Tektonický zlom

Z Wikipédie

Tektonický zlom alebo tiež dislokácia je geologická krehká diskontinuitná porucha (fraktúra) zemskej kôry, pozdĺž ktorej došlo alebo aj v súčasnosti dochádza k pohybu fraktúrou oddelených horninových blokov. Premiestnenie môže byť len niekoľko milimetrov, ale môže dosahovať veľkosť aj stoviek kilometrov. Rýchlosť pohybu na zlomoch sa môže rôzniť, ale rádovo je niekoľko desiatok milimetrov ročne. V oblastiach aktívnych zlomov, na ktorých boli zaznamenané pohyby v posledných 10 000 rokoch, sa často vyskytujú zemetrasenia.

Zlom oddeľuje dva bloky hornín, ktoré sa pozdĺž neho premiestnili. V priestore je vymedzený zlomovými plochami na ktorých sú často viditeľné stopy po pohybe blokov, tzv. striácie. Na kontakte zlomových plôch dochádza k vzniku tektonického zrkadiel a minerálnych schodov. Obrovské tlaky a trenie spôsobujú rozpad pôvodnej horniny a vznik nových hornín, takzvaných zlomových tektonitov, vo väčších hĺbkach mylonitov a ultramylomitov. Tie majú v dôsledku zvýšenej plasticity vo väčších hĺbkach iný charakter ako tektonity na povrchu.

Obsah 1 Vznik zlomu 2 Klasifikácia zlomov 3 Lokalizácia zlomov 4 Zlomy a zemetrasenia 5 Významné zlomy vo svete 5.1 Významné zlomy na Slovensku 6 Zdroje 6.1 Referencie

[upraviť] Vznik zlomu

Zlom vzniká pri uvoľnení postupne rastúceho orientovaného napätia postupným prepojovaním malých puklín a prasklín. Väčšie celky týchto trhlín sa nazývajú strižné fraktúry. Významnú úlohu v tomto procese zohráva tlak pórových fluíd. Ak pri zlomovom porušení hornín dôjde k vzniku viacerých rovnobežných porúch, dochádza k vytvoreniu takzvanej zlomovej zóny. Šírka a dĺžka tejto zóny, alebo jednotlivých zlomov je priamo úmerná veľkosti pohybov, ktoré na nich nastali.

Pre objasnenie niektorých typov zlomov ako sú smerné posuny sa používa buď mechanika čistého strihu, v prípade symetrických štruktúr a mechanika jednoduchého strihu v prípade asymetrickej deformácie. Pri asymetrickej deformácii bola experimentálne aj prakticky odvodená súvislosť viacerých štruktúr, známych ako riedlove strihy. Sú to smerné posuny druhého rádu, označené ako riedlov syntetický strih a antitetický strih, vyskytujúce sa okolo hlavného strihu (tzv. main deplacement zone). Syntetický aj antitetický strih sú súmerné pozdĺž tenzných trhlín, ktoré zvierajú s rovinou hlavného strihu uhol mierne menší než 45°. Riedlov syntetický strih je súmerný pozdĺž hlavného zlomu so sekundárnym syntetickým strihom, ktorý zviera s hlavným zlomom ostrý uhol. Zrkadlovo obrátene s riedlovými antitetickými zlomami sa v prírode často formujú en-echelon štruktúry, týmito miestami často prechádzajú osi vrás a na ne kolmé fraktúry. Orientácia osí en echelon vrás umožňuje určiť smer pohybu blokov v strižnej zóne. Podobný je aj Coulomb-Andersonov model strihu.

[upraviť] Klasifikácia zlomov

Podľa úklonu zlomovej plochy:

• vertikálne zlomy
• uklonené zlomy, rozlišuje sa vyššie položený nadložný blok a poklesnutý podložný blok
• horizontálne zlomy

Podľa tvaru zlomovej plochy:

• planárne (rovinné) zlomy
• listrické (zakrivené) zlomy
• vrtuľovité zlomy.

Podľa klasickej práce E. M. Andersona The Dynamics of Faulting and Dyke Formation with Applications to Britain, v ktorej boli formulované základné predpoklady zlomovej mechaniky, boli tiež definované základné typy zlomov: smerné posuny, prešmyky a poklesy. Popri nich existujú aj ďalšie.

