Istanbul
Z Wikipédie
| Istanbul | |
| mesto | |
 Palác Topkapı · Hagia Sofia · Modrá mešita
|
|
| Štát |  Turecko |
|---|---|
| Kraj/oblasť/provincia/región ap. | Marmara |
| Okres | Istanbul |
| Súradnice | |
| Najvyšší bod | 100 m |
| Rozloha | 1 830,92 km² (183 092 ha) |
| Obyvateľstvo | 11 372 613 (2007) |
| Hustota | 6 211 /km² |
| Vznik | 667 p.n.l. ako Byzantion 330 n.l. ako Konštantínopol 1453 ako Istanbul |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) |
| PSČ | 34010 až 34850 a 80000 až 81800 |
| Telefónna predvoľba | (+90) 212 (európska strana) (+90) 216 (ázijská strana) |
| Kód | 34 |
  Poloha v mesta v rámci Turecka
|
|
| Wikimedia Commons: Istanbul | |
| Webová stránka: http://english.istanbul.gov.tr/ | |
Istanbul (po turecky İstanbul; do roku 1930 Konštantínopol alebo (v rozpore s PSP) Konštantinopol alebo (slovanským označením) Carihrad, po grécky (dodnes) Κωνσταντινούπολη - Konstantinupoli, po latinsky Constantinopolis, po turecky Konstantinopel) je najväčšie mesto v Turecku.
Obsah |
[upraviť] Charakteristika
Istanbul sa rozkladá priamo na rozhraní Ázie a Európy. Má približne 10 miliónov obyvateľov a zaberá plochu 1 538,77 km² (pre porovnanie je to vyše 4-krát viac ako Bratislava). Je umiestnený priamo na pahorkoch pri brehoch Bosporu, Marmarského mora a zálivu Zlatý Roh.
Pretože Istanbul je veľkomestom, má rozsiahly systém dopravy. Je tu rozpracovaná sieť autobusov a električiek, nachádza sa tu aj jedna linka pozemného a podzemného metra.
Istanbul je aj priemyselným centrom Turecka. Približne 20% tureckých pracujúcich v priemysle je zamestnaných tu. Zhruba 50% tureckého obchodu má svoj základ v rôznych istanbulských závodoch. Istanbul na celoštátnom výbere daní podieľa až 40% a produkuje 27,5% tureckého národného produktu. Istanbul a okolitá provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivový olej, hodváb či tabak. Priemysel vyrába mnoho každodenne používaných vecí, napríklad textil, olej, pneumatiky, rôzne výrobky z kovu či z kože, elektroniku, sklo a mnohé ďalšie. Rozvinutý je tu samozrejme aj potravinársky priemysel.
Výborná poloha mesta na mieste, kde zem pretína morské cesty, ponúka také výhody, ako ľahko ubrániteľný polostrov, ideálna klíma, bohatá a štedrá príroda či možnosť kontroly na Bosporom.
[upraviť] Názvy
Na mieste Istanbulu stávala pôvodne grécka osada Byzantion (po gr. Βυσάντιο, po lat. Byzantium) založená už v 7. stor. pred Kr.. Roku 324 založil a 11. mája roku 330 rímsky cisár Konštantín Veľký slávnostne otvoril prebudované mesto a premenoval ho na Konštantínopol, t.j. Konštantínovo mesto. Konštantínopol sa popri Ríme stal hlavným mestom Rímskej ríše, mesto dostalo označenie aj Nova Roma (t.j. Nový Rím).Slovania prakticky odpočiatku používali názov Carihrad (teda mesto cisárovo), pretože sa vyskytuje už v Nestorovej kronike. V súčasnom meste zahŕňal Konštantínopol priestor od prístavu Zlatý roh až k pobrežiu Marmarského mora.
V roku 1930 dostalo mesto dnešný názov.
