Bazalt
Z Wikipédie
| Bazalt | |
|---|---|
 |
|
| Pórovitá bazaltová láva. | |
| Zaradenie | vyvreté horniny |
| Hlavné minerály | plagioklas, pyroxény, olivín |
| Akcesórie | |
| Textúra | porfyrická, zrnitá |
| Farba/farby | tmavosivá, čierna |
| Hustota | |
Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nazývajú diabáz, alebo melafýr) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu. Väčšinou má zrnitú stavbu, niekedy s porfyrickými výrastlicami jednotlivých minerálov, vyskytuje sa však aj vo forme škvary, bez viditeľných kryštálov. Mineralogicky je tvorený plagioklasmi, a mafickými minerálmi: prevažne pyroxénmi a menším obsahom olivínu. Pre bazalty je charakteristická stĺpcovitá odlučnosť – pri zvetrávaní sa tvoria šesť- alebo päťuholníkové bloky.
Bazalt sa používa na označenie jemne zrnitých extruzívnych, prípadne plytko uložených intruzívnych hornín, hrubo zrnité hlbinné horniny daného zloženia sa označujú názvami dolerit a gabro.
Obsah |
[upraviť] Minerálne zloženie
Najvýznamnejšou zložkou bazaltov sú bázické živce - plagioklasy (labradorit až bytownit) a pyroxény (rombické aj monoklinické)[1]. V značnom množstve môže vyť prítomný aj ilmenit a magnetit. Určité typy bazaltov sú typické vyšším obsahom olivínu.
[upraviť] Formy
V závislosti od miesta erupcie, ako aj od vlastností magmy, bazatové lávy tvoria rôzne formy (pozri aj: lávové formy):
- lávové prúdy s rôznou štruktúrou - pahoehoe, alebo Aa lávy (v závislosti od viskozity)
- vzácne tvoria aj rôzne vulkanoklasty a tufy
- podmorskými erupciami vznikajú poduškovité, alebo pillow lávy.
[upraviť] Typy bazaltových láv
- Tholeitické bazalty - sú najrozšírenejším typom. Do tejto kategórie spadajú všetky bazalty oceánskeho dna, veľkých vulkanických ostrovov aj kontinentálnych bazaltov. Charakteristický je nízky obsah sodíka a priemerný obsah kremíka. Mineralogicky je charakterizovaný obsahom pyroxénov (augit), plagioklasu a magnetitu. Ako akcesórie sa vyskytuje oxid kremičitý (kremeň, príp. tridymit) a olivín.
- Olivinické tholeity sú dosť podobné, len majú zvýšený obsah olivínu.
- Vysokohlinité bazalty - majú zvýšený obsah Al2O3 - 17 % a nižší obsah TiO2.
- Alkalické bazalty - sú produktom vulkanizmu konvergentných platňových okrajov. Majú vyšší obsah foidov a flogopitu.
[upraviť] Vlastnosti a zloženie
Teplota bazaltovej magmy je okolo 1 100 až 1 250 °C. Vďaka nej, ako aj nízkemu obsahu rozpustených plynov je magma značne pohyblivá (vytvára až 20 km dlhé lávové prúdy), jej erupcie bývajú spravidla pokojné, bez väčších explózií.
[upraviť] Geochémia
Bazalty majú v porovnaní s inými bežnými horninami malý obsah oxidu kremičitého (SiO2) - od 48 do 52 hm. %. Zvyšok je tvorený prevažne oxidom horečnatým (MgO - 5 až 12 %), oxidom vápenatým (CaO - okolo 10 %), oxidmi železa (FeO a Fe2O3 - 5 - 14 wt%) a oxidom hlinitým (Al2O3 - viac ako 14 %). Oproti svetlejším horninám majú menší obsah CaO, Na2O, K2O. Asi 2 - 6 hmotnostných % tvoria alkálie, 0,5-2,0 % TiO2.
Alkalické bazalty majú obsah Al2O3 od 17 do 19 %; boninity majú obsah MgO do 15%. Na feldšpatoidy bohaté mafické horniny až alkalické bazalty môžu mať obsah Na2O a K2O aj 12% a viac.
Keďže sú MORB bazalty považované za jednu z kľúčových faktorov chápania platňovej tektoniky ich chemické zloženie bolo pomerne podrobne prebádané. Zloženie MORB bazaltov je síce odlíšiteľné od bazaltov vznikajúcich v iných prostrediach, sami nie sú celkom rovnaké. Ich zloženie sa mení na základe ich umiestnenia v stredooceánskom chrbáte a je závislé aj od jednotlivých lokalít a oceánskych bazénov. MORB bazalty a ich intruzívne ekvivalenty, gabrá sú typickými horninami stredooceánskych chrbtov. Sú tiež označované ako tholeitické bazalty a majú pomerne nízky obsah alkálií a nekompatibilných stopových prvkov. MORB bazalty tiež majú pomerne rovnú krivku obsahu REE, normalizovanú na plášťové chondritické hodnoty. Naproti tomu, alkalické bazalty majú normalizované hodnoty obohatené o ľahké prvky REE a majú celkovo vyšší obsah REE a ďalších nekompatibilných prvkov.
[upraviť] Výskyt
Miesta výskytu bazaltových magiem sú rôzne, najčastejšie sú to riftové údolia (nachádzajúce sa v stredooceánskych chrbátoch, alebo na kontinentoch), horúce škvrny, ale bazaltový vulkanizmus sa vyskytuje aj v konvergentných okrajoch stretávajúcich sa tektonických platní, najmä ak sú obidve platne tvorené oceánskou kôrou.
Bazalty sú veľmi rozšírené, prakticky celé oceánske dno je nimi tvorené. Na pevnine sú známe obrovské výlevy bazaltov z triasu: Dekanské, prípadne Sibírske trapy - obrovské plošiny tvorené bazaltami, vzniknuté v priebehu len niekoľko tisíc rokov (čo je v geologickom meradle veľmi krátky čas), čo prestavuje enormnú vulkanickú aktivitu. Ďalšia veľká akumulácia bazaltov, ktorá je vulkanicky aktívna aj v súčasnosti sa nachádza na Havajských ostrovoch, príp. Islande. Nachádzajú sa aj v Českom stredohorí, napr. kopec Tlustec alebo hora Říp.
Bazaltové horniny sú známe aj z Mesiaca.
[upraviť] Na Slovensku
Na Slovensku sa bazalty vyskytujú jednak v neogénnych vulkanitoch, kde sa nachádzajú hlavne na južnom Slovensku - okolie Fiľakova, Cerová vrchovina[2]. Staršie karbónske a permské mlafýry ipoltickej skupiny malužinského súvrstvia sa nachádzajú na báze chočského príkrovu napríklad na lokalitách Sološnica alebo Kvetnica pri Poprade[3], kde sa v ich puklinách nachádzajú druhotne vykryštalizované acháty.
[upraviť] Využitie
Bazalt je často využívaná surovina v stavebníctve (ako štrk a kamenivo do betónov) a pri výrobe izolačných materiálov ako petrurgický čadič (čadičové vlákna).
[upraviť] Referencie
- ↑ Krist, E., Krivý, M.; 1985. Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ http://www.mineraly.sk/ prístup 18.6.2008
- ↑ http://www.mineraly.sk prístup 18.6.2008