• Smerné posuny niekedy tiež transformné zlomy, pri ktorých sa bloky pohybujú pozdĺž zlomu. Z hľadiska zmyslu pohybov sa delia na ľavostranné (sinistrálne) a pravostranné (dextrálne). Ak sa od pozorovateľa protiľahlý blok pohybuje do prava, je to pravostranný posun, ak je tomu naopak ide o ľavostranný. Stanovište je potrebné zaujať tak, aby pozorovateľ stál na jednom z blokov čelne k druhému.
  • transformné zlomy časté v oceánskej zemskej kôre, kde sa vyskytujú pozdĺž stredooceánskych chrbtov, umožňujú rôznu rýchlosť narastania oceánskej kôry.
  • smerné posuny lemujúce subdukčnú zónu s oceánskou priekopou rovnobežné zlomy v kontinetálnej zemskej kôre, ktoré umožňujú prienik magmy vytváranej pri subdukcii na povrch.
  • medziplatňové smerné posuny umožňujú horizontálny posun medzi dvoma tektonickými platňami. Pozdĺž nich dochádza k najväčším posunom.
  • smerné posuny lemujúce kolízne zóny sú plytšie, typické pre procesy na konvergentných okrajoch platní. Realizuje sa nimi tektonický únik, ktorým vznikli napr. aj Západné Karpaty.
  • intrakontinentálne smerné posuny sú rovnako plytšie, ale nie sú viazané na kolízne zóny.
• Prešmyky sú druh uklonených zlomov, kde nadložná kryha vystupuje hore, čím dochádza k obnažovaniu starších vrstiev. Prešmyky vznikajú kompresiou - teda skracovaním kôry, buď pri krehkej deformácii ako kryhové prešmyky, alebo pri čiastočne plastickej deformácii ako vrásové prešmyky, pri pretrhnutí ramena vrásy. Ich predstaviteľmi sú napríklad hráste. Prešmykové štruktúry sú typické pri orogenéze.
• Poklesy sú typ uklonených zlomov, kde nadložná kryha vzhľadom k podložnej poklesáva. Tieto poruchy zmeskej kôry vznikajú extenziou - rozťahovaním kôry. Najtypickejšie sú gravitačný sklz, vykliňovanie vonkajšieho oblúka pri ohýbaní segmentu kôry tangenciálnym stláčaním, prípadne extenznými procesmi v podloží, ktoré môže spôsobiť tok podložia, kolaps materiálu v podloží alebo výstup diapíru. Poklesy majú za následok vznik symetrických hrástí alebo grábenov.
• Násuny sú mierne uklonené až horizontálne zlomy, pozdĺž ktorých sa realizuje skrátenie. Často sa tvoria na rozhraniach vrstiev, ako tzv. intrafoliačné zlomy. Nezriedka vytvárajú šupinovú stavbu. Patria medzi ne nesené násunové sekvencie - piggy back, duplexy a koníky.

Za zlomy sú považované fraktúry rôznych rozmerov. Väčšie zlomy regionálneho, či planetárneho charakteru už majú skôr povahu zlomových zón, čo sú širšie oblasti postihnuté rôznymi druhmi tektonickej aktivity, v ktorých možno nájsť väčšie množstvo rôznych typov zlomových štruktúr.

[upraviť] Lokalizácia zlomov

Niektoré druhy zlomov ako napríklad transformné zlomy v blízkosti stredooceánskych riftov môžu byť niekoľko tisíc kilometrov veľké a možno ich pomocou primeraných metód pomerne ľahko určiť. Menšie zlomy na prvý pohľad nie sú evidentné, možno ich však určiť na základe charakteristickej diskontinuity geofyzikálnymi prístrojmi. Finančne menej náročné je vyhľadávanie nespojitosti alebo useknutia na základe geomorfologických a geologických čŕt v teréne a jeho reliéfe. Typickými črtami zlomov je topografická linearita, ohýbanie korýt riek a potokov, ktoré ich pretínajú. Rovnako sú pre ne typické strmo zrezané svahy a kulisovité alebo en-echelon usporiadanie štruktúr, napríklad osí vrás alebo fraktúr. Na povrchu zlomových plôch možno nájsť charakteristické ryhovanie spôsobené ich trením (tektonické zrkadlá), alebo chaotické nevytriedené sedimenty pozdĺž zlomovej zóny, ktoré boli erodované v dôsledku pomerne rýchleho výzvihu.

[upraviť] Zlomy a zemetrasenia

Bližšie informácie v hlavnom článku: zemetrasenie

Zlomy vznikajú najčastejšie v oblastiach, kde v zemskej kôre pôsobí silné napätie, často počas procesov súvisiacich s platňovou tektonikou ako je vulkanizmus alebo orogenéza. Počas týchto procesov dochádza k akumulácii energie, ktorá sa na povrchu v krehkých horninách uvoľňuje práve v podobe zlomov. Uvoľnenie napätia a obrovskej energie, ktorá sa akumulovala tisíce až milióny rokov prebieha skokom resp. niekoľkými skokmi, pri ktorých často dochádza k vzniku zemetrasení. Tie sú tým silnejšie, čím je väčšia, resp. dlhšia je porucha vznikajúca na zlome. Ak je zlom veľmi dlhý, môže vznikať väčšie množstvo hypocentier otrasov.

[upraviť] Významné zlomy vo svete

• San Andreas: najznámejší a najsledovanejší zlom na svete, ktorý prechádza mestom San Francisco
• Basin and Range: aktívny komplex zlomov na západe USA
• Severoanatólsky zlom: aktívny zlom prechádzajúci Tureckom
• Highland Boundary Fault: neaktívny zlom v Škótsku oddeľujúci Škótsku vysočinu od Škótskej nížiny
• Rýnský prielom: aktívny zlom v severozápadnej Európe
• Zlom Nojima: aktívny zlom v Japonsku dlhý 60 km
• Veľký alpský zlom: aktívny zlom dlhý viac než 500 km na Novom Zélande

[upraviť] Významné zlomy na Slovensku

• Zázrivská sigmoida: smerný posun v Bradlovom pásme na východnom konci Malej Fatry
• Čertovická línia: zlom v Nízkych Tatrách oddeľujúci tatrikum od veporika
• Ľubenícko-margecianska línia: oddeľuje gemerikum od veporika
• Lamačský zlom
• Ludinský zlom
• Jastrabiansky zlom: hlbinný zlom, oddeľuje bloky odlišnej stavby (napr. Považský Inovec od Strážovských vrchov)
• Stredoslovesnký prelom
• Muránsky zlom
• Mýtňanský zlom
• Štítnický zlom
• Hornádsky zlom
• Trebišovský zlom
• Vihorlatský zlom^[1]

[upraviť] Zdroje

• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Zlom zverejneného na českej Wikipédii.
• Marko, F. & Jacko, S.: Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická), Vydavateľstvo Harlequin ISBN 80-88896-36-3, Košice 1999, s. 49 - 81

[upraviť] Referencie