Rím

Z Wikipédie

Možno hľadáte informáciu o Rímskej ríši.

Poloha

Via Appia

Fontana di Trevi

Koloseum

Piazza Venezia

Rím (lat. a tal. Roma) je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio. Nachádza sa na riekach Tiber a Aniene neďaleko pobrežia Tyrrhenského mora.

Mesto Vatikán je suverénna enkláva v Ríme, je sídlom rímskokatolíckej cirkvi a Pápeža.

Rím je najväčšie mesto a obec v Taliansku, ako aj najväčšie z európskych hlavných miest s rozlohou 1 290 km². Počet obyvateľov obce je 2 553 873 (ISTAT 31.12.2004), dosahuje však 2 823 201 obyvateľov (Zdroj: Comune di Roma) vrátane občanov bez trvalého bydliska. Súčasným strarostom je Walter Veltroni (od mája 2001).

Počas svojej asi 2 800 rokov dlhej existencie bol sídlom starovekého Ríma, neskôr pápežských štátov, Talianskeho kráľovstva a Talianskej republiky. Nazýva sa aj „večným mestom“ (la città eterna).

Obsah

1 Dejiny
2 Orientácia v meste
3 Hlavné pozoruhodnosti (vrátane Vatikánu)
4 Iné projekty
5 Fotografie

[upraviť] Dejiny

Prvé osídlenie mesta začalo v období 1200-800 pred Kr.. Skutočné založenie Ríma sa však traduje až v roku 753 pred Kr. Romulom, ktorý bol prvý zo siedmich mestských kráľov.

Z daného je zrejmé, že rímska civilizácia je síce pomerne stará, ale predsa len mladá v porovnaní s takými civilizáciami ako boli Peržania, Egypťania, či Gréci. Dokonalý um, použitá stratégia, vojenské schopnosti vládcov Ríma… toto všetko sa podpísalo pod obrovský rozmach hraníc rímskej ríše. Roku 509 pred Kr.. vyhnali Etruskov, aby založili republiku. Postupne si podmanili celý Blízky Východ, či krajiny Severnej Afriky. Prvá púnska vojna medzi Rímom a Kartágom prebiehala v rokoch 264-241 pred Kr.. Nasledovala druhá púnska vojna v rokoch 218-201 pred Kr., keď slávny vojenský stratég a vodca kartáginskej armády Hannibal urobil čosi nevídané. S celou svojou armádou prešiel Alpy, aby Rimanov prekvapil zo severu, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Známa je veta ešte z tých čias: „Hannibal ante portas“ (Hannibal pred bránami). Hannibal žiaľ nezískal dostatočnú finančnú podporu z Kartága, a tak svoj boj nakoniec prehral. V rokoch 149-146 pred Kr. sa konala tretia púnska vojna, v ktorej Rím definitívne poráža Kartágo.

Roku 60 pred Kr. Rímu vládne triumvirát Pompeius, Crassus a snáď najznámejší rímsky vládca Gaius Julius Caesar. Počas svojej vlády sa stretol s očarujúcou Kleopatrou, ktorú dosadil na egyptský trón ako kráľovnú. Roku 48 pred Kr. sa Ceasar stal absolútnym vládcom Ríma. Nakoniec je však zabitý a roku 27 pred Kr. nastupuje na trón nový vládca Oktavián (Augustus), ktorý je zároveň prvým rímskym cisárom.

Neskôr dochádza k rozmachu kresťanstva v krajine. Roku 42, podľa kresťanskej tradície, apoštol Peter navštevuje Rím. Za vlády cisára Nera dochádza ku krutému prenasledovaniu kresťanov, ktorí rozširujú vieru Ježiša Krista z Izraela. V roku 72 dochádza k stavbe známeho Kolosea v Ríme. Čoskoro sa k moci dostáva cisár Traján (98-117), ktorý svojím vojenským ťažením podstatne rozširuje hranice krajiny. Rím prežíva svoj rozmach aj za vlády cisára Hadriána (117-138) či [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia] (161-180). V rokoch 284-286 sa ríša rozdeľuje na východnú a západnú.

V rokoch 306-337 vládne cisár Konštantín, ktorý celú ríšu opäť zjednocuje a legalizuje kresťanstvo. V roku 313 to zabezpečil dokumentom nazývaným Milánsky edikt.

Posledným rímskym cisárom je Romulus Augustulus (476). Neskôr, v roku 800 bol Karol Veľký korunovaný pápežom (Lev III) za cisára svätej ríše rímskej.

Rok 1527 je pre Rím značne nepokojným. Bol vyplienený nemeckými a španielskými oddielmi cisára Karla V. V roku 1797 Rím obsadil Napoleon až do roku 1814, kedy je obnovený cirkevný štát. V nasledujúcich rokoch sa prejavuje pokus o vytvorenie Rímskej republiky. Vyvrcholením tohoto počínania bolo povstanie r. 1848 vedené Garibaldim a Mazzinim. Novovzniknutú republiku však čoskoro porazia Francúzi. Už v roku 1861 je vyhlásené zjednotenie Talianska a roku 1870 sa k zjednotenej krajine pripája aj Rím.

V rokoch 1924-1943 sa taliansko stáva fašistickým štátom, kedy ministerským predsedom bol Benito Mussolini.

V roku 1929 na základne Lateránskych zmlúv sa Vatikán uznáva ako suverénny štát.

Roku 1944 spojenci oslobodzujú Rím od nacistov.

[upraviť] Orientácia v meste

Mesto Rím má približne 2,8 milióna obyvateľov, čím sa radí medzí veľké mestá sveta.

Najvýhodnejšie spojenie medzi letiskom a samotným mestom zabezpečujú vlaky. Na ľavej strane jazdia bežné vlaky, na strane pravej je možné využiť služby luxusných vlakov. Obidva však majú konečnú v centre mesta.

Orientácia v meste je jednoduchá a dopravu k jednotlivým pamiatkam zabezpečuje hustá sieť dopravných prostriedkov. Asi najrýchlejšiu variantu prepravy predstavuje metro, ktoré je tvorené dvomi podzemnými dráhami (Linea A a Linea B). Metrom je možné dostať sa do blízkosti takmer všetkých významnejších pamiatok v Ríme. Niekedy je vhodné využiť aj mestské autobusy, či električky. Náčrt historických pamiatok a obidvoch dráh metra je dobre viditeľný na mapke Ríma.