Trenčianska elektrická železnica
Z Wikipédie
| Trenčianska Teplá–Trenčianske Teplice | |||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
|||||||||||||||||||||||||||||
Trenčianska elektrická železnica (TREŽ) je názov siete železničnej dopravy medzi obcou Trenčianska Teplá a mestom Trenčianske Teplice.
Ide o jednu železničnú medzimestskú trať s prvkami električkovej dopravy dlhú približne 5,5 km, ktorú tvorí jeden medzistaničný oddiel, pričom jediná výhybňa s názvom Kaňová bola v 2. polovici 90. rokov zrušená.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Do prevádzky bola trať uvedená 27. júla 1909 po menej ako roku výstavby. Stala sa spojnicou hlavnej železničnej trate z Bratislavy do Košíc (severného koridoru) a kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Prestup zo štandardných vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko je v Trenčianskej Teplej . Systém bol postavený ako úzkorozchodný, rozchod koľají je 760 mm a elektrifikovaný. Napájacie napätie bolo pri otvorení 750 V, v roku 1942 bolo zvýšené na 950 V a v roku 1984 znížené na 600 V. Trať spočiatku vlastnila spoločnosť Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice (maď. Hólak - Trencsénteplitzi Villamos Vasút), ktorá však nemala prostriedky na zakúpenie vozňov. Preto prevádzku zaisťovali štátne železnice na účet vlastníka, najprv uhorské a potom česko-slovenské.
V 80. rokoch bol jeden z úsekov pri Trenčianskych Tepliciach preložený, vzhľadom na výstavbu sídliska. V roku 2000 došlo k menšej modernizácii celej trate, avšak v ďalších rokoch začiatku 21. storočia celému systému hrozil zánik, ktorý je zatiaľ oddialený. V súčasnosti zabezpečujú prevádzku trate ŽSR, dopravu zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko.
Zvláštnosťou tejto trate je, že sa dodnes zachovali napríklad aj drevené stožiare trakčného vedenia, vymenené za betónové len na jej časti .
[upraviť] Vozový park
V súčasnosti tvoria vozový park tri motorové vozidlá radu 411.9 (bývalé EMU 46.1) (v prevádzke je však iba jedno) a dve riadiace vozidlá radu 911.9 (vzhľadom na nízky dopyt nie sú v prevádzke). Všetky vozidlá boli vyrobené v rokoch 1951 a 1952, avšak v 80. rokoch prešli rekonštrukciou, pri ktorej došlo k výrazným úpravám.
Na zvláštne jazdy sú príležitostne zapožičiavané vozne a rušne z ČHŽ.
[upraviť] Depá
Depo je iba jedno, a to v Trenčianskej Teplej.
[upraviť] Galéria
 Stanica Trenčianske Teplice |
 Vlak TrEŽ opúšťa zastávku "Trenčianske Teplice - zastávka" |
 Netypický pohľad do depa TREŽ, kde se pripravuje na zvláštnu jazdu parná lokomotíva, zapožičaná z ČHŽ |
[upraviť] Externé odkazy
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčianska elektrická železnica- Stránky o TREŽ
- Rozsiahly článok a fotografie
- Článok na stránke internetového časopisu K-Report
- Informácie o vozoch prevádzkovných na TREŽ
- Informácie a fotografie
- Informácie na stránkach rail.sk
- Rozsiahla fotogaléria
| Mestská hromadná doprava na Slovensku | |
|---|---|
| Prímestská železnica | Bratislava-Viedeň (zrušená) • Trenčianske Teplice • Vysoké Tatry • Štrba-Štrbské Pleso • Čiernohronská železnica • Historická lesná úvraťová železnica • Lesná úvraťová železnica • Kysucko-oravská lesná železnica (zrušená) • Čermeľská železnica • Považská lesná železnica (zrušená) |
| Rýchlodráha | Bratislava (plánovaná) • Petržalka (plánovaná) • Košice |
| Električková doprava | Bratislava • Košice |
| Trolejbusová doprava | Bratislava • Košice • Žilina • Prešov • Banská Bystrica • Vysoké Tatry (zrušená) |
| Železničná doprava | Bratislava |
| Autobusová doprava | Bratislava |
| Prevádzkovatelia | Bratislava • Košice • Žilina • Prešov • Banská Bystrica |
| Integrované dopravné systémy | Bratislavský kraj (DPB, Slovak Lines, ŽSSK) • Košický kraj |
