Vidlochvost feniklový

Z Wikipédie

Doména	Eukaryoty
Ríša (regnum)	Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň	Epitelovce Eumetazoa
Skupina	Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva	Prvoústovce Gastroneuralia (Protostomia)
Skupina	Špirálovce Spiralia
Línia	Zvliekavce Ecdysozoa
Nadkmeň (superphylum)	Panarthropoda
Kmeň (phylum)	Článkonožce Arthropoda
Oddelenie	Hryzadlovce Mandibulata
Podkmeň (subphylum)	Šesťnôžky Hexapoda


Trieda (classis)	Hmyz Insecta (Ectognatha)
Podtrieda (subclassis)	Dicondylia
Infratrieda (infraclassis)	Pterygota
Divisio	Neoptera
Subdivisio	Holometabolný hmyz Endopterygota (Holometabola)
Rad (ordo)	Motýle Lepidoptera
Podrad (subordo)	Uzdokrídle Frenata
Infrarad (infraordo)	Ditrysia
Nadčeľaď (superfamilia)	Kyjotykadlové (denné) motýle Rhopalocera
Čeľaď (familia)	Vidlochvostovité Papilionidae
Rod (genus)	Vidlochvost Papilio
Druh (species)	V. feniklový P. machaon

Vedecký názov

Papilio machaon
Linnaeus, 1758

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vidlochvost feniklový (lat. Papilio machaon Linnaeus, 1758) je jeden z najznámejších druhov denných motýľov z čeľade vidlochvostovitých (Papilionidae).

[upraviť] Opis druhu

Názov vidlochvosta feniklového pochádza od Carl von Linného, ktorý ho opísal v desiatom vydaní svojej významnej práce: Systema naturae (Sústava prírody), v roku 1758. Po prvýkrát sa však spomína už v roku 1634 v kolektívnej práci: "Insectorum sive Minimorum Animalium Theatrum", na ktorej sa podieľali viacerí autori.

[upraviť] Vzhľad druhu

Vidlochvost fenikový je veľmi úhľadný motýľ. Rozpätie krídel je od 5,5 cm až asi do 8 cm. Jedinci jarnej generácie sú menší a zvyčajne tmavšie sfarbení, Jednici letnej generácie sú obyčajne väčší a svetlejšie sfarbení. Základná farba krídel je jasne sírovo-žltá. Na predných kríádlach je čierna sieťovitá kresba s čiernym lemom, v ktorom sa nachádzajú žlté polmesiačiky. Na zadných krídlach je tiež čierny lem v ktorom je modravý poprašok. V oblasti okraja zadného krídla je zvyčajne čierno sfarbený chvostík - ostroha. Pri okraji zadného krídla je tehlovo červená, okrúhla škvrna.

[upraviť] Areál rozšířenia druhu

Oblasť výskytu vidlochvosta feniklového je obrovská. Zahrňuje pásovite oblasť Európy v mieste od Anglicka až po Japonsko. Vyskytuje sa v severnej Afrike i severnej Amerike. Na tomto jeho obrovskom areáli rozšírenia bolo opísaných viac ako 50 poddruhov. Opodstatnenosť mnohých z nich je podobne, ako pri jasoňovi červenookom (Parnassius apollo) sporná. Na našom území boli opísané dva poddruhy. Na takmer celom území Slovenska sa vyskytuje rasa, ktorú označujeme ako Papilio machaon ssp. gorganus Fruhstorfer. Na území juhovýchodnej časti Slovenska (okolie Slovenského Nového Mesta) je to tzv. ssp. vargaianus.

[upraviť] Charakter lokalít výskytu

Vidlochvost feniklový obývá lúčne ekosystémy, polia, okraje viníc i horské lúky v subalpínskej oblasti. Zasahuje i vysoko do hôr. Vyskytuje sa na lúkach od nížin až do alpínskeho stupňa. Nájdeme ho takmer všade, vrátane ciest, záhrad i námestí miest, kde niekede zalieta v čase vrcholného leta - hlavne v teplých rokoch. Často poletuje i na rúbaniach, hlavne v zmiešaných lesoch, prevažne v stredných a nižších polohách. Nájdeme ho na poliach južného Slovenska, ale i v oblasti Vysokých Tatier. Vo svete sa vyskytuje na vhodných biotopoch do nadmorskej výšky až 4500 m. Motýle majú zvyčajne tendenciu sa zhromažďovať na vyvýšených miestach krajiny, preto na najvyššom bode v teréne môžeme najsť zvyčajne i viac jedincov pohromade.

[upraviť] Bionómia druhu

Oplodnená samička kladie vajíčka na živné rastliny, ktorými sú hlavne niektoré druhy z čeľade mrkvovitých rastlín, napr.: mrkva (Daucus), fenikel (Foeniculum), kôpor (Anethum) a pod. Po vyliahnutí malých húseničiek sa tieto živia mladými lístkami živných rastlín, ale i kvetmi a plodmi. Po dorastení na dospelú húsenicu sa táto zakukľuje v podobe zelenej, alebo hnedej hranatej kukly. Dospelá húsenica je zelená a má čierne, červeno bodkované pásiky na každom telovom článku. Za hlavou má osmeterium, ktoré pri podráždení vysunuje smerom navonok a vylučuje špecifický zápach. Kukla býva pripevnená k podkladu opaskom okolo tela - hlavou smerom hore. V našich podmienkých trvá štádium kukly asi 2 - 3 týždne. V teplých rokoch je to o niečo kratšie. Kukly posledného pokolenia prezimujú. U nás má vidlochvosť fenikový zvyčajne do roka 2 generácie, ale v posledných rokoch - zrejme vplyvom otepľovania - pozorujeme často výskyt i čiastočne tretej generácie - zhruba koncom septembra a v októbri (nielen v južnej časti štátu,ale i na severe).

[upraviť] Hodnota druhu

Vidlochvost feniklový je významný a estetický zástupca eurosibírskej motýlej fauny.

[upraviť] Príčiny možného ohrozenia druhu

Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia tohto druhu v budúcnosti je zánik vhodných biotopov. Význam má i zabráneniu aplikácie umelých hnojív, ako i pesticídov na miestach výskytu druhu. Individuálny odchyt t. č. na území Slovenska nemá zatiaľ žiaden význam pre prípadné ohrozenie tohto druhu, lebo druh nie je na našom území ohrozený.

[upraviť] Ochrana

V minulosti i dnes patrí k dosť hojným druhom denných motýľov. Od roku 1965 patril na území Československa k chráneným druhom. V dnešnej dobe k druhom, ktoré sú bezprostredne ohrozené rozhodne nepatrí. Ochrane tohto druhu spočíva v ochrane jeho vhodných biotopov (chránené územia) a v celkovej ochrane životného postredia ako takého. Individuálna ochrana jedincov, vzhľadom na jeho areál rozšírenia a početnosť druhu nemá žiaden význam.