Východné katolícke cirkvi

Z Wikipédie

Termín východné katolícke cirkvi označuje skupinu východných kresťanských cirkví, ktoré sú, rovnako ako Rímskokatolícka cirkev, súčasťou Katolíckej cirkvi, uznávajú za svoju hlavu rímskeho pápeža a ich vierouka je identická s rímskokatolíckou. Pri bohoslužbách však na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi nepoužívajú rímsky obrad, ale svoje vlastné východné obrady. Ďalším rozdielom je, že v právnej oblasti nepodliehajú rímskokatolíckemu Kódexu kánonického práva ale sa riadia vlastným kánonickým právom, ktorého základným prameňom je Kódex kánonov východných cirkví^[1] (účinný od r. 1991).

Obsah 1 Vznik východných katolíckych cirkví 2 Hierarchické stupne východných katolíckych cirkví 3 Situácia na Slovensku 4 Zoznam východných katolíckych cirkví podľa obradov 5 Referencie 6 Externé zdroje

[upraviť] Vznik východných katolíckych cirkví

Východné katolícke cirkvi vznikali väčšinou pripojením sa nekatolíckych východných cirkví alebo ich častí ku Katolíckej cirkvi, pričom prijali jej učenie vrátane primátu pápeža, ale zachovali si východný obrad a ďalšie špecifiká (napr. možnosť vysviacky ženatých mužov za kňazov). Príkladom takéhoto zjednotenia je napríklad Brest-Litovská únia z roku 1596, ktorou sa zjednotila s Katolíckou cirkvou časť pravoslávnych kresťanov na Ukrajine a v Bielorusku a ktorej vďačí za svoju existenciu napr. dnešná Ukrajinská gréckokatolícka cirkev.

[upraviť] Hierarchické stupne východných katolíckych cirkví

Kódex kánonov východných cirkví rozoznáva štyri hierarchické stupne východných katolíckych cirkví cirkví, pričom čím vyšší je stupeň jednotlivej cirkvi, tým väčšia je jej vnútorná autonómia od Vatikánu v niektorých otázkach. Najvyšší stupeň predstavuje patriarchálna cirkev na čele s patriarchom, nasleduje väčšia arcibiskupská cirkev na čele s väčším arcibiskupom, metropolitná cirkev vlastného obradu na čele s arcibiskupom - metropolitom a napokon ostatné cirkvi vlastného obradu.^[2]

[upraviť] Situácia na Slovensku

Na Slovensku je v súčasnosti jedinou východnou katolíckou cirkvou Gréckokatolícka cirkev (v zozname východných katolíckych cirkví ju uvádzam ako Slovenskú gréckokatolícku cirkev), ktorá má na území Slovenskej republiky prešovskú metropoliu (arcibiskup - metropolita Ján Babjak, nar.1953; emeritný biskup Ján Hirka, nar. 1923), košickú eparchiu (biskup Milan Chautur, nar. 1957) a bratislavskú eparchiu (za jej biskupa bol vymenovaný Peter Rusnák, nar. 1950).

[upraviť] Zoznam východných katolíckych cirkví podľa obradov

(v zátvorke sú uvedení ich najvyšší predstavitelia s uvedením roku narodenia a sídla)