[upraviť] Dejiny
Mesto založili dórski Gréci v spomínanom 7. stor. pred Kr. ako obchodné mesto a prístav. Na Bospore malo mesto vynikajúcu polohu a bolo predurčené na ďalší rast. Gréci však mali na toto miesto prísť ešte oveľa skôr, podľa báje o Iásonovi a jeho Argonautoch. Xenofón píše, že obyvatelia Byzantia sú známy hašterivou povahou. V nasledujúcich storočiach sa mesto dostalo do nepriaznivej situácie, keď mu hrozilo perzské nebezpečenstvo.
Pomery sa upokojili až v roku 336 pred Kr., keď sa mesto dostalo do Macedónskej ríše. Po Alexandrovej smrti fungoval Byzantion ako slobodné mesto. V 1. stor. pred Kr. mesto pripadlo Rimanom a bolo v provincií Trácia. Byzantion nemal v dobe principátu žiadnu veľkú úlohu v ríši, no situácia sa zmenila v roku 330, za cisára Constantina. Ten sa rozhodol definitívne preniesť sídlo cisára z Ríma, ktorý bol už od Diocletiana cisárom opustený. Existujú však tri teórie, prečo sa Constantinus rozhodol vystavať nové mesto, pomenované po sebe. Prvá teória hovorí, že cisára k tomu viedla túžba postaviť mesto z jeho menom. Iná teória hovorí, že chcel postaviť mesto, ktoré nebude mať pohanskú minulosť a bude kresťanským mestom. Posledná teória hovorí, že cisár si vybral Byzantion práve pre jeho polohu a preto, že východná časť impéria bola rozvinutejšia a menej ohrozovaná ako západná časť. Každá táto teória má však kúsok pravdy. Cisár zvolil grécke meno pre mesto, Konstantinoupoli. Konštantínopol bol vystavaný v rekordnom čase za 6 rokov, staval sa v rokoch 334-330. Mesto však malo byť rovnako veľké a rovnako prepychové ako Rím. Cisár tu dal postaviť obrovské fórum, Augusteón. Toto fórum bolo srdcom mesta. Nachádzala sa tu aj budova senátu, ktorý sa sem presťahoval. Blízko bol aj hippodróm, obrovský štadión, kde sa zmestilo toľko ľudí ako do Colosea a Circa Maxima dohromady. V strede hippodrómu sa nachádzal staroegyptský obelisk faraóna Tuthmoseho. Celé mesto ďalej obsahovalo paláce bohatých Rimanov, kolonády, parky, vodovody, cisterny, kúpele, kresťanské baziliky, ale aj pohanské chrámy. Starú Grécku [[akropola|akropolu] tu cisár zanechal. Do mesta sa priviezli umelecké pamiatky z najvýznamnejších starogréckych miest. Mohli sme tu vidieť pamiatky Atén, Alexandrie či Antiochie. Mesto bolo na jednom mieste obohnané hradbami a ostatné časti chránilo more. Cisár si tu taktiež postavil palác, ktorý bol obrovských rozmerov. Žiaden iný panovník predním a ani po ňom si nedal postaviť väčšie sídlo a zaberal plochu väčšiny moderných Európskych panovníckych sídiel. Na ázijskej strane bola štvrť Kalchi, v európskej časti je Galata. Nasledujúci cisári Theodsius Flaccus a Arcadius (prvý samostatný východorímsky cisár) mesto obohatili o svoje fóra, vodovod a tiež posunuli hranice mesta viac na sever, keď vybudovali nové hradby, ktoré slúžili až do roku 1453. Ich turecký názov je Yedikule (používajú ho aj istanbulskí Gréci). Cisár Theodosius si tu taktiež dal postaviť veľkolepý stľp na námestí Augusteon. V 5 stor. tu bola taktiež postavená veľká mestská cisterna s nádhernými stľpmi, ktorá sa zachovala dodnes.
