Turkménsko

Z Wikipédie

Turkménsko


(Vlajka - Turkménsko)	(Znak - Turkménsko)

Národné motto:
-

Oficiálny názov
- Dlhý

Türkmenistan

- Krátky

Türkmenistan

Úradné jazyky

turkménčina

Hlavné mesto

Ašchabad

Najväčšie mesto

Ašchabad

Hlava štátu

Gurbanguly Berdimuhammedow(úradujúci)

Predseda vlády

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

92. miesto
488 100 km²
488 100 km²
zanedbateľná km²
- %

Susedia

Afganistan, Irán, Kazachstan, Uzbekistan

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2006

113. miesto
5 042 920

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2005

208. miesto
10 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav 2005

73. miesto
5 900

Vznik

27. október 1991

Forma štátu

republika, fakticky vláda jednej strany

Mena

manat (100 tenge)

Gramotnosť

98,8

Časová zóna

UTC +5, v lete UTC +6

Štátna hymna

Turkménska hymna

Medzin. kód (ISO 3166-1)

Kód motorových vozidiel (OSN)

Internetová doména

.tm

Smerové telefónne číslo

993

Turkménsko je štát v strednej Ázii. Hraničí s Afganistanom, Iránom, Uzbekistanom a Kazachstanom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu, členom SNŠ.

[upraviť] Prírodné podmienky

Turkménsko je najrovinatejšia Stredoázijská krajina. Rozkladá sa v púštnom pásme na juhu Strednej Ázie. 80% rozlohy zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa rozkladá slanisková Kaspická nížina, na ktorej sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Na východe do Turkménska zasahuje pohorie Kugitangtaou dosahujúce výšky až 3000 metrov nad morom. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, územie na jeho úpätí sa vyznačuje veľkou seizmickou činnosťou. Rieka Amudarja tvorí časť východnej hranice s Uzbekistanom. Turkménsko má mimoriadne veľké zásoby ropy a zemného plynu (polostrov Čaleken). Krajina tiež má ložiská síry, olova, a niektorých kovov. Podnebie sa vyznačuje horúcim a suchým letom a pomerne chladnou zimou. Väčšina krajiny má púštny charakter.

[upraviť] Dejiny

Najstaršie pamiatky nasvedčujú, že krajina bola osídlená medzi 5.-4. tisícročím pred naším letopočtom. V 6. storočí pred Kr. oblasť obsadili Perzské vojská, o dve storočia neskôr oblasťou prešiel so svojou armádou aj Alexander Macedónsky. Od 3. storočia pred Kr. v krajine existoval mocný otrokársky štát Partia, ktorý ležal aj na časti vtedajšieho Iránu a Iraku. Vtedy mu patrila aj staroveká Marfiana. Do krajiny v tomto období začali prenikať kočovné turecké kmene. V 7. storočí celú Strednú Áziu ovládli Arabi, v 11. stor. Seldžuckí Turci a v 14. stor. patrila do Timurovej ríše. Nastala islamizácia obyvateľstva a miešanie nových tureckých kočovných a starousadlých iránskych kmeňov, vtedy vznikli aj dnešní Turkméni. Po rozpade Timurovej ríše v oblasti vznikli Chivský chanát a Bucharský emirát. Od 16. storočia mali Turkméni prvé kontakty s Rusmi. V 17. storočí časť Turkménov odišla z krajiny do oblasti dnešného Stavropoľu v predkaukazskom Rusku. Do Turkménska prenikli prvé ruské vojská v 19. storočí. V druhej polovici 19. stor. bolo Turkménsko pripojené k cárskemu Rusku. Nastalo pokojnejšie obdobie, skončili sa vojny medzi kmeňmi, rozvíjalo sa hospodárstvo (tradičná výroba kobercov) ale aj poľnohospodárstvo. Počas VOSR bola v Turkménsku úspešne nastolená sovietska vláda. 27. októbra 1924 vnikla Turkménska SSR. Tá v roku 1990 vyhlásila autonómiu a roku 1991 sa od ZSSR oddelila. Od roku 1990 bol hlavou krajiny prezident Saparmyrat Ataýewiç Nyýazow. Nyýazow mal absolútnu kontrolu nad krajinou, potláčal akúkoľvek opozíciu. 21. decembra 2006 zomrel na náhlu srdečnú príhodu.

[upraviť] Hospodárstvo

Turkménsko je v prevažnej miere púštna krajina s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou v zavlažovaných oázach. Významný bol v minulosti vývoz bavlny, ktorý však v posledných rokoch, kvôli zlým úrodám upadá. Momentálne je najvýznamnejším zdrojom príjmov ťažobný priemysel. Problémy s predajom ropy a hlavne monopolom Ruska na jej výkup stále nedovoľujú rásť hospodárstvu. V posledných rokoch sa však zvýšil export ropy, ktorý spolu s jej rastúcimi cenami kladne vplýval na ekonomický rast. V krajine je až 60% nezamestnanosť a veľká chudoba, ktorá patrí k najväčším problémom krajiny, spolu s nedodržiavaním ľudských a občianskych práv občanov.

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turkménsko

Krajiny v Strednej Ázii
Čína \| Kazachstan \| Kirgizsko \| Rusko \| Mongolsko \| Tadžikistan \| Turkménsko \| Uzbekistan

v • d • e

Krajiny Ázie

Afganistan · Arménsko · Azerbajdžan · Bahrajn · Bangladéš · Bhután · Brunej · Čína · Cyprus · Egypt · Filipíny · Gruzínsko · India · Indonézia · Irán · Irak · Izrael · Japonsko · Jemen · Jordánsko · Kambodža · Katar · Kazachstan · Kórejská ľudovodemokratická republika · Kórejská republika · Kuvajt · Kirgizsko · Laos · Libanon · Malajzia · Maldivy · Mjanmarsko · Mongolsko · Nepál · Omán · Pakistan · Rusko · Saudská Arábia · Singapur · Srí Lanka · Sýria · Tadžikistan · Taiwan · Thajsko · Turecko · Turkménsko · Spojené arabské emiráty · Uzbekistan · Vietnam · Východný Timor

v • d • e SNŠ
Členovia	Arménsko • Azerbajdžan • Bielorusko • Gruzínsko • Kazachstan • Kirgizsko • Moldavsko • Rusko • Tadžikistan • Ukrajina • Uzbekistan
Pridružení členovia	Turkménsko