Vikingovia

Z Wikipédie

Iné významy slova Viking pozri na stránke Viking (rozlišovacia stránka).

Vikingovia sú predkovia dnešných Dánov, Nórov a Švédov v tzv. vikingskom období (800 - 1050 po Kr.), charakterizovanom dobyvačnými výpravami zo Škandinávie a Dánska do Británie, na Island, do Grónska, Severnej Ameriky a inde.

Pôvod tohto azda severského mena je neznámy. Anglosaské kroniky ich označujú ako Dáni, franské ako Normani.

[upraviť] Dejiny

Obyvatelia Škandinávie sa po stáročia živili rybolovom a pastierstvom. Popri tom boli aj výborní námorníci a stavitelia lodí. V 6. a 7. storočí začali obchodovať v okolí Baltského mora a hlbšie vo vnútrozemí Ruska pozdĺž veľkých riek. Toto predvikingské obdobie Škandinávie sa označuje ako vendelské obdobie (600 - 1000).

Najmä koncom 8. storočia začali z neznámych dôvodov podnikať agresívne nájazdy na pobrežie Európy. Vlastnili rýchle a dlhé lode s nízkym ponorom, ktoré im umožňovali rýchlo a prekvapivo udrieť z mora i z rieky. Volali ich aj dračie lode, lebo boli zdobené dračími hlavami. Vo vikingskom období sa rozlišujú vojnové lode, lode na ďaleké cesty, obchodné lode a kráľovské jachty na slávnostné plavby pri pobreží a v pokojných vodách. Ľudia obývajúci pobrežia mora a riek Nemecka, Francúzska a Anglicka žili v neustálom strachu pred nájazdníkmi. Za začiatok vikingských výprav sa považuje rok 793, kedy nórski Vikingovia spustošili kláštor Lindisfarne na pobreží Northumbrie.

Prvá fáza (1. polovica 9. storočia) zahŕňa len živelné výpravy menšieho rozsahu. Vďaka obrannému systému postavenému Karlom Veľkým sa podarilo ešte na niekoľko desaťročí odvrátiť vikingské nájazdy na severných brehoch Franskej ríše, no od 40. rokov 9. storočia sa začali mohutné vpády.

Táto druhá fáza (2. polovica 9. storočia + 10. storočie) je charakterizovaná už organizovanými výpravami často na čele s najvyššími šľachticmi alebo členmi kráľovských rodov. Ako vojnová korisť sa na sever dostávalo striebro (ozdoby alebo mince), ktoré bolo v Škandinávii hlavným hodnotovým ekvivalentom a preto bolo nájdené v stovkách pokladov v celej Škandinávii:

• Nórski Vikingovia osídlili Orkneje, Shetlandy, Faerské ostrovy, Island a Grónsko. Z Grónska sa dostali až do Ameriky. Okrem toho sa podieľali na výpravách dánskych Vikingov.
• Dánski Vikingovia sa zmocnili východnej polovice Anglicka, iné ich oddiely sa preplavili po rieke Seine až k Parížu, ďalšie do Írska.
• Švédski Vikingovia (Variagovia), ktorí už v 7.–8. storočí ovládali určité oblasti východného Pobaltia (Grobiňa), prenikali najmä ako obchodníci po riekach do východnej Európy, kde sa stretávali so slovanskými a arabskými kupcami (napr. na Volge), alebo sami zachádzali až do Byzantskej ríše (boli telesnými strážcami byzantských cisárov) a arabského sveta. Časť ich viac-menej ovládla časť Ruska až po Kyjev a z Čierneho mora napadli Konštantínopol. Vtrhli aj na moslimský Pyrenejský polostrov a hlboko do Stredozemia. Podľa západných historikov sú Variagovia pôvodcami štátu Kyjevská Rus, podľa ruských historikov to však nie je pravda.

V tretej fáze (prelom 10. a 11. storočia) už vikingské výpravy splývajú s expanziou škandinávskych včasnostredovekých kráľovstiev (dánske a nórske akcie v Anglicku, ovládnutie Anglicka Knutom Veľkým). So vznikom týchto kráľovstiev a s postupným rozširovaním kresťanstva od 2. polovice 10. storočia do 12. storočia sa Škandinávia začlenila medzi ostatné stredoveké štáty a stratila svoj vikingský ráz.

[upraviť] Normani

Normani (od slova "northmen" = severania) je buď (a pôvodne) označenie pre Vikingov z franských kroník, alebo v užšom zmysle označenie Vikingov, ktorí sa usadzovali v |8. – 9. storočí v povodí Seiny (sever Francúzska). Ich vodca dostal toto územie do léna od Karolovcov začiatkom 10. storočia (tzv. Normanské vojvodstvo). Prijali aj kresťanstvo. V roku 825 objavili Island, v roku 875 sa tam usadili.V roku 985 osídlili Grónsko, ktoré objavil muž menom Leif Eriksson. Preskúmali aj časť severnej Ameriky a to už 500 rokov pred Kolumbovou výpravou.