Tibava

Z Wikipédie

Tibava
Erb	Vlajka
Mapa
Základné údaje
Kraj:	Košický
Okres:	Sobrance
Región:	Zemplín
Poloha:	s. š. v. d.
Nadmorská výška:	m n.m.
Rozloha:	10,64 km²
Počet obyvateľov:	529 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	50 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	523178
EČV:	SO
PSČ:	073 01 (pošta Sobrance)
Telefónna predvoľba:	0 56
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Tibava 073 01 Tibava
E-mail:
Telefón:	652 22 71
Fax:	698 16 81
Politika
Starosta:
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Tibava je obec na Slovensku v okrese Sobrance.

Obsah 1 História 2 História 3 Obyvateľstvo 4 Pamiatky

[upraviť] História

Obec bola osídlená už v období paleolitu. Prvá písomná zmienka je z r. 1282. V roku 1290 ju kúpili Andrej a Jakov, synovia Jakova. V 14. storočí dostala Tibava trhové právo, dosídlili ju valasi a začala sa tu vinohradnícka tradícia.

[upraviť] História

Obec Tibava má doložené osídlenie v paleolite, stanice s aurignackou industriou, neolitické sídlisko bukovohorskej kultúry, východoslovenskú lineárnu keramiku, eneolitické sídlisko a pohrebisko tiszapolgárskej kultúry s kanelovanou keramikou, žiarové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko halštatské, laténske z doby rímskej, slovanské zo 6.-7. storočia aj stopy po slovanskom sídlisku ako aj črepy keramiky z 10.-.13. storočia. 

Prvé písomné správy o Tibave vznikli v súvislosti so zmenami vlastníkov tibavských územných majetkov. V roku 1282 sa jobagioni (hradníci) Volf, Valent, Juraj, Štefan, Beňadik, Donk a Šimon sťažovali pred kráľom Ladislavom IV. Počas jeho pobytu na južnom Zemplíne, že Finta, syn Dávida im zabral tibavský majetok. Vtedy kráľ vrátil majetok sťažujúcim sa zemanom. V listine bol charakterizovaný ako pole obrábané roľníkmi, takže tu muselo jestvovať sídlisko. Títo hradníci mali majetok od polovice 13. storočia a v roku 1283 dostali súhlas tento majetok predať.

V roku 1284 severovýchodná tretina tibavského majetku bola za 80 hrivien (18,6 kg striebra) predaná šľachticovi Feliciánovi synovi Gála. V písomnostiach 14. storočia sa vyskytuje dedina pod názvom v zmysle Tibova Ves, čo je vzťah s menom Tiba rodový a nie feudálny. V 14.-16. storočí bol jediný úradný maďarizovaný názov dediny Tyba.

Archeologické, historické a jazykové doklady potvrdzujú, že Tibava už jestvovala pred 11. storočím a bola najstarším slovansko-slovenským sídliskom v blízkom okolí. Hradisko na kopci Starý Koňuš, kóta 836 severovýchodne od dediny Koňuš bolo útočistné hradisko obyvateľov Tibavy. Tibavou tiahla krajinská cesta v smere Michalovce-Užhorod. Správy o nej sú z roku 1284 a 1337.

V roku 1351 šľachtici z Michaloviec získali ako zemepáni Tibavy od kráľa Ľudovíta I. právo konať na území Tibavy trh v utorok. Trh sa udomácnil západne od Tibavy na mieste, kde zakrátko vznikli Sobrance.

V roku 1290 zemania predali Tibavu šľachticom Andrejovi a Jakovovi synovi Jakova za 300 hrivien (70 kg striebra). Nešlo len o dedinu Tibava, ale o panstvo. Od roku 1290 patrilo teda tibavské panstvo potomkom Andreja a Jakova, šľachticom z Michaloviec. V polovici 14. storočia bola Tibava sídliskovo členená na Mlynskú, Kostolnú, Nižnú a Veľkú Tibava.

Obyvatelia sa venovali roľníctvu a pestovaniu viniča od roku 1413, ktoré právo dal tibavským poddaným farár Peter z rodu michalovských šľachticov. Na prelome 16.-.17. storočia bola Tibava stredne veľkou dedinou s kostolom, mlynom, školou, kaštieľom.

V druhej polovici 18. storočia tu bolo slovenské poddanské obyvateľstvo a katolícki farári. K hradnému panstvu v 15. storočí okrem dvoch hrádkov v okolí patrilo mestečko Sobrance a 15 dedín.

[upraviť] Obyvateľstvo

Obyvatelia boli poväčšine poľnohospodári. Koncom 19. storočia postihlo dedinu vysťahovalectvo.

[upraviť] Pamiatky

Dominantou je rímskokatolícky kostol zo 14. storočia s renesančným epitafom a barokovými obrazmi. Tibava hrad Tibavský hrad, Tiba, Tibaváralja, Podhoroď

Stručný popis: Neveľký hrádok nad bývalým kameňolomom v severnej časti obce signalizuje i jej samotný názov - Podhoroď, ktorý sa v roku 1404 spomína ako Varalya - Podhradie. Exteriér: Oválno-elipsovitú dispozíciu hrádku predurčil samotný terén. V severozápadnom a juhovýchodnom smere má dĺžku 40 m a jeho šírka dosahuje 13 až 15 m. Hrádok pozostáva z kruhovej čelnej veže, postavenej v smere prístupu v juhovýchodnej časti. Mohutná veža s vonkajším priemerom 11 m sa zachovala iba v prízemnej časti, ktorá bola v interiéri (priemer 3 m) zastropená valenou klenbou (zachovali sa jej nábehy). Prízemie bolo s poschodím spojené úzkou 120 cm širokou schodišťovou chodbou. Zo severozápadnej strany bol priamo k veži a k obvodovému opevneniu pristavaný palác s vnútornými rozmermi asi 9 x 7 m. Neveľké nádvorie hrádku bolo obohnané pomerne silným kamenným murivom, ktoré je v základoch široké až 250 cm. Jediný možný prístup do hrádku bol z východnej strany, pričom sa prístupová cesta vretenovito stáčala z južnej strany brala, kde bola chránená čelnou vežou. Samotná brána bola osadená medzi obvodové opevnenie a masívne nárožie paláca, kde sa v terénnom zlome dodnes zachovala asi 3 m široká preluka.

Súčasný stav: Pri prieskume boli v areáli hrádku objavené keramické fragmenty z 13.-14. storočia. Problematický je nález 25 rím­skych mincí, ktoré v roku 1946 odovzdal do zbierok Slovenského národného múzea v Martine J. Dudík. Údajne boli nájdené v plátennom vrecúšku na nádvorí hrádku (Hist. Slovaca VI-VIl, 1948-49, s. 272).

Mestá a obce okresu Sobrance (1+46)

31.12.2003

Baškovce | Beňatina | Bežovce | Blatná Polianka | Blatné Remety | Blatné Revištia | Bunkovce | Fekišovce | Hlivištia | Horňa | Husák | Choňkovce | Inovce | Jasenov | Jenkovce | Kolibabovce | Koňuš | Koromľa | Krčava | Kristy | Lekárovce | Nižná Rybnica | Nižné Nemecké | Orechová | Ostrov | Petrovce | Pinkovce | Podhoroď | Porostov | Porúbka | Priekopa | Remetské Hámre | Ruská Bystrá | Ruskovce | Ruský Hrabovec | Sejkov | Sobrance | Svätuš | Tašuľa | Tibava | Úbrež | Veľké Revištia | Vojnatina | Vyšná Rybnica | Vyšné Nemecké | Vyšné Remety | Záhor