Bosna a Hercegovina

Z Wikipédie

Bosna a Hercegovina


(Vlajka - Bosna a Hercegovina)	(Znak - Bosna a Hercegovina)

Národné motto:
nie je

Oficiálny názov
- Dlhý

Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина

- Krátky

Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина

Úradné jazyky

srbčina, bosniačtina a chorvátčina

Hlavné mesto

Sarajevo - celá krajina a BiH

Banja Luka - Republika Srpska

Najväčšie mesto

Sarajevo

Hlava štátu

Željko Komšić (CRO), Haris Silajdžić (BOS), Nebojša Radmanović (SRB) (predsedníctvo rotuje každých 8 mesiacov) a medzinárodný správca Miroslav Lajčák (SVK) - Zvláštny vyslanec EÚ v Bosne a Hercegovine a Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu (od 30. júna 2007)

Predseda vlády

Nikola Špirić (predseda Rady ministrov BaH)

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

125. miesto
51 129 km²
51 129 km²
0 km²
0 %

Susedia

Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2005

120. miesto
4 025 476

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2005

117. miesto
79 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav jún 2004

79. miesto
6 590

Vznik

5. apríla 1992 / 17. apríla 1992 / 1. marca 1992

Forma štátu

republika

Mena

Konvertibilná marka

Gramotnosť

86 % (1995)

Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna

{{{Štátna hymna}}}

Medzin. kód (ISO 3166-1)

BIH

Kód motorových vozidiel (OSN)

BIH

Internetová doména

.ba

Smerové telefónne číslo

387

Bosna a Hercegovina (BIH) je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie. Po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti (oddelené 5 km širokou „nárazovou“ zónou), na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú Republiku Srbskú.

[upraviť] Dejiny

Územie zväzovej republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosenského kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.

[upraviť] Pred 1. svetovou vojnou

Národno-oslobodzovací boj tunajšieho obyvateľstva proti tureckej nadvláde vyvrcholil bosenským povstaním 1875-78, ktoré malo medzinárodné dôsledky. V roku 1878 bola Bosna a Hercegovina anektovaná Rakúsko-Uhorskom. 28. júna 1914 bol v Sarajeve vykonaný atentát na následníka Rakúsko-Uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este.

[upraviť] Medzivojnové obdobie

Po skončení prvej svetovej vojny bola oslobodená spod Rakúska-Uhorska, pripojená však ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu. V rokoch 1941-45 bola Bosna a Hercegovina centrom protifašistického odboja.

[upraviť] Občianska vojna

V roku 1992 Bosna a Hercegovina nasledovala Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko a tiež vyhlásila nezávislosť - 1. marca 1992, čiže v deň ukončenia referenda o nezávislosti od Juhoslávie (vtedy zloženej už len z Čiernej Hory a Srbska). V tom čase prebiehal ozbrojený konflikt v pohraničných oblastiach medzi Chorvátmi v Chorvátsku a Srbmi v zvyšku Juhoslávie. Vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny sa konflikt presunul aj sem. Bosnianski Chorváti (podporovaní Chorvátskom) boli za nezávislosť, zatiaľ čo bosnianski Srbi (podporovaní Juhosláviou) chceli ovládnuť čo najviac územia, ktoré by potom mohli pripojiť naspäť do Juhoslávie. Všetky konflikty vyústili do občianskej vojny medzi Chorvátskom, BIH a Juhosláviou (Srbmi). Vojna sa skončila v roku 1995. Počas nej bol Chorvátskou armádou zbombardovaný most v Mostare, ktorý bol v lete roku 2004 zrekonštruovaný na náznak prímeria krajín bývalej Juhoslávie.

[upraviť] Geografia

Delenie Bosny a Hercegoviny.

Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 20 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.

Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre členené riekami na jednotlivé masívy a pohoria (Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Maglic, 2 388 m). Mnohé krasové útvary. Nížina len na severe pozdĺž rieky Sávy a na juhu na dolnom toku Neretvy.

Najväčšie rieky sú Sáva s Vrbasom, Bosna, Drina, Neretva.

[upraviť] Podnebie

Podnebie je mierne, vo vnútrozemí a v medzihorských kotlinách s kontinentálnymi vplyvmi. Zrážok je 600 - 2 500 mm (v horách).

[upraviť] Názov štátu a územie

Názov Bosna a Hercegovina je názov historický, teda nejde o federáciu Bosny s Hercegovinou.

Tri územné časti štátu

Územie je tvorené dvoma republikami:

Republika srbská (Република Српска) s hlavným mestom Banja Luka;
Federácia Bosny a Hercegoviny (Federacija Bosne i Hercegovine) s hlavným mestom Sarajevo;

a jedným Federálnym dištriktom Brčko, ktorý bol vytvorený preto, aby zamedzil konfliktu oboch republík z dôvodu rovnakých územných nárokov na toto územie (čo vyplýva z národnostného zloženia - 55 % obyvateľov je Srbov a Chorvátov a 45 % bosniakov). Takto spravujú dištrikt obe republiky spoločne.

Názov štátu skloňujeme v jednotnom čísle (teda Bosna a Hercegovina je… ). Skloňovanie v množnom čísle je gramaticky nesprávne (Bosna a Hercegovina sú…), pokiaľ nehovoríme o jednotlivých historických územiach 1. Bosny a 2. Hercegoviny.

[upraviť] Obyvatelia a jazyk

Sú tvorení troma národmi: Moslimovia (62 %), Srbi (31 %) a Chorváti (12 %). Moslimovia a Chorváti spoločne obývajú tzv. Federáciu Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Republiku Srbskú. Z dôvodu národnostných konfliktov sú tieto dve časti rozdelené 5km širokou demarkačnou líniou, ktorá zaisťuje čiastočné prímerie medzi tamojšími národmi, ktorých vzájomná nenávisť vyvrcholila počas vojny medzi rozpadajúcou sa Juhosláviou a novovytvoreným Chorvátskom a trvá dodnes. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľudmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, príkladmi môže byť jednotné pomenovanie obyvateľov - Bosniaci, zmiešané policajné hliadky, atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne chorváčtina a srbština. Pre moslimské obyvaťelstvo bola tiež vytvorená aj bosančina.