Jürgen Habermas
Z Wikipédie
Jürgen Habermas (* 18. jún 1929, Düsseldorf Nemecko) je nemecký filozof, predstaviteľ frankfurtskej školy, ktorý recipuje podnety analytickej filozofie, filozofickej hermeneutiky H.-G. Gadamera a psychoanalýzy; predstaviteľ postmodernej filozofie.
Občianska spoločnosť obsahuje možnosť svojej kritiky, pretože ju podľa Habermasa možno chápať prinajmenšom ako verejnosťou, ktorá sa orientuje podľa meradla rozumného rozhovoru medzi v zásade všetkými občanmi a politické rozhodnutia považuje až vtedy za oprávnené, keď môžu byť legitimované konsenzom. Habermas skúma podmienky a formu tohto rozumného rozhovoru ako aj podmienky a formy jeho narúšania a brzdenia. Výskum rušenia rozumného rozhovoru tvorí náplň Habermasovej sociálnej filozofie, ktorú chápe ako kritiku ideológie; výskum podmienok a formy rozumného rozhovoru predstavuje podľa Habermasa snahu odhaliť štruktúru poznania riadiaceho sa záujmami. Habermasov výskum vyúsťuje do teórie komunikatívnej kompetencie (Habermas). Habermas podrobuje kritike sociologické teórie M. Webera, T. Parsonsa, N. Luhmanna. Habermas sa pokúša pokračovať vo filozofickom diskurze moderny, ktorého plauzibilnosť sa mu zdá spočívať v postmetafyzickom myslení.
[upraviť] Dielo
- Strukturwandel der ffentlichkeit. Untersuchungen zu einer Kategorie der brgerlichen Gesellschaft, 1962
- Erkenntnis und Interesse, 1968
- Leigitimationsprobleme im Spätkapitalismus, 1973
- Rekonstruktion des Historischen Materialismus, 1976
- Theorie des kommunikativen Handelns, 2 Bde., 1981
- Philosophisch-politische Profile, 2. vyd. 1981
- Kleine politische Schriften, 1981
- Moralbewuátsein und kommunikatives Handeln, 1983
- Vorstudien und Ergänzungen zur Theorie des kommunikativen Handelns, 1984
- Die neue Unbersichtlichkeit, 1985
- Der philosophische Diskurs der Moderne. Zw"lf Vorlesungen, 1985
- Nachmetaphysisches Denken. Philosophische Aufsätze, 1988
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
