Volavka popolavá

Z Wikipédie

Volavka popolavá

Doména	Eukaryoty
Ríša (regnum)	Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň	Epitelovce Eumetazoa
Skupina	Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva	Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum)	Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum)	Stavovce Vertebrata


Nadtrieda (superclassis)	Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň	Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis)	Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis)	Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo)	Letce Neognathae
Rad (ordo)	Brodivce Ciconiiformes
Čeľaď (familia)	Volavkovité Ardeidae
Rod (genus)	Volavka Ardea
Druh (species)	Volavka popolavá A. cinerea

Vedecký názov

Ardea cinerea
Linnaeus, 1758

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Volavka popolavá (lat. Ardea cinerea) je druh z čeľade volavkovité.

[upraviť] Poznávacie znaky

Volavka popolavá (Ardea cinerea)

Vták veľkosti menšieho bociana (dĺžka tela je 910 mm, krídla 450 mm, chvosta 169 mm). Hlavu má sivobielu, od oka sa tiahne čierny pás; krk má sivý. Predná časť pŕs je sivá, brucho biele. Chrbát a krídla sú sivé, nohy i zobák červenožlté. Mláďatá majú podobné sfarbenie ako staré vtáky, na hlave však nemajú predĺžené perie. Sivo sfarbený vták na vysokých nohách s tenkým dlhým krkom. Počas letu ho má esovito zložený a pri lete natiahnuté nohy, ktoré prečnievajú za chvost. Za letu vidieť tmavé konce krídel. Na hlave a na hrvoli má predĺžené perá. Pri striehnutí na korisť má krk stiahnutý, pri útoku na korisť krk rýchlo vystrie.

[upraviť] Ekológia a biotop

Volavka popolavá (Ardea cinerea)

Hniezdič. Prilieta v marci a odlieta v septembri až v októbri. Biotop tvoria veľké vody, jazerá, rieky, močiare, inundačné územia, často sa zdržiava i na poliach a strniskách. Hniezdi v lesíkoch pri riekach. Na nezamŕzajúcich vodách zriedkavo aj prezimuje. Hniezdi v kolóniách pripadne s inými vtákmi; v apríli až v máji (na jednom strome býva zväčša viac hniezd) znáša 4-5 bledomodrých vajec veľkosti 55-68 x 39-46 mm. Na hniezde sedí samček i samička 25-28 dní. Hniezdo si stavia z konárov a konárikov v rázsochách vŕb, topoľov, jelšín a iných drevín. Živí sa žabami, rybami, vodným hmyzom, mäkkýšmi, červami a pod. Na poliach chytáva pri premnožení hraboše.

[upraviť] Výskyt a stav na Slovensku

Hniezdi v okolí riek, rybníkov a jazier na viacerých miestach Slovenska. Vyskytuje sa najmä v povodí Hrona, Dunaja, Malého Dunaja, Váhu, Ipľa, Slanej, Latorice a inde.

[upraviť] Ochrana

Zasluhuje si úplnú ochranu, lebo je na ústupe i vplyvom civilizačných zmien. V rybnikárstve zavše škodí. Chránená je v niekoľkých prírodných rezerváciách.