Slaná

Z Wikipédie

Slaná
Dĺžka toku	229,4 km
Dĺžka toku na Slovensku	92,5 km
Plocha povodia	11 900 km²
Plocha povodia na Slovensku	3 217 km²
Vznik	v Stolických vrchoch
Ústie	do Tisy
Priemerný prietok	14,5 m³/s
Minimálny prietok	0,80 m³/s
Maximálny prietok	72,0 m³/s

Slaná (po maďarsky Sajó) je rieka na pomedzí východného a stredného Slovenska, preteká územím okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Je to významný pravostranný prítok Tisy, má celkovú dĺžku 229,4 km, pričom na našom území je to 110 km. Odvodňuje územie veľké 3 191 km² a jej priemerný prietok dosahuje hodnotu 8,5 m³/s pri Čoltove, resp. 14,5 m³/s pri Lenartovciach. Je tokom III. rádu a priemerná lesnatosť povodia je 40%. Slaná je stredohorským typom rieky s dažďovo-snehovým režimom odtoku.

[upraviť] Prameň

Pramení v Stolických vrchoch, v podcelku Stolica, na severnom úpätí vrchu Stolica (1 476,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 280 m n. m.

[upraviť] Opis toku

Spočiatku tečie na sever a severovýchod Slanskou dolinou, zľava priberá Trsteník, tečie na východ a vstupuje do Revúckej vrchoviny, podcelku Dobšinské predhorie. Preteká močaristým územím, z pravej strany priberá Mlynnú a tečie okrajom obce Rejdová a následne cez Vyšnú Slanú. Neskôr priberá zľava Dobšinský potok a rieka sa stáča na juhovýchod, koryto sa viac rozširuje, podobne aj údolie rieky. Pri obci Vlachovo priberá z ľavej strany Vlachovský potok a mení smer toku viac k juhu, tečie okrajom obcí Gočovo, Nižnoslanská Baňa a Nižná Baňa, kde priberá pravostranný Kobeliarovský potok.

Rieka sa následne veľkým oblúkom stáča na juhovýchod, sprava do nej ústi Pališov potok, preteká cez obec Henckovce, opäť sprava priberá Dolinský potok a vteká na katastrálne územie obce Gemerská Poloma, kde zľava priberá Súľovský potok. Ďalej tečie okolo Betliara, priberá ľavostranný Krivý potok a preteká okrajom Nadabuly, kde sa prudko stáča, tečie na juh a vstupuje do Rožňavskej kotliny.

Následne preteká územím mesta Rožňava, zľava priberá Rožňavský potok a stáča sa na juhozápad. Tečie okrajom obce Brzotín, kde priberá najprv sprava Honský potok, potom zľava Čremošnú (257,0 m n. m.) a ešte aj Egrešský potok z ľavej strany. Opúšťa Rožňavskú kotlinu a ďalej tečie širokým a hlbokým údolím medzi Silickou planinou na ľavom brehu a Plešivskou planinou na pravom brehu. Tu sa opäť stáča viac na juh, tečie okolo obce Slavec a osady Gombasek, za ktorou sa prudko ohýba a tečie na krátkom úseku juhozápadným smerom okolo osady Vidová.

Potom vteká na územie obce Plešivec, kde ústi do Slanej pravostranný Štítnik a rieka sa popri výbežku Koniarskej planiny stáča opäť na juh a vstupuje do Rimavskej kotliny. Na pravej strane sa oddeľuje bočné rameno, ktoré sa znovu pripája pri Gemerskej Hôrke. Ďalej priberá zľava Ardovský potok, tečie medzi obcou Bohúňovo na ľavom brehu a osadou Tiba na pravom brehu, rieka vytvára meandre a zo severu obteká obec Čoltovo. Medzi Čoltovom a susednou Bretkou tečie juhozápadným smerom, tu priberá zľava Sograd a pri Bretke pravostranný Muráň.

Opäť tečie na juh popri Gemerskej Panici a obci Gemer, kde priberá ľavostrannú Lapšu, potom preteká poza mesto Tornaľa, kde najprv v blízkosti centra mesta priberá sprava Činču a v južnej časti mesta (pri miestnej časti Králik) priberá významný pravostranný prítok Turiec (169,4 m n. m.). Od tohto miesta tečie rieka Slaná obklopená ochrannými hrádzami na oboch brehoch, preteká okolo obce Včelince, kde zľava ústi Hubovský potok a okolo Ruminiec, kde priberá pravostranný prítok Kaloša.

Neskôr priberá pri obci Štrkovec Konský potok zľava, tečie v blízkosti obcí Riečka a Kráľ, kde zľava priberá Neporadzský potok a následne neďaleko Aboviec priberá aj Lúčku z pravej strany. Preteká ešte okrajom Lenartoviec, priberá svoj najvýznamnejší prítok, Rimavu sprava, a stáča sa na východ. Opúšťa územie Slovenska (195,0 m n. m.) a ďalej tečie na území Maďarska, kde pri obci Tiszagyulaháza vteká do Tisy.

Koryto rieky Slanej sa na strednom úseku neustále vlní a v okolí obce Štrkovec vytvára tiež niekoľko slepých ramien. Najvýznamnejšími prítokmi v Maďarsku sú sprava Hangony, zľava Bodva a Hornád

[upraviť] Povodie Slanej podľa prítokov (v smere toku)

Slaná (len na území Slovenska; P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)

• Trsteník Ľ
• Skalný potok Ľ
• Rovňanský potok P
• Krokovský potok Ľ
• Mlynná P
• Potôčik P
• Žoltkovský potok P
• Dobšinský potok Ľ
  • Šafárka Ľ
  • Lániho potok Ľ
  • Vlčí potok Ľ
  • Tešnárka Ľ
• Vlachovský potok Ľ
• Kobeliarovský potok P
• Pališov potok P
• Dolinský potok P
• Súľovský potok Ľ
  • Dlhý potok Ľ
  • Martinkov potok P
• Krivý potok Ľ
• Rožňavský potok Ľ
  • Zlatý potok P
  • Laz P
    • Čučmiansky potok Ľ
• Honský potok P
  • Zimná voda Ľ
  • Biely potok P
  • Štítnický potok Ľ
  • Rudniansky potok Ľ
• Čremošná Ľ
  • Červený potok Ľ
  • Brúsny potok Ľ
  • Trník P
  • Hrkotavý potok Ľ
  • Banský potok P
  • Lepkavý potok P
  • Vrbový potok Ľ
  • Lipovec P
  • Krásnohorský potok P
    • Lazný potok Ľ
    • Čurdov Ľ
    • Kaplna Ľ
  • Majstrovský potok P
  • Hasácky potok P
• Egrešský potok P
  • Kružniansky potok Ľ
• Štítnik P (podrobnejšie pozri Štítnik)
• Ardovský potok Ľ
• Sograd Ľ
• Muráň P (podrobnejšie pozri Muráň)
• Lapša Ľ
  • Líščí potok Ľ
• Gemerský potok P
• Činča Ľ
• Turiec P (podrobnejšie pozri Turiec)
• Hubovský potok Ľ
• Kaloša P
  • Dlhý potok P
  • Vraní potok P
  • Stránsky potok Ľ
• Konský potok Ľ
• Neporadzský potok Ľ
  • Bukovinský potok P
• Lúčka P
• Rimava P (podrobnejšie pozri Rimava)