Vyšná Rybnica
Z Wikipédie
| Vyšná Rybnica | |
|---|---|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Košický |
| Okres: | Sobrance |
| Región: | Zemplín |
| Poloha: | s. š. v. d. |
| Nadmorská výška: | 220 m n.m. |
| Rozloha: | 40,12 km² |
| Počet obyvateľov: | 379 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 9 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 24.8.1418 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 523305 |
| EČV: | SO |
| PSČ: | 072 41 (pošta Remetské Hámre) |
| Telefónna predvoľba: | 0 56 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | OcÚ Vyšná Rybnica |
| Web: | www.zsvr.szm.sk |
| E-mail: | ocuvrybnica@stonline.sk |
| Telefón: | 65 95 238 |
| Fax: | 69 81 356 |
| Politika | |
| Starosta: | Gejguš František (Smer) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Vyšná Rybnica je malá dedina, ktorá má o niečo viac ako 100 čísel domov na južných svahoch podhoria Vihorlatské vrchy v údolí riečky Okna vyvierajúcej v malebnom jazere Morské oko, asi 10 km na sever od okresného mesta Sobrance.
Obsah |
[upraviť] Polohopis
Keď vyjdeme z dediny do jej chotára, otvorí sa pred nami, pri pohľade od západu až na juhovýchod severným smerom, pohľad na Vihorlatské vrchy. Pri pohľade južným smerom sa pred nami otvára panoráma najsevernejšej časti Potiskej nížiny - Východoslovenskej nížiny. Najsevernejšia časť jej katastrálneho územia od čias existencie stolíc ( žúp ) bola súčasťou severnej hranice Užskej župy so sídelným mestom Užhorod (Ukrajina) a v mladšej histórii, ako aj v súčasnosti tvorí severnú časť hranice okresu Sobrance, v rokoch 1960 až 1976 okresu Michalovce a Košického kraja.
[upraviť] Vodné toky
- riečka Okna
[upraviť] Vodné plochy
- vodná nádrž Vyšná Rybnica
[upraviť] Symboly obce
[upraviť] História
Vyšná Rybnica (Rybnička) bola založená ako slovanská dedina na majetkoch šľachticov z Michaloviec a Tibavy na panstve Jasenov. Obývali ju v prevažnej miere sedliaci. Založili ju šoltýsy a pôsobili v nej ešte koncom 16. storočia. Bližšie údaje o zložení obyvateľstva, jeho počte, národnostnej štruktúre nemožno až do začiatku 19. storočia zistiť. V stredoveku sa nevykonávali sčítania obyvateľstva. Kvôli plateniu daní kráľovi sa vykonávali súpisy poddanských domov, súpisy zdaniteľného obyvateľstva a daňové súpisy. Podľa autora práce Dejiny osídlenia Užskej župy Ferdinanda Uličného boli v roku 1567 v obci zdanené štyri sedliacke domácnosti, každá od polovice porty. V roku 1588 boli tri domácnosti hospodáriace na polovici porty a jedna na štvrtine porty. Štyri domácnosti boli želiarske a šoltýstvo patrilo už trom rodinám. V nasledujúcich rokoch došlo k značnému rozšíreniu dediny. V roku 1599 mala už 24 obývaných poddanských domov a dva až tri domy patrili šoltýsom. Na prelome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou dedinou. V 17. a začiatkom 18. storočia väčšina poddaných dedinu v dôsledku stavovských povstaní uhorskej šľachty opustila alebo vymrela. V roku 1715 hospodárilo v nej jedenásť sedliackych a jedna želiarska rodina. Vplyvom postupného zvyšovania počtu obyvateľov v Užskej župe od začiatku 19. storočia možno predpokladať, že v tomto období dochádzalo k zvyšovaniu počtu usadlostí (rodín) aj v dedine. V priebehu storočia počet obyvateľov sa mierne zvyšoval. Začiatkom 20. storočia od roku 1910 dochádza k miernemu nárastu obyvateľov. V 20. rokoch vplyvom silného vysťahovalectva došlo k zníženiu počtu obyvateľov. Napríklad pri sčítaní ľudu v roku 1910 žilo v zahraničí 113 obyvateľov z celkového počtu 486, čo činilo 23 %.
[upraviť] Obecné zastupiteľstvo
Gido Jozef-zástupca Streňo Gabriel-člen Exemberger Milan-člen Kotorová Lívia -členka Andrej Modrák-člen
[upraviť] Školstvo
Prvá škola vo Vyšnej Rybnici bola cirkevná grécko-katolícka. Vyučovalo sa v nej od roku 1850 v jazyku rusínskom a neskôr v maďarskom. V roku 1936 škola prešla pod správu obce, neskôr ako aj ostatné školy bola tiež zoštátnená. Táto stará škola nevyhovovala, preto sa začalo s výstavbou novej školy. Vyučovať sa v novej škole začalo v roku 1972. S domácimi školu navštevovali aj žiaci z Vyšných Remet. V škole vyučovalo 6 učiteľov a navštevovalo ju 141 detí, z toho 64 rómskych. Počet rómskych detí postupne klesal, lebo časť obyvateľstva sa odsťahovala z obce. Aj z toho dôvodu boli v škole len 2 triedy, školská družina a školská jedáleň. V školskom roku 2004 školu navštevuje 31 žiakov z obce Vyšná Rybnica. Na škole tak ako v minulosti sa vyučuje len v 2 triedach. A to 1. a 3. ročník spolu a 2. a 4. ročník spolu. Žiakov vyučujú 2 učiteľky, v škole pracuje aj školská družina a školská jedáleň.
[upraviť] Externé odkazy
| Mestá a obce okresu Sobrance (1+46) | 31.12.2003 |
|
Baškovce | Beňatina | Bežovce | Blatná Polianka | Blatné Remety | Blatné Revištia | Bunkovce | Fekišovce | Hlivištia | Horňa | Husák | Choňkovce | Inovce | Jasenov | Jenkovce | Kolibabovce | Koňuš | Koromľa | Krčava | Kristy | Lekárovce | Nižná Rybnica | Nižné Nemecké | Orechová | Ostrov | Petrovce | Pinkovce | Podhoroď | Porostov | Porúbka | Priekopa | Remetské Hámre | Ruská Bystrá | Ruskovce | Ruský Hrabovec | Sejkov | Sobrance | Svätuš | Tašuľa | Tibava | Úbrež | Veľké Revištia | Vojnatina | Vyšná Rybnica | Vyšné Nemecké | Vyšné Remety | Záhor |
|
