Pásmo jadrových pohorí

Z Wikipédie

Geológia Západných Kaprát
Morfotektonické členenie
Čelná predhlbeň
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Pásmo Bükku
Petrografia
Flyš · Molasa · Vápenec · Dolomit · Kremenec
Geologcké jednotky rôzneho rádu
Krosenská jednotka · Magurská jednotka · Váhikum/Infratatrikum · Oravikum · Peripieninský linament · Tatrikum · Subtatranské príkrovy · Čertovická línia · Fatrikum · Veporikum · Lubenícko-margecianska línia · Gemerikum · Hronikum · Silicikum · Meliatikum · Turnaikum · Neovulkanity · Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Vindelický val
Pieninský oceán
Apulská platňa
Meliatsko-halstattský oceán

Tatransko-fatranské pásmo jadrových pohorí (v tektonike) alebo Fatransko-tatranská oblasť (v geomorfológii) je geomorfologicky a tektonicky samostatné pásmo Západných Karpát, obsahujúce tatrické podložie a subtatranské príkrovy (fatrikum a hronikum).

Pásmo jadrových pohorí je zo severu ohraničené bradlovým pásmom. Vo vonkajšom rade zahŕňa Hainburské vrchy, Malé Karpaty (Pezinská časť), Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malú Fatru, Západné, Vysoké a Belianske Tatry. Do vnútorného radu jadrových pohorí patrí Tribeč, Žiar, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Ďumbierske Nízke Tatry a masív Smrekovice v Branisku. Z juhu je rozhraním čertovická línia, južne od ktorej sa nachádza geomorfologicky podobné veporské pásmo.

Označenie jadrové pohorie je odvodené podľa štruktúrneho elementu, odolných kryštalinických hornín, ktoré sú zachované a buduje najvyššie partie pohorí (tzv. jadro).

[upraviť] Spôsob vzniku

Podložie jadrových pohorí tvorí tzv. tatrikum, tvorené hlavne kryštalinikom. V prvohorách sa v tejto oblasti usadili klastické horniny, ktoré však boli počas hercýnskeho vrásnenia metamorfózou vysokého a stredného stupňa premenené na kryštalické bridlice (fylity, svory a ruly). Ku kontaktnej metamorfóze prispeli aj rozsiahle intrúzie žuly, ktoré sprevádzali hercýnske ako aj neskoršie alpínske vrásnenie. Kryštalické horniny neskôr obnažila erózia a koncom prvohôr celú oblasť zalialo more a tak na nich mohli počas druhohôr sedimentovať usadené horniny, označované tiež ako obalové jednotky tatrika. Sú to najmä klastiká a karbonáty.

Vo strednej kriede oblasť postihla mediteránna fáza alpínskeho vrásnenia, ktoré začalo posúvať obrovské masy hornín na sever a severozápad. V dôsledku toho vzniklo mnoho zlomov a horniny boli pozdĺž nich rozlámané na menšie či väčšie bloky. Ako vrásnenie pokračovalo, boli niektoré bloky vyzdvihnuté, prípadne aj presunuté v podobe príkrovov, ktoré sú označované ako subtatranské príkrovy. Karpatské príkrovy sú budované najmä vápencami, slieňmi a dolomitmi. V oblasti jadrových pohorí sú to spodný krížňanský príkrov (fatrikum) a nad ním chočský príkrov (hronikum). Krížňanský príkrov tvoria horniny, ktoré vznikali v sedimentačnej panve nazývanej fatrikum. Nachádzala sa pôvodne medzi tatrikom a južnejšou jednotkou veporikom, no neskôr subdukovala a na povrchu zostali len jej pozostatky. Chočský príkrov, pochádzal z oblasti, ktorá subdukovala úplne celá a dnes nie je známa, je preto označovaný ako bezkoreňový príkrov.

Po skončení hlavných fáz vrásnenia v tejto oblasti, ktorá zatiaľ nemala natoľko členitý reliéf ako dnes vznikli v paleogéne rozsiahle zlomy, pozdĺž ktorých boli niektoré bloky vyzdvihnuté vo forme hrástí, niekedy sú tiež označené ako megaantiklinály (veľké antiklinály). Na miestach poklesov vznikli kotliny. Zarovno s dvíhaním, ktoré na mnohých miestach pokračuje dodnes, prebieha aj intenzívna erózia. Spomedzi všetkých hornín jej najdlhšie odolávali práve kryštalické horniny, ktoré dnes budujú najvyššie časti Slovenských pohorí. Na základe svojho vrásového a prešmykovo-násunového vzniku patria jadrové pohoria k takzvanej Alpinotypnej tektonike. Model jadrových pohorí je podobný typu, ktorý je v anglickej terminológii označovaný ako Basin and Range.

[upraviť] Externé odkazy

• Stránka popisujúca princíp vzniku jadrových pohorí na príklade Vysokých Tatier