Bahrajn

Z Wikipédie

مملكة البحرين
Mamlakat al-Baḥrayn
Bahrajnské kráľovstvo


Vlajka	Znak

Národné motto:

Štátna hymna:
بحريننا
Bahrajnona
Náš Bahrajn

Miestny názov

• dlhý

Daulat al-Bahrajn

• krátky

Hlavné mesto

Manáma (Al Manãmah)
26°13′ s.š. 50°35′ v.d.

Najväčšie mesto

Úradné jazyky

arabčina

Štátne zriadenie

- kráľ
- premiér

konštitučná monarchia
Hamad ibn Isa Al Khalifah
Khalifah ibn Sulman Al Khalifah

Vznik

- nezávislosť od Spojeného kráľovstva (16. december 1971)

Rozloha
• celková
• voda (%)

620 km²
km² ( %)

Počet obyvateľov
• odhad (2007)
• sčítanie (2007)
• hustota (2007)

(1 046 814¹.)
634 140
987 obyv. /km² (10.)

Index ľudského rozvoja (2007)

▲ 0.866 (41.) – vysoký

Mena

1 Bahrajnský dinár = 100 Filsov ()

Časové pásmo
• Letný čas

(UTC+3)
(UTC+3)

Internetová doména

.bh

Smerové telefónne číslo

+973

¹ Zahŕňa 517 368 nenárodných obyvateľov (odhad zo septembra 2007)

Bahrajn, oficiálne Bahrajnské kráľovstvo (arab.: مملكة البحرين ‎, Mamlakat al-Baḥrayn) je ostrovný štát v Perzskom zálive. Na západ od Bahrajnu leží Saudská Arábia, ktorá je s ním spojená Mostom kráľa Fahda (oficiálne otvorený 25. novembra 1986), a Katar južne cez Bahrajnský záliv. Plánovaný Katarsko-bahrajnský most priateľstva medzi Bahrajnom a Katarom bude najdlhšie pevné spojenie na svete.^[1]

[upraviť] Poloha

Bahrajn z vesmíru

Bahrajn leží v Ázii na západnom pobreží Perzského zálivu (dĺžka pobrežia 161 km) na 33 piesočnatých ostrovoch pri pobreží Saudskej Arábie a Kataru.

[upraviť] Ostrovy

Havar (41 km²)
Umm Nasan (19 km²)
Muharrak (14 km²)
Sitra (9,5 km²)

Majú v rámci tejto krajiny dôležitejšie postavenie. Hlavný ostrov je nazvaný rovnako ako celá krajina - Bahrajn (563 km²) a na ňom je i najvyšší bod krajiny Jabal ad Dukhan (135 m n. m.).

[upraviť] Etnické skupiny

V Bahrajne tvoria miešanci domorodcov 63% populácie, Ázijci 19%, Arabi 10% a Iránci 8%.

[upraviť] Hospodárstvo

Manáma, hlavné mesto Bahrajnu

Pre svoju výhodnú polohu je a bol už aj v minulosti dôležitou obchodnou bránou do Perzského zálivu. K najdôležitejším hospodárskym odvetviam patrí predaj a spracovanie ropy (80% všetkých príjmov). Krajina má lacnú elektrickú energiu, čo je významným predpokladom existencie hlinikárne, ktorá spracováva domáce suroviny. Významnou zložkou priemyslu je lodiarenský priemysel. Dôležitou súčasťou príjmov obyvateľstva je ešte i doteraz množstvo tradičných remesiel (napr. lov perlorodiek, výroba keramiky, tkáčske zručnosti). Čoraz viac sa krajina sústreďuje i na rozvoj cestovného ruchu.

K problémom krajiny patrí nedostatok výdatných zdrojov (aj pitnej) vody. Tento problém je aj príčinou existencie množstva odsoľovacích zariadení.

Poľnohospodárstvo je prevažne v oázach sústredené na pestovanie datlí, fíg, granátových jabĺk a zeleniny.

[upraviť] História

Bahrajn bol od 7. storočia súčasťou Arabskej ríše, od 12. storočia (s prestávkami) podliehal Perzii, od roku 1782 je to samostatný ostrovný štát (konštitučná monarchia). Od roku 1820 sa po podpísaní Zmluvy o mieri v Perzskom zálive opierala dynastia o podporu Veľkej Británie, v rokoch 1861-1971 bol Bahrajn pod britskou ochranou (Protectorate State). Potom bola vyhlásená úplná nezávislosť. Pokus o parlamentnú monarchiu mal len krátke trvanie (1973-1975). Iránskym nárokom na svoje územie (po potlačenom protibritskom povstaní v roku 1956 vyhlásil Irán roku 1957 Bahrajn za svoju provinciu, roku 1970 od svojho nároku oficiálne ustúpil) a napätiu medzi šíitskou väčšinou, ktorá požaduje zavedenie parlamentnej demokracie, a sunnitskou vládou, čelí krajina zbližovaním sa so Saudskou Arábiou a USA.

[upraviť] Politika

Od roku 1783 vládne v politike s pomocou autokratického systému rodina al-Chalífovcov. Od roku 1993 však emirovi radí vymenovaná Poradná rada. V roku 2000 schválila rada Národnú chartu politických reforiem a roku 2001 ju potvrdilo aj referendum. Vo februári 2002 vyhlásili krajinu za konštitučnú monarchiu. Voľby do poslaneckej snemovne v októbri vyhrali kandidáti islamistov. Prísľubom prepustenia politických disidentov sa stalo zrušenie zákona o štátnej bezpečnosti roku 2001. Mnohí z disidentov sú šiítskí odporcovia režimu, ktorých tradične podporuje Irán.

[upraviť] Referencie

↑ Danes je za najdlhším pevným spojením na svete, COWI, 25. september 2001. Pridané: 25. apríla 2008.

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bahrajn

v • d • e Krajiny v Juhozápadnej Ázii
Afganistan • Arménsko • Azerbajdžan • Bahrajn • Cyprus • Egypt • Gruzínsko • Irak • Irán • Izrael • Jemen • Jordánsko • Katar • Kuvajt • Libanon • Omán • Palestínske autonómne územie • Saudská Arábia • Spojené arabské emiráty • Sýria • Turecko

v • d • e Liga arabských štátov
Členské štáty	Alžírsko \| Bahrajn \| Džibutsko \| Egypt \| Irak \| Jemen \| Jordánsko \| Katar \| Komory \| Kuvajt \| Libanon \| Líbya \| Maroko \| Mauritánia \| Omán \| Palestína \| Saudská Arábia \| Somálsko \| Spojené arabské emiráty \| Sudán \| Sýria \| Tunisko
Pozorovateľské štáty	Eritrea \| India \| Venezuela