídlisko nazývané Vinland v dnešnom Newfoundlande. Bol to posledný kontakt na ďalších 500 rokov.

[upraviť] Osídľovanie

Pôvodní Američania, prví obyvatelia územia USA, tvoria dnes menej ako 1 % celkovej populácie. Odkedy sem prišli prví Európania (1492 Krištof Kolumbus) museli dlho bojovať o prežitie. Ako prví začali kolonizáciu Španieli. Najskôr boli osídlené ostrovy pri pobreží ako Honduras a San SAlvador. Roku 1513 španielsky objaviteľ ako prvý vstúpil na územie dnešných spojených štátov na Floridu. ROku 1565 založili prvú osadu, St. Augustine. Briti začali na územie Ameriky preichádzať až neskôr. Vhodné prírodné podmienky a dostatok nerastných surovín tvorilo predpoklady rozvoja britskej kolónie Nové Anglicko. Prvé trvalé osídlenie, Jamestown bolo založené až roku 1607. Stalo sa centrom kolónie dôležitej kolónie, Virgínie. Osadlíci mali spočiatku problémy s Indiánmi, ktorým sa nepáčilo ,že Európania zaberajú ich územia. Situácia novousadlíkov sa zlepšila, keď ľode priviezli z Európy suroviny a materiál potrebny na výstavbu tovární a plantáží. Roku 1614 začalo pod vedením Johna Rolfa prekvitať pestovanie tabaku, ktoré sa stalo základom ekonomiky kolónie. Čoskoro si Virgínia vybudovala silnú pozíciu a začali sa z nej šíriť myšlienky o nezávislosti kolónii od Anglicka. Roku 1619 bolo ba územie Ameriky privezený prvý otroci z Afriky, ktorý pracovali na plantážach. Obchod s otrokmi začali Portugalci, ale čoskoro sa v ňom udomácnili aj Briti a ostatné národy. Takmer vo všetkých oblastiach boli európsky prisťahovalci v menšine a postupným premiešavaním sa s pôvodným obyvateľstvom a černochmi vzniklo súčasné pestré zloženie obyvateľstva.

Roku 1620 pristála pri brehoch Newfoundlandu loď Mayflower so 102 ľuďmi na palube. Boli to puritáni, príslušníci novej odrody cirkvi v Anglicku. Nesúhlasili so smerom, ktorým sa poberala vtedajšia anglická cirkev a dostali sa do rozporov s kráľom. Preto sa rozhodli odísť do "Nového sveta", kôli náboženskej slobode. Založili ďalšiu silnú kolóniu, Massachusetts. Roku 1634 bola založená ďalšia. tentoraz katolícka kolónia Maryland. kolónie sa začali deliť na základe vierovyznania. Myšlienky náboženskej rovnoprávnosti hlásal najmä puritánsky minister, Williams a roku 1636 založil mesto Providence, centrum kolónie Rhode Island. Nové osady zakladali aj Holanďania, ako napríklad New Amsterdam na ostrove Manhattan, Roku 1664 ho od nich prevzali Angliačnia a premenovali ho na New York. Posledný kolónia, založená roku 1732 bola Georgia. Tým bol ustálený počet počet kolónií na 13. Boli to: New Hampsire, New York, Pennsylvania, Massachusetts, Rhodee Island, Connecticut, New Jersey, Delaware, Maryland, Virginia, Severná Karolína, Južná Karolína a Georgia. Dlhší čas žili kolonisti pomerne pokojne, aj keď sa vyskytovali konflikty s Indiánmi. Za prvých päťdesiat rokov dobývania bolo zabitých a na rozličné choroby umrelo približne 10 až 15 miliónov pôvodných obyvateľov. Napriek týmto podmienkam si dodnes udržali mnohé tradície a jazyk.

[upraviť] Boj za nezávislosť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Americká vojna za nezávislosť

Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa Konfederačných článkov z roku 1781 si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť skončila roku 1783 britským uznaním nového štátu. Roku 1787 bol konfederatívny charakter USA nahradený systémom federatívnym.

V tom čase tvorilo USA iba 13 štátov na východe a severovýchode krajiny medzi pobrežím Atlantického oceánu a Apalačskými vrchmi (13 červených pruhov na zástave). USA sa postupne rozširovali najmä smerom na západ. Dialo sa to postupným osídľovaním, vojenskými operáciami (Mexiko) aj kupovaním územia, napr. loussianské územie od Francúzska, Floridu od Španielska, Aljašku od Ruska.