Florencia

Z Wikipédie

Firenze

Štát: Taliansko

Oblasť: Toskánsko

Provincia: Firenze

Súradnice: 43° 47' s. š., 11° 15' v. d.

Výška: 50 m n. m. Rozloha: 102 km² Obyvateľstvo:

• Počet obyvateľov: 368 059 (2004)

• Hustota zaľudnenia: 3 453/km²

Časti obce: Galluzzo, Settignano

Susediace obce: Bagno a Ripoli, Campi Bisenzio, Fiesole, Impruneta, Scandicci, Sesto Fiorentino

PSČ 50100 Telefónna predvoľba +39 55

Duomo

Bridges

Florencia (po taliansky: Firenze) je mesto v centre Toskánska, v strednom Taliansku na 43°46′ sev. 11°15′ vých.

Florencia je kolískou renesancie a talianskych klasikov ako sú Dante, Petrarca a Boccaccio. Dnes môžete vo Florencii navštíviť a obdivovať majstrovské kúsky umelcov ako Botticelli, Michelangelo a Leonardo da Vinci v svetovo preslávených múzeách, v nádherných kostoloch alebo dokonca pri prechádzkach mestom. Dnešná Florencia láka turistov z celého sveta, ktorí tu okrem histórie majú možnosť ochutnať vynikajúcu talianskuu kuchyňu a najlepšie talianske vína. Škola je situovaná do krásneho a historického domu (palazzo) s veľkolepým výhľadom na katedrálu v srdci mesta Florencie iba pár minút chôdzou od najslávnejších pamiatok.

Mesto na rieke Arno ma zhruba 400 000 obyvateľov, plus okolie mesta cez 200 000 obyvateľov. Florencia je hlavné mesto regiónu Toskánsko a krátky čas (1865-1871) bolo hlavným mestom Talianskeho kráľovstva. Florencii dlho vládla (1434-1494, 1512-1527 a 1530-1737) rodina Medici.

Toto mesto je okrem centra obchodu a financií stredovekej Európy, niekedy označované aj ako rodisko talianskej renesancie. Florencia je známa svojím bohatstvom umenia a architektúry.

Od roku 1982 je historické centrum Florencie zapísané do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.

[upraviť] História Florencie

Rímske obdobie

Florencia bola založená v roku 59 pr. n. l. na pravom brehu rieky Arno rímskymi vojakmi – veteránmi Julia Caesara a získala názov Colonia Florentia - Kvitnúca. Sídlo typu vojenského tábora malo obdĺžnikový tvar so štyrmi bránami na každou svetovú stranu. Hradby prechádzali dnešním Piazza del Duomo na severe, Piazza della Signoria na juhu, Via del Tornabuoni na západe a Via del Proconsolo na východe. Do roku 150 n. l. bolo v meste vybudované fórum (na mieste dnešného Piazza della Repubblica), kapitol, chrám, kúpele, akvadukt a amfiteáter. Ekonomický rozvoj antického mesta bol spojený s blízkosťou cesty Via Cassia vedúcej z Ríma do severného Talianska. Nová kolónia mala spojenie s vtedajšími etruskými mestami a po Arne tiež so Stredozemným morom. Vďaka tomu sa z Florencie stalo v prvých dvoch storočiach významné obchodné stredisko. V meste sa začali usadzovať obchodníci prichádzajúci z východu, ktorí priniesli do kraja v 3.storočí kresťanstvo. Nová viera sa spočiatku šírila pomaly. Významnejší nástup nastal až po roku 393, kedy sa do Florencie uchýlil sv. Ambróz, vyhnaný z Milána. Ambróz zasvätil roku 393 najstarší kostol na severnom predmestí sv. Vavrinca (San Lorenzo) a ustanovil tu biskupa. To znamená, že sa San Lorenzo stal pôvodnou florentskou katedrálou. Na prelome 4. a 5. storočia vznikol ďalší kostol na ľavom brehu Arna – Santa Felicita (niekedy býva považovaný za najstarší kostol v meste). Po smrti prvého biskupa roku 433 bolo biskupské sídlo prenesené do Baptisteria San Giovanni, ktoré sa potom stalo na dlhé roky florentskou katedrálou.

Stredovek

Po páde západorímskej ríše bola za barbarských vpádov spustošená Florencia i celé Toskánsko a nastal tu hospodársky a politický úpadok. Ku krátkemu rozmachu došlo za vlády Byzancie v rokoch 553-569. Langobardi, ktorí prišli do severného Talianska v roku 568, mali o zničené Toskánsko záujem iba z obranného hľadiska proti južnejším dŕžavám Byzantíncov. Toskánsko sa v tej dobe stalo vojvodstvom, rozčleneným na menšie pod vojvodstvá. Najvýznamnejším strediskom bola Lucca, ktorú Langobardi zrejme dobyli ako prvé toskánske mesto. Okrem Luccy prosperovala zrejme i Pisa ako obchodný, námorný i operný bod. Ostatné toskánske mesta vrátane Florencie boli zanedbávané. V 6.storočí žilo v meste sotva tisíc obyvateľov, v 7.storočí ich počet ešte viac poklesol.