Konštantínopol bol teda od 4. storočia politickým, ekonomickým a kultúrnym centrom Východorímskej ríše, ktorá sa moderne označuje aj ako Byzantská ríša. Význam Konštantínopola však ďaleko presahoval hranice Byzantskej ríše, mesto bolo po úpadku Ríma najväčšie a najľudnatejšie mesto sveta. Západné impérium v r. 476 padlo, no Byzancia navzdory veľkému barbarskému tlaku prežila. V 5. stor. sa Rimania žijúci v Konštantinopole, ale aj v celej Byzantskej ríši úplne pogréčtili, a tak sa Konštantínopol stal viacmenej mestom jedného národa. Za panovania cisára Justiniána (bol ešte Riman) v 6. stor. n.l. sa k mestu priblížili Slovania a Avari a na konci cisárovej vlády aj Bulhari, no všetci boli od mesta odohnaní. Práve počas Justiniánovho obdobia sa ríši vrátila sláva, keď generáli Belisar a Narsis dobyli niektoré bývalé západné provincie aj s Itáliou. V tomto období sa však v meste proti cisárovi vzbúril ľud a toto povstanie má názov Νίκα (Níka). Povstanie viedli vzbúrenci Pompeius a Ypatios, ktorí však po cisárovom zásahu boli potlačení a popravení. Počas povstania boli však zničené niektoré časti mesta, medzi nimi aj starý kostol Ajá Sófia a cisársky palác. Justinián veľkolepo prebudoval tento palác, ktorý bol teraz v nádhernom byzantskom orientálnom slohu. Taktiež postavil nový kostol Ajá Sófia. Tento chrám je skutočný div sveta a pýcha Grékov. Postavenie tak obrovskej kopule znamenalo nové architektonické riešenie. Interiér bol bohato zdobený mramorom a prepychovými stĺpmi z rôznych končín ríše. Kupola bola zo špeciálne odľahčených tehál z Ródu. Celý tento komplex v tvare gréckeho kríža navrhol architekt Anthemios. Nasledujúci cisári už boli Gréci a gréčtina sa stala oficiálnym jazykom. V meste sa vystriedalo viacero gréckych panovníckych rodov. Zatiaľ čo v stredovekej Európe upadla spomienka na antickú kultúru, v Konštantinopole sa táto kultúra kontinuálne pestovala a zdokonaľovala. Žiadne drancovanie antických pamiatok nenastalo a pôsobilo tu mnoho stredovekých gréckych filozofov, ktorí riešili problematiku svojich starovekých predchodcov. V 11 stor. umenie zažilo veľkolepý návrat k antike a jej ideálom. Jedným z významných filozofov bol aj Michalis Psilos v 11. stor., ktorý zanechal dielo o osudoch cisárov a mesta v jeho dobe. Zanecháva nám aj svoj vlastný pracovný postup. Bohaté mesto viackrát obľahli Avari, Slovania, Rusi a rôzni vzdorocisári. Konštantínopol bolo hlavné mesto stredovekej gréckej kultúry, tak ako v staroveku Atény. V meste bola aj univerzita, kde sa študovali antické diela. Cisári tu stavali pozoruhodné kostoly a svetské budovy ako kúpele či parky po celý stredovek. Bežný ľud žil spôsobom zdedeným po predkoch. Samotná Byzantská ríša sa však postupne zmenšovala najprv v prospech Arabov a potom v prospech Turkov. V meste sídlil aj grécky patriarcha, hlava východnej cirkvi, ktorý bol od r. 1055 v schizme s pápežom v Ríme.
V roku 1204 pápež vyhlásil križiacku výpravu aby oslobodil svätú zem, ktorú neboli schopní Gréci dobyť naspäť. Po nezdaroch sa však križiaci obrátili proti miestnemu obyvateľstvu a Konštantínopol bol počas štvrtej križiackej výpravy vydrancovaný a obsadený križiakmi. Križiaci vtedy zničili a odniesli najpozoruhodnejšie antické diela. Križiaci tu založili Latinské cisárstvo a celú "Rímsku ríšu" si rozdelili. Benátčania, ktorí ovládli mesto tu postavili mnoho stavieb, dodnes sa však zachovala iba ich veža v Galáte a kostol, ktorý bol však premenený na mešitu. V meste môžeme obdivovať aj taliansku architektúru. Slobodné Grécke štáty však trvali na vyhnaní Európanov a z iniciatívy Nikéskeho a Trapezuntského cisárstva bola Byzantská ríša v roku 1261 znovu založená. Prvý cisár bol Michalom VIII. Počas tohto obdobia mesto zažíva svoju poslednú slávu, no rúško tajomnosti už nemalo. Ríšu postupne ničili Osmanskí Turci.
Dňa 29. mája 1453 Turci obľahli mesto. Posledný cisár Konstantinos Draganis Paleologos zhromaždil poslednú grécku armádu spolu s posilami z Francúzska. Vďaka modernejšej armáde a vďaka obrovskému kanónu maďarského konštruktéra turecký sultán Mehmed II. prelomil Theodosiove hradby a porazil odporcov. V boji padol aj byzantský cisár, posledný grécky panovník. Byzantská ríša definitívne zanikla. V tento dátum je dnes v Grécku národný smútok. Turci a Gréci spočiatku spolu vychádzali, no po prísnych ediktoch nasledujúcich sultánov namierenými proti Grékom sa začala prejavovať vzájomná nevraživosť. Tak tomu bolo aj v uliciach Konštantínopola.
Mehmed II. sem presídľoval gréckych obyvateľov z Peloponézu, Solúna a z egejských ostrovov. Turci mesto urobili ho hlavným mestom Osmanskej ríše. Gréci totiž Konštantinopol ľudovo nazývali a stále nazývajú jednoducho, Η Πόλη (I Póli, Mesto). Za Osmanskej nadvlády bola postavená Modrá mešita, podľa vzoru chrámu Ajá Sófia, Sultánsky palác a minarety ku chrámu Aja Sófia. Gréci tvorili väčšinu obyvateľstva mesta až do r. 1921.
Počas Gréckej vojny za nezávislosť Sultán zavraždil gréckeho patriarchu, ktorý tu stále sídlil. Počas nasledujúcej Grécko-Tureckej vojny grécka flotila obsadila Konštantinopol. Grécke obyvateľstvo vojsko radostne privítalo, no pre pád gréckeho premiéra Venizelosa bolo grécke vojsko z mesta stiahnuté. Po porážke gréckej armády v Malej Ázií a gréckej masakre v maloázijskom meste Smyrna (Izmir) a v gréckom anatólskom kraji Pontos Mustafom Kemalom Attaturkom, musela väčšina gréckeho obyvateľstva Turecko v r. 1921-23 opustiť. Avšak niektorí Gréci z Konštantínopolu odmietli mesto opustiť a tak im tu Turci museli povoliť ostať. Ostalo ich tu okolo 150 000. Gréci pokračovali vo svojej práci a až do roku 1950 držali ekonomiku a financie mesta vo svojich rukách. Najväčší Tureckí podnikatelia boli práve Gréci. Situácia sa zmenila v roku 1950 pri tzv. Septemvriáde. Septemvriáda (Σεπτεμβριάδα) je grécke označenie na masaker konštantínopolských Grékov. Spory medzi Gréckou komunitou v Turecku a Turkami boli veľmi vyhrotené a Turci nemohli vystáť, že Gréci fakticky kontrolujú Konštantínopol. Všetko však dala do pochodu udalosť, keď Gréci úmyselne zničili dom v ktorom sa narodil Mustafa Kemal Attaturk v Thessalonikách. Turkov zachvátil hnev a turecká armáda obsadila Konštantínopol, pričom bolo Grécke obyvateľstvo vraždené a bité, ženy sa znásilňovali. Turci zničili mnohé Grécke štvrte, vypálili takmer všetky