Web Analytics Made Easy - Statcounter

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Svuizare - Vichipedie

Svuizare

De Vichipedie, la enciclopedie libare dute in marilenghe.


Svuizare
Bandiere Emblem
Informazions
Nomenance Confoederatio Helvetica
Lenghe ufiziâl todesc, francês, talian,romanç
Capitâl Berna
Politiche
Forme di guviêr Republiche federâl
Cjâf di stât Micheline Calmy-Rey
Cjâf di guviêr -
Indipendence 1 di Avost 1291
Jentrade intal ONU 10 di Setembar 2002
Superficie
Superficie Totâl 41.285
Intal mont 132°
% di aghe 3,7%
Popolazion
Popolazion totâl 7.415.102 ab.
Intal mont 92°
Densitât 180 ab./km2
Geografie
Continent Europe
Fûs orari UTC +1
Densitât 180 ab./km2
Economie
Monede Franc svuizar
Consum energjie   kWh/ab.
Variis
Domini di prin nivel .ch
Prefis tel. internazionâl +41
Plache automobilistiche CH
Imni nazionâl Psalm svizzer
Fieste nazionâl 1 di Avost
Mape dal stât
 

La Svuizare (par todesc Schweiz, par francês Suisse, par talian Svizzera e par romanç Svizra) al è un stât de Europe centrâl. E cunfine a nord cu la Gjermanie, a est cul Liechtenstein e la Austrie, a sud cun la Italie e a ovest cu la France.

Il non ufiziâl al è par latin Confoederatio Helvetica, di dulà che al ven la sigle CH; par talian al devente Confederazione Svizzera, par todesc Schweizerische Eidgenossenschaft, par francês Confédération Helvétique, par romanç Cunfederaziun Svizra. La Svuizare e je une republiche federâl, dividude in cjantons; la capitâl e je Berna, capitâl ancje dal omonim cjanton.

[cambie] Su pa lis lenghis de Confederazion

La lenghe plui doprade al ê il todesc (65% de int), secont al ê il francês (24%), po al ven il talian (10%) e il romanç cul 1%. Lis primis trê a son lenghis uficiâls de Cunfederazion Elvetiche. Il romanç e je la cuarte lenghe nazionâl de Sviçare dal 1938 e daspò dal 1996 ancje lenghe uficiâl parziâl, al ven a stâi ch'e je une lenghe ch'e je uficiâl nome pai rapuarts cui Romançs e no cun ducj. Di un pôc di timp la int e sta acetant la sostituzion des dôs lenghis scritis principâls romancis (il surmiran e in vallader) cul romanç grison (RG - rumantsch grischun) la lenghe unifiade (lingua unifitgada) valide par dut il Cjanton Grison, unic cjanton trilengâl e unic cjanton dulà ch'al ven fevelât il romanç.

Matterhorn
Matterhorn


Cjantons de Svuizare Bandiere de Svuizare
Argovie | Appenzell di dentri | Appenzell di fûr | Campagne di Basilee | Citât di Basilee | Berne | Friburc | Genevre | Gjura | Glarune | Grisons | Lucerne | Neuchâtel | Sciafuse | Soloturn | San Gjal | Sursilvanie | Sutsilvanie | Sviz | Cjanton Tessin | Turgovie | Turitg | Uri | Vad | Valês | Zug |
Altris lenghis


aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -