Železná ruda
Z Wikipédie
Železná ruda je súhrnné označenie hornín a rudných minerálov, ktoré obsahujú železo v takej chemickej forme, ktorá umožňuje jeho získavanie modernými hutníckymi metódami. O kvalite rudy okrem obsahu železa, ktorý nesmie klesnúť pod 22 %, rozhodujú aj ďalšie činitele ako je obsah SiO2, ktorý taktiež tvorí ich významnú zložku. Hlavnými rudami železa sú: hematit, magnetit, siderit a goethit.
Obsah |
[upraviť] Vznik
Najväčšie ložiská železných rúd vznikli pravdepodobne z hornín takzvaných páskovaných železných formácií (angl. banded iron formation - BIF). Týmto horninám sa tiež bežne hovorí jaspility, možno ich zaradiť medzi železité kremence. [1] Vznikajú lúhovaním a odnosom SiO2 z roztokov bohatých na železnaté ióny a následnou kryštalizáciou a zrážaním minerálov železa a oxidu kremičitého z obohatených hydrotermálnych roztokov v morskej vode. Väčšina týchto ložísk je situovaná v asi 3,8 - 1,8 miliardy rokov starých súvrstviach, ktoré vznikli v prekambriu. Vzniku ložísk predchádzalo koncentrovanie ľahko rozpustných železnatých iónov v morskej vode, ktorá sa nimi v dôsledku absencie kyslíka v atmosfére postupne nasýtila. Neskôr v dôsledku zmien v zložení atmosféry, zapríčinených zvyšovaním koncentrácie kyslíka produkovaného najmä sinicami na začiatku proterozoika, boli železnaté ióny oxidované na menej rozpustné trojmocné ióny, ktoré neskôr sedimentovali ako prúžkovaná hornina bohatá na hematit. Tvorba veľkých ložísk železných rúd v dôsledku týchto nevratných zmien postupne prestala. [2]
[upraviť] Ťažba a úprava
Železná ruda sa v súčasnosti ťaží jednak v hlbinných baniach alebo častejšie povrchovým spôsobom. Železné rudy sú vždy sprevádzané ďalšími horninami a hlinitými substanciami. Ich úpravou: drvením v čeľusťových a valcových drvičkách, praním a flotáciou sa takto vyťažená surová ruda zbavuje hlušiny a dosiahne vyšší obsah železa. Takto upravená a obohatená ruda sa je dopravovaná do hutníckych podnikov.
Nejvýznamnejšie náleziská železnej rudy sa nachádzajú v Brazílii (súbor Minas), Austrálii, Číne, Ruskej federácii, Indii, na Ukrajine (hlavne Krivojrožská formácia) a v USA (súbory Keewatin a Animikia). [1] Najintenzívnejšia ťažba železnej rudy hlbinným spôsobom prebieha v súčasnosti vo Švédsku (štátny koncern LKAB). Vo svete sa inak najmä z ekonomických dôvodov preferuje predovšetkým povrchová ťažba.
[upraviť] Referencie
- ↑ 1,0 1,1 Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s.
- ↑ Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.