grécke kostoly a školy v meste. Podobne, ako to bolo v dvadsiatych rokoch v Ponte a Smyrne i teraz po masakre turecká vláda prikázala Grékom Turecko opustiť. Tak väčšina Grékov v tomto roku Konštantínopol opustilo. Mesto, ktoré bolo teraz značne vyľudnené osídlili tureckí dedinčania zo všetkých kútov Turecka, čím zároveň pochovali tradičnú Konštantínopolskú kultúru, ktorú si dnes pamätajú iba rodilí istambulskí Turci. V súčastnosti sa snaží turecký premiér Erdogan zabrániť ďalším nepokojom s menšinamy a byť k nim tolerantný, síce má turecká vláda problémy s Kurdami. V súčastnosti žije v Konštantinopole okolo 5000 Grékov a mnoho z nich ani nie je pôvodom z mesta. Grécka republika si však stále robí nárok na časť Anatólie aj s Konštantinopolom. Hlavné časti Konštantínopolu sú Yendikule, Tharápia (tur. Bospor), Tatavla (tur. Kurtulus), Nichori (tur. Yenikoy) a Pera (tur. Beyoglu). Istanbul je dnes najväčšie turecké mesto a môžeme v ňom obdivovať bohaté kultúrne pamiatky.
Roku 1923 bola založená Turecká republika a hlavné mesto sa presunulo do [[Ankara|Ankary] , aby už nikdy nemohlo byť hlavné mesto Turecka dobyté nepriateľom z mora.
V roku 1930 bolo mesto premenované na Istanbul (z gréckeho spojenia εἰς την πόλη is tin póli do Mesta, alebo ľudovo στην πόλη, stin póli, do mesta, v meste); tento názov sa však v turečtine používal už prv.
[upraviť] Tradičná kultúra
Kultúra Istanbulu poznačila celé moderné Grécko. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. Konštantínopolskí mäsiari vymysleli v byzantských dobách populárny orientálny tanec Chasapiko, ktorý sa tancuje aj v Grécku, aj v Turecku. Kultúra oboch národov v meste sa tak počas sultanátu úplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Konštantinopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. O jednotnosti Gréckej a Tureckej kultúry máme dôkazy v podobe gréckych ľudových piesní z Malej Ázie, v ktorých sem tam zaznie nejaké to turecké slovo, alebo veta (napr. časté sú áman, yavrum či seviórum). Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. O jednej takejto ľudovej veselici nám zanechal správu aj filozof Michalis Psilos, keď napísal, že ľud po zvrhnutí krutého tyrana, cisára Michalisa IV. vyšiel do ulíc pozrieť sa na jeho oslepenie a pritom všetci tancovali a vymýšlali nové piesne. Zároveň nám dáva správu o vzniku gréckeho folklóru. Kultúra Konštantínopola sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra obohatenmá o orientálne prvky. Toto bola klasická byzantská kultúra mesta. Veľkomestskú Konštantínopolskú kultúru rozšírili konštantínopolskí Gréci aj v materskom Grécku, počas spomínanej výmeny obyvateľstva začiatkom 20 stor. Dnes tu môžeme ešte stále vidieť podobný spôsob života, ktorý teraz prezentujú predovšetkým Turci. O krásach mesta sa spieva aj v piesni Konštantínopolských Grékov Eche jia Panajia, ktorá ospevuje mestské časti Yedikule, Galátu a Arápiu a vyzdvihuje kvalitu miestneho vína a krásu miestnych dievčat.
Ukážka tradičnej gréckej ľudovej hudby z Konštantínopolu- pieseň Eche jia Panaja
[upraviť] Ekumenické koncily
Význam Konštantínopola ďaleko presahoval hranice Byzantskej ríše, mesto sa stalo štyrikrát miestom zasadania ekumenických koncilov. Dnes tu sídli Grécky patriarcha pre anatólskych kresťanov, hoci je otázka kresťanstva v krajine stále dosť napätá.
[upraviť] Partnerské mestá
|
|
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