1. chaldejský (východosýrsky) obrad
   • Chaldejsko-katolícka cirkev (patriarcha Babylonu Emanuel III. Delly, nar. 1927, sídlo - Bagdad, Irak) - rozšírená najmä v Iraku. Počet členov (2005): 358 682.
2. sýrsko-malabarský obrad
   • Sýrsko-malabarská katolícka cirkev (väčší arcibiskup Ernakulamu-Angamaly kardinál Varkey Vithayathil, nar. 1927, sídlo - Ernakulam, India) - rozšírená najmä v Indii - najviac v štáte Kérala. Počet členov (2005): 3 699 142.
3. koptský obrad
   • Koptsko-katolícka cirkev (patriarcha Alexandrie Antonios Naguib, nar.1935, sídlo - Káhira, Egypt) - rozšírená najmä v Egypte. Počet členov (2005): 252 790.
4. etiópsky obrad
   • Etiópsko-katolícka cirkev (arcibiskup Addis Abeby Berhane-Jesus Demerew Surafiel, nar. 1948, sídlo - Addis Abeba, Etiópia) - rozšírená najmä v Etiópii a Eritrei. Počet členov (2005): 225 224.
5. západosýrsky obrad
   • Sýrsko-katolícka cirkev (patriarcha Antiochie, sídlo - Charfet, Libanon - v súčasnosti je úrad patriarchu neobsadený) - rozšírená najmä v Sýrii, Iraku a Libanone. Počet členov (2005): 123 668.
   • Sýrsko-malankarská katolícka cirkev (väčší arcibiskup Trivandrumu Isaac Mar Cleemis Thottunkal, nar. 1959, sídlo Trivandrum, India) - rozšírená najmä v indickom štáte Kérala. Počet členov (2005): 402 702.
6. maronitský obrad
   • Maronitská cirkev (patriarcha Antiochie kardinál Nasrallah Butros Sfeir, nar. 1920, sídlo - Bkerke, Libanon) - rozšírená najmä v Libanone a v diaspóre. Počet členov (2005): 3 107 344.
7. arménsky obrad
   • Arménsko-katolícka cirkev (katolikos-patriarcha Cilície Nerses Bedros XIX. Tarmuni, nar. 1940, sídlo - Bejrút, Libanon), rozšírená najmä v Arménsku, Gruzínsku, Libanone, Sýrii a v diaspóre. Počet členov (2005): 368 101.
8. byzantský obrad (gréckokatolícke cirkvi)
   • Melchitská gréckokatolícka cirkev (patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Gregor III. Laham, nar. 1933, sídlo - Damask), rozšírená najmä v Sýrii, Libanone, Izraeli a v diaspóre. Počet členov (2005): 1 342 014.
   • Ukrajinská gréckokatolícka cirkev (väčší arcibiskup Kyjeva a Haliče kardinál Ľubomyr Huzar, nar. 1933, sídlo - Kyjev), rozšírená najmä na Ukrajine a v diaspóre. Počet členov (2005): 4 268 577.
   • Rumunská gréckokatolícka cirkev (väčší arcibiskup Alba Iulie a Făgăraşu Lucian Mureşan, nar. 1931, sídlo - Blaj, Rumunsko) - rozšírená najmä v Rumunsku. Počet členov (2005): 741 917.
   • Rusínska gréckokatolícka cirkev - zahŕňa 3 jednotky:
     1. Mukačevská eparchia (apoštolský administrátor - biskup Milan Šášik, nar. 1952) - zaberá územie celej Podkrpatskej Rusi na Ukrajine. Počet členov (2005): cca 320 000.
     2. Rusínska gréckokatolícka metropolia v USA (Arcibiskup Pittsburghu Basil Myron Schott, nar. 1939, sídlo - Pittsburgh, USA). Počet členov (2005): 99 381.
     3. Gréckokatolícky apoštolský exarchát v Českej republike (apoštolský exarcha Ladislav Hučko, nar. 1948, sídlo - Praha, Česká republika), pôsobí v Českej republike. Počet členov (2005): 177 704.
   • Slovenská gréckokatolícka cirkev (Prešovský arcibiskup - metropolita Ján Babjak, nar. 1953, sídlo - Prešov, Slovensko), pôsobí na Slovensku (prešovská metropolia, košická eparchia a bratislavská eparchia). Ako súčasť Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi býva uvádzaná aj eparchia svätých Cyrila a Metoda v kanadskom Toronte pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade. Počet členov (2005): 225 369.
   • Gréckokatolícka cirkev v Chorvátsku – eparchia Križevci (biskup Križevci Slavomír Miklovš, nar. 1934, sídlo – Zagreb, Chorvátsko). Počet členov (2005): 15 311.
   • Gréckokatolícka cirkev v Srbsku a Čiernej Hore (apoštolský exarcha Srbska a Čiernej Hory - biskup Djura Džudžar, nar. 1954, sídlo - Ruski Krstur, Srbsko). Počet členov (2005): 22 934.
   • Gréckokatolícka cirkev v Macedónsku (apoštolský exarcha pre gréckokatolíkov v Macedónsku - biskup Kiro Stojanov, nar. 1959, sídlo – Skopje, Macedónsko). Počet členov (2005): 11 398.
   • Maďarská gréckokatolícka cirkev – pôsobí v Maďarsku (biskupstvo Hajdúdorog a apoštolský exarchát Miskolc). Počet členov (2005): 268 935.
   • Bulharská gréckokatolícka cirkev (apoštolský exarcha gréckokatolíkov v Bulharsku - biskup Christo Projkov, nar. 1946, sídlo – Sofia, Bulharsko) – pôsobí v Bulharsku. Počet členov (2005): cca 10 000.
   • Grécka gréckokatolícka cirkev (apoštolský exarcha gréckokatolíkov v Grécku – biskup Dimitrios Salachas, nar. 1939, sídlo – Atény, Grécko), pôsobí v Grécku a Turecku. Počet členov (2005): 2 340.
   • Albánska gréckokatolícka cirkev (apoštolský administrátor južného Albánska – biskup Hil Kabashi, nar. 1941), pôsobí v Albánsku. Počet členov (2005): cca 3200.
   • Italsko-albánska gréckokatolícka cirkev – rozšírená najmä v južnom Taliansku. Počet členov (2005): 61 398.
   • Ruská gréckokatolícka cirkev (v súčasnosti bez biskupa) – pôsobí v Rusku a v diaspóre.
   • Bieloruská gréckokatolícka cirkev (v súčasnosti bez biskupa) – pôsobí v Bielorusku a v diaspóre.

[upraviť] Referencie

1. ↑ Kódex kánonov východných cirkví - pracovný preklad
2. ↑ Rozdelenie Cirkví podľa jednotlivých tradícií

[upraviť] Externé zdroje

• Zdroj údajov o počte členov jednotlivých cirkví: CNEWA