Alexandr Iľjič Jegorov
Z Wikipédie
| Alexandr Iľjič Jegorov | |
|---|---|
| maršal Sovietskeho zväzu
|
|
| Narodenie | 13. október 1883 Buzuluk, Rusko |
| Úmrtie | 22. február 1939 Moskva, ZSSR |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Alexandr Iľjič Jegorov, rus. Александр Ильич Егоров (* 13. október 1883 – † 22. február 1939) bol významný veliteľ Červenej armády počas Ruskej občianskej vojny, jeden z prvých maršalov Sovietskeho zväzu.
[upraviť] Život
Narodil sa v ruskej meštiackej rodine, absolvoval gymnázium v Samare a pechotné učilište v Kazani. V apríli 1905 sa stal dôstojníkom na Kaukaze ako veliteľ čaty. Od roku 1913 veliteľ roty na Ukrajine. Po vypuknutí I. sv. vojny bojoval na Juhozápadnom fronte v Haliči. Bol niekoľkokrát ranený. V júni 1916 bol menovaný za veliteľa výcvykového práporu, a v októbry 1916 bol vo funkcii zástupcu veliteľa kurzu záložných dôstojníkov v Rige. Začiatkom roku 1917 bol menovaný zástupcom veliteľa 131. pešieho pluku v Pobaltí, kde vystúpil ako zástupca eserov (socialistov revolucionárov) a bol zvolený za predsedu vojenskej rady divízie. Od novembra 1917 už ako plukovník zastával funkciu člena vojenskej rady 1. armády. Potom bol členom všearmádneho zjazdu pre otázky demobilizácie. V januáry 1918 sa stal členom bolševickej strany a od apríla zastával funkciu komisára Moskovského vojenského okruhu. V septembri 1918 bol menovaný veliteľom 9. armády, pričom zabránil rozpadu armády, a v decemry už velil 10. armáde, s ktorou sa mu podarilo zabrániť strate Caricinu (neskôr Stalingrad, teraz Volgograd). V apríli roku 1919 bol ťažko ranený, čo ho prinútilo podstúpiť rekonvalescenciu. Po doliečení sa v lete 1919 stal veliteľom 14. armády, a od novembra 1919 bol veliteľom Južného frontu, pričom jeho politickým komisárom sa stal Josif vissarionovič Džugašvili (Stalin). Koncom roku 1919 zastavil postup vojsk bieleho generála Antona Denikina (na Moskvu). V nasledujúcich mesiacoch sa mu podarilo "oslobodiť" (obsadiť) značnú časť Ukrajiny.
Počas Rusko-poľskej vojny s Juhozápadným frontom porazil poľské vojská pri Kyjeve a v postupe na Ľvov mu zabránila len porážka Tuchačevského a Buďonného, pričom bol donútený ustúpiť. Čiara jeho ústupu sa stala novou hranicou medzi vzniknutým Sovietskym zväzom a Poľskom.
Od novembra 1920 sa podieľal na potlačení národného odporu na Ukrajine (ako veliteľ Kyjevského okruhu). Od apríla bol veliteľom Petrohradského okruhu a vo februáry sa stal veliteľom Kavkazskej armády, ktorá potláčala horalské povstanie. Od marca 1924 bol na čele Ukrajinského a Kaukazského veliteľstva vojsk. Od novembra pôsobil ako poradca v Číne. O rok a pol v máji 1926 bol náčelníkom správy vojenského priemyslu. V roku 1927 veliteľ Blieloruského okruhu. V apríli 1931 sa stal náčelníkom štábu Červenej armády, pričom v roku 1935 reorganizoval Generálny štáb.
V novembri 1935 obdržal hodnosť maršal Sovietskeho zväzu.
V čase keď začali čistky v armáde, bol chránencom samotného Stalina, dokonca nastúpil na miesto prvého zástupcu ľudového komisára obrany po Vorošilovovi, vo februáry bol však odvolaný a menovaný veliteľom Zakaukazského okruhu, pričom počas cesty tam bol zatknutý, dlho držaný vo väzbe (asi rok), a ako jeden z posledných počas Stalinských čistiek popravený. 14. marca 1956 bol rehabilitovaný.
[upraviť] Vyznamenania
Vyznamenania získané ešte za cárskeho Ruska nie su známe.
- Rad Červenej zástavy 4x
- Rad Svätého Stanislava 3. stupňa
[upraviť] Referencie a bibliografia
- Za víru, vládce a vlast, Jiří Fidler, Jota s.r.o.,2005 ISBN 80-7217-354-5
|
|
|---|
|
Kliment Jefremovič Vorošilov · Michail Nikolajevič Tuchačevskij · Alexandr Iľjič Jegorov · Semjon Michailovič Buďonnyj · Vasilij Blűcher · Semjon Timošenko · Grigorij Kulik · Boris Šapošnikov · Georgij Konstantinovič Žukov · Alexandr Michajlovič Vasilevskij · Josif Vissarionovič Stalin · Ivan Stepanovič Konev · Leonid Govorov · Konstantin Konstantinovič Rokossovskij · Rodion Jakovlevič Malinovskij · Fjodor Tolbuchin · Kirill Mereckov · Lavrentij Berija · Vasilij Sokolovskij · Nikolaj Bulganin · Ivan Bagramjan · Sergej Biriuzov · Andrej Grečko · Andrej Jeriomenko · Kirill Moskalenko · Vasilij Ivanovič Čujkov · Matvěj Zacharov · Filipp Golikov · Nikolaj Krylov · Ivan Jakubovskij · Pavel Batitskij · Petr Koševoj · Leonid Iľjič Brežnev · Dmitrij Ustinov · Viktor Kulikov · Nikolaj Ogarkov · Sergej Sokolov · Sergej Achromeev · Semjon Kurkotkin · Vasilij Petrov · Dmitrij Jazov